Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Využitie SWOT analýzy pre diagnostiku a návrh rozvojových aktivít
Dátum: Rubrika: Manažment
Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.
Chcem prístup zdarmaMáte už predplatné? Prihláste sa.
V príspevku aplikujeme SWOT analýzu s cieľom diagnostikovať situáciu škôl v prostredí marginalizovaných rómskych komunít, ktorých zástupcovia sa zúčastnili na vzdelávacích aktivitách projektu INCLUCAMPUS v období od januára do apríla 2024 a navrhneme rozvojové aktivity k nami vybraným cieľom.
SWOT analýza je jedným z najjednoduchších a najpoužívanejších diagnostických nástrojov. V školstve má jej využiteľnosť veľký potenciál. Je širokospektrálna, vie nám poskytnúť od získania reálneho obrazu o identite školy, cez identifikovanie problémov a rizík (napr. slabý manažment procesov, nepriaznivá klíma školy a pod.) až po načrtnutie siete partnerov a podporovateľov.
Tvorcom metódy SWOT je Alfred Humphrey. V 60. a 70. rokoch minulého storočia viedol na Standfordskej univerzite výskumný projekt, ktorého cieľom bolo vytvoriť nový systém riadenia zmien na základe analyzovaných nedostatkov v riadení. Výskumu sa zúčastnilo 500 najväčších amerických korporácií.
Skratka SWOT je odvodená od anglických slov:
- Strengths (silné stránky) – vnútorné vlastnosti, na ktorých možno stavať pri dosahovaní cieľov,
- Weaknesses (slabé stránky) – vnútorné vlastnosti, s ktorými treba počítať ako s prekážkami pri dosahovaní cieľov,
- Opportunities (príležitosti) – vonkajšie podmienky, ktoré môžeme využiť v prospech dosiahnutia cieľov,
- Threats (ohrozenia) – vonkajšie podmienky, ktoré je komplikované ovplyvniť a sú prekážkami na ceste pri dosahovaní cieľov.
SWOT analýza vznikla kombináciou S – W a O – T analýz. Prvá z uvedených sa zameriava na interné faktory (silné a slabé stránky). Druhá predstavuje externú analýzu, teda hlavne vonkajšie faktory (príležitosti a ohrozenia).
Sledovaním jednotlivých kvadrantov môžeme dospieť k štyrom modelovým variantom využitia SWOT analýzy podľa toho, aké sú naše ďalšie plánované výstupy:
- Ofenzívna stratégia (S/O) – využitie silných stránok a príležitostí na dosiahnutie cieľa prostredníctvom získania výhody.
- Stratégia spojenectva (W/O) – využitie príležitostí na prekonanie slabých stránok na dosiahnutie cieľa.
- Defenzívna stratégia (S/T) – využitie silných stránok na obmedzenie hrozieb a nevýhod na ceste k dosiahnutiu cieľa.
- Stratégia úniku (W/T) – využitie obrannej taktiky zameranej na prekonanie slabostí a vyhnutie sa hrozbám.
Výhodou SWOT analýzy je jej prehľadnosť a možnosť rýchlo nachádzať súvislosti. Je ideálnym nástrojom na dôkladnú sebareflexiu.
Nevýhodou je, že samotná SWOT analýza bez vzťahu k cieľom má len informatívny charakter a môže priniesť skreslené výsledky pri autoanalýze. Aby nám teda poslúžila, je dôležité si vopred stanoviť cieľ alebo poznať dôvod, prečo sa chceme zahĺbiť do diagnostiky školy, triedy alebo konkrétneho problému.
Technika stanovenia cieľov – SMART
Skratka SMART je zložená zo začiatočných písmen anglických slov, ktoré popisujú základné vlastnosti splniteľných cieľov:
- S (specific) – špecifický,
- M (measurable) – merateľný,
- A (attainable) – dosiahnuteľný,
- R (relevant) – reálny/uskutočniteľný,
- T (time-bound) – časovo ohraničený.
Nastavenie cieľov podľa tejto techniky je jednoduché a výhodou je, že pomenovaním konkrétnych parametrov vieme ľahšie vyhodnotiť v čase, či sa nám darí k nášmu cieľu priblížiť alebo nie.
Príklady:
- Príklad bez využitia SMART metódy: V nasledujúcom školskom roku zlepšíme klímu v škole.
- Príklad s využitím SMART metódy: Na konci nasledujúceho školského roka sa aspoň o 20 % viac žiakov než na konci tohto školského roka v dotazníkovom prieskume vyjadrí, že v škole sa cítia príjemne.
