Blokové vyučovanie a jeho realizácia v edukácii

Príprava na reformu vzdelávania

Stanovený termín vstupu všetkých škôl do procesu zmeny vzdelávania v roku 2026 poskytuje pedagógom primeraný čas na dôkladnú prípravu a analýzu relevantných materiálov. Táto príprava by mala zahŕňať proaktívnu adaptáciu kognitívnych procesov v súlade s predpokladanými zásadnými zmenami. To sa týka obsahu vzdelania, ktorý je zásadne inovovaný v porovnaní so súčasnosťou, ale aj uplatňovania nových metód a foriem edukácie. Pripravovaná reforma predpokladá zásadnejšie zmeny v obsahovej oblasti (kurikulárna oblasť), v učebniciach a tiež v príprave učiteľov na nové obsahy a formy výučby.

Pripomíname myšlienku M. Fullana, kanadského odborníka na školstvo, vzdelávanie a reformy: „V školstve môžeme meniť čokoľvek – systém, obsah učiva a pod. – ale v konečnom dôsledku efekt a výsledok zmien vždy závisí od ľudí. Tých však nemôžeme prinútiť k zmene ich myslenia podľa nášho želania alebo predstáv, nemôžeme im tiež nanútiť motiváciu do práce... Zmena je procesom a neprebieha podľa hotových a pripravovaných schém.“ (In: Ekiert-Oldroyd, D., 2006, s. 9-25)

Ak má byť reforma úspešná, potom si každá oblasť vyžaduje zodpovednú prípravu zo strany riadiacich orgánov školstva, ale aj každého učiteľa, pritom nejde o priamočiary proces.

V materiáloch týkajúcich sa reformy sú veľmi podrobne rozpracované zámery a ciele, ku ktorým má reforma viesť a čo má priniesť žiakom a v konečnom dôsledku spoločnosti, napr. Vzdelávanie pre 21. storočie – komponent 7 pre ZŠ a SŠ. Zdôrazňovaný je nový obsah vzdelania, prízvukovanie viacerých kompetencií a potreba rozvíjania tvorivého a kritického myslenia. Mimoriadny význam sa prikladá samotnému vyučovaniu, v ktorom by sa skutočne mali uplatňovať metódy, formy a koncepcie zabezpečujúce vymenované úlohy. Akcentuje sa aj širšie využívanie blokového a projektového vyučovania.

Nejde o zásadné inovatívne koncepcie, ktoré by neboli doposiaľ poznané. Ak zalistujeme v koncepciách alternatívnej pedagogiky, zistíme, že ide o koncepcie, ktorých vznik sa datuje do konca 19. storočia a začiatku 20. storočia. Ich história je storočná. Treba však povedať, že ich uplatňovanie v reálnom edukačnom prose nie je tak rozvinuté, ako by bolo žiaduce. Príčinou je istá zotrvačnosť učiteľa v zaužívanom spôsobe výučby. Treba však povedať, že blokové vyučovanie znamená náročnejšiu prípravu na vyučovanie a aj jeho náročnejšie riadenie. To je tiež jedna z príčin, prečo sa neuplatňuje v širšom rozsahu.

Príklad: Flexibilné rozvrhy hodín vo vzdelávaní: Inovácia verzus tradícia

Dnešná pedagogika a didaktika už nechápu rozvrh hodín ako pevnú dogmu pre celý školský polrok alebo rok. Rozvrh hodín môže byť flexibilný, najmä na 1. stupni ZŠ, kde nie sú potrebné žiadne organizačné zásahy, napr. výmena učiteľov a pod. Je tu len jedna požiadavka, aby boli žiaci včas informovaní o zmene predmetu, aby sa predchádzalo chaosu a žiaci mali možnosť včas sa „naladiť“ na zmenu hodín. Je teda pedagogicky a didakticky správnejšie, napr. po „ťažkej hodine matematiky“ (ako sa vyjadrujú žiaci), namiesto rozvrhovej hodiny slovenského jazyka, zaradiť hodinu hudobnej výchovy, výtvarnej výchovy alebo iného predmetu s menej náročným obsahom, aby žiaci neboli zaťažení dve hodiny po sebe.

Po 2 – 3 týždňoch nám študentka externého štúdia povedala, citujeme doslovne: „Kvôli tomu, že som chcela pomôcť žiakom, uplatňujúc nové prístupy k vyučovaniu, som bola kritizovaná riaditeľom školy, ktorý mi prišiel na nečakanú hospitáciu asi 2 minúty po začatí hodiny. S „údivom“ zistil, že namiesto predmetu v rozvrhu mám iný predmet. Keď som vysvetľovala, že na prednáškach a seminároch v štúdiu na fakulte nás vedú k inováciám, k tomu, že na prvom mieste je žiak, že škola nemá byť dogmatická a pod., som dostala od riaditeľa školy pozoruhodné vysvetlenie. Na fakultách nech si hovoria čo chcú, ale na škole nechcem mať holubník. Ostala som ticho a prisľúbila som, že už hodiny meniť nebudem.“

Blokové vyučovanie

Kurikulárna reforma priamo uvádza a predpokladá uplatňovanie blokového vyučovania v edukácii pre viaceré prednosti. Poznamenávame, že v literatúre nie je terminologická jednota a blokové vyučovanie je označované viacerými pojmami. Napr. blokové vyučovanie v jeden deň – 2 predmety, blokové vyučovanie dva – tri dni v týždni, celý týždeň alebo aj dlhšie obdobie, vo viacerých publikáciách a štúdiách sa opisuje aj ako epochové vyučovanie – epocha 1 deň, 2 dni alebo aj dlhšie časové obdobie. Integrované tematické vyučovanie – okolo jednej témy sú sústredené obsahy viacerých predmetov. Tiež pojem „blok“ sa chápe rôzne, napr. blok jedného predmetu, v ktorom sa integrujú poznatky z viacerých predmetov alebo aj „blok“ spojených dvoch, prípadne troch predmetov. Táto terminologická nejednotnosť nie je podstatná a nemá vplyv na jeho realizáciu v práci škôl. Niektorí autori aj projektové vyučovanie