Analýza SWOT a školy v marginalizovaných rómskych komunitách
Ako sme uviedli v predchádzajúcej časti textu, tento dokument je založený na získaných poznatkoch plynúcich z poskytovania odborného vzdelávania pracovníkom škôl a školských zariadení, ktorých vzdelávacie programy sú určené deťom z marginalizovaného rómskeho prostredia.
Vzdelávania sa zúčastnili predovšetkým pedagogickí zamestnanci, ale prítomní boli aj členovia odborného tímu. Účastníci dostali zadanie vytvoriť skupiny podľa škôl, kde pracujú. Následne mali nakresliť obrázok lode, ktorá vystihuje situáciu, v ktorej sa dnes nachádza ich škola. Potom kreslili druhý obrázok lode, kde by chceli, aby sa škola ocitla o 10 rokov. Obrázky potom neprezentovali ich autori/autorky, ale popisovali ich ostatní, na základe toho, čo v nich videli.
Príklad:
- „Vidím, že loď má deravé dno.“
- „Vyzerá to, ako by ich hádzali cez palubu.“
- „Idú vpred, z komína sa dymí.“
- „Majú záchranné kolesá, ale keby niekto vypadol, majú na háku.“
- „Reťaze, ktoré ich k niečomu pútajú.“
- „Učitelia v podpalubí.“
- „Zástupkyňa za kormidlom.“
- „Topia sa, asi sa im nedarí robiť ich prácu.“
Autori doplnili, či to, čo bolo povedané, sa stretáva so skutočnosťou a tiež to, čo nebolo povedané. Z popisu obrázkov lektori robili zápis postrehov na malé lepiace papieriky, ktoré potom zatriedili do kvadrantov SWOT analýzy za celú vzdelávaciu skupinu. Vyšla z toho SWOT analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození za celú vzdelávaciu skupinu.
Tabuľka 1: SWOT analýza škôl v prostredí marginalizovaných rómskych komunít
S | W |
Vízia, vysoké cieleVeselosťRôznorodosťStabilita, oporaPripravenosťVeľa láskyDobré vedenieŠkola pre všetky detiDobré prostredieSpolupráca: škola, rodina, žiakRadi hrajú futbal, záujem o voľný čas, hudba | Škola priamo v marginalizovanom prostredíŤažšia sociálna mobilitaDvojzmenkaReťaze, ktoré ich pútajú (systém?)Kontajnerová školaChýba kľud, pohodaNie je jasný smerNedarí sa im zachrániť detiNik, kto by viedol |
O | T |
Môžu používať v škole svoj jazykInklúziaPochopenieSpoluprácaZjednotenie sa do jednej budovy (nie 5)Nastavenie sa na to, že aj keď máme rozdielne názory, v dôležitých veciach sme spoluStavanie na reálnych príkladoch – mladí ľudia, ktorým sa podarilo vymaniť sa z chudobyPriestor, kde sa môžu deti hraťMožnosť voľby (som, kde som alebo sa hrám)Vo vedení dve osobyZmeny sa zúčastňujú aj deti | „Titanic“ – „Nič neznajú, dobre im.“NedeliteľnosťZákonyFinancieStagnáciaBez lídra, vedeniaVedenie bez podpory zhoraFragmentácia – jedna strana sa chce posúvať/vzdelávať sa, druhá strana sa nechce pustiť toho, čo bolo kedysi |
Na základe tejto tabuľky môžeme teraz zvoliť niekoľko stratégií, ako narábať so zisteniami s cieľom navrhnúť rozvojové aktivity alebo riešenia.
Ofenzívna stratégia
Ako prvú si vyskúšame ofenzívnu stratégiu, teda využitie silných stránok (S) a príležitostí (O). Mohlo by to vyzerať nasledovne.
Príklad:
Silné stránky, na ktorých sme sa rozhodli stavať: Máme jasnú víziu a dobré vedenie, ktoré nám prinášajú pocit opory a stability. Sme škola pre všetky deti, v ktorej dokážeme spolupracovať aj s rodičmi. Naše deti prejavujú záujem o futbal, hudbu a radi v škole aktívne trávia svoj voľný čas. Rozhodli sme sa teda, že posilníme poškolskú činnosť a ponúkneme rodičom možnosť zapojiť sa viac do voľnočasových aktivít detí na škole formou zavedenia nových krúžkov podľa talentov a skúseností rodičov alebo napríklad pozíciu asistenta trénera futbalového družstva či asistentky lektorky tanca. Bohatý a aktívny poškolský život môže pritiahnuť viac záujemcov o štúdium zvonku a rozvíjanie talentov detí poskytuje okrem ich motivácie prísť do školy aj viac možností dostať sa mimo svoju každodennú komunitu. Navyše, rodičia získajú viac skúseností, spoznajú prácu s deťmi v škole, čo môže priniesť lepšie porozumenie učiteľskej a trénerskej práce.
Príležitosti, ktoré sa nám naskytujú: Medzi príležitosťami sme si identifikovali potenciál zapájať deti do procesu zmeny. V minulosti sme niektoré deti zapojili do organizácie komunitného podujatia (Deň rodiny) a osvedčilo sa to. Z tejto skúsenosti môžeme vytvoriť tradíciu a okrem organizovania kultúrnej udalosti môžeme deti zapojiť aj do plánovania a prípravy rodičovského združenia. Deti môžu rodičom vytvoriť malé darčeky, ktoré im potom pripravia na ich miesto v triede. Môžu sa podieľať na výzdobe triedy, naplniť nástenky ich výtvormi, pripraviť pre rodičov občerstvenie, čakať ich v deň rodičovského združenia pri dverách a odprevádzať do tried a pod.
Stratégia spojenectva
Rovnako možno aplikovať stratégiu spojenectva, teda využiť príležitosti (O) na prekonanie slabých stránok (W).
Príklad:
Slabá stránka, ktorá nás trápi: Škola sa nachádza v marginalizovanom prostredí, z ktorého je veľmi náročné sa vymaniť. Napriek veľkej snahe učiteľov sa nedarí množstvo detí „zachrániť“.
Príležitosť, ktorú sme si uvedomili: Výhodou školy je, že v nej panuje pomerne dobré pochopenie v ľudskej rovine, aj porozumenie sociálneho prostredia a jeho špecifického vplyvu na deti. Môžeme teda pri podpore žiakov stavať na reálnych príkladoch a prinášať nie vzdialené šoubiznisové hviezdy ako príklad toho, že vymaniť z nepriazne osudu sa dá, ale siahať po mladých ľuďoch z okolia, s ktorými sa deti ľahko môžu stotožniť. Pozitívne príklady sa dajú priniesť cez rovesnícke učenie a mentoring (starší žiaci vedú mladších, najmä v kritických chvíľach, ako je napríklad prechod z prvého stupňa na druhý alebo z vyšších ročníkov ZŠ na SŠ).
Defenzívna stratégia
Poslednú stratégiu, ktorú si na našom príklade demonštrujeme, je defenzívna stratégia. V nej staviame na silných stránkach, aby sme obmedzili hrozby a nevýhody zvonku.
Príklad:
Hrozba, ktorá nás môže v období zmien brzdiť: V škole nastali zmeny v učiteľskom zbore. Väčšia časť učiteľov odišla do dôchodku a nastúpili noví učitelia. V učiteľskom zbore je cítiť napätie, pretože noví učitelia so sebou priniesli aj iné metódy a vo vzduchu cítiť začínajúce rozdeľovanie na „starých“ učiteľov, ktorí veci chcú robiť tak, ako sa robili doteraz v škole a „nových“, ktorí sa snažia zavádzať zmeny a inovácie do klímy v škole a vyučovacieho procesu.
Silná stránka, ktorá môže pomôcť prekonať náročné obdobie: Škola je široko-ďaleko známa svojím dobrým vedením, ktoré má jasnú víziu. Je dôležité, aby aj v tejto menej príjemnej situácii bolo vedenie viditeľné a nositeľom zodpovednosti. Môže sa rozhodnúť pre niekoľko možných riešení, ako podporiť porozumenie medzi kolegami, napríklad:
- zabezpečením facilitovaného stretnutia treťou stranou, ktorá by pomohla vypovedať si obavy a potreby,
- zabezpečením vzdelávania na rôzne odborné témy (riešenie konfliktov, inovatívne metódy v kariérovej výchove a poradenstve na školách a ďalšie),
- zorganizovaním teambuildingu zameraného na podporu spolupráce v tíme,
- stanovením jasných a presných pravidiel ohľadom metód vo výučbe, práce so žiakom jeho rodinou a spôsobu spolupráce medzi jednotlivými oddeleniami v škole (pedagógovia vs. odborný tím, jazykári vs. učitelia odborných predmetov atď.).
V príspevku sme priblížili možnosti využitia jednej z najjednoduchších diagnostických metód – SWOT analýzy. Využili sme skúsenosti zo vzdelávania učiteľov a odborných zamestnancov, vďaka ktorým sme identifikovali silné stránky, slabé stránky, príležitosti a ohrozenia v skupine, ktorej účastníci pôsobia, a ktoré sa týkali škôl s prítomnosťou žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. Z východiskových dát sme následne navrhli tri stratégie SWOT (ofenzívnu, defenzívnu, spojeneckú), ktoré školám môžu pomôcť rozvíjať sa ďalej.
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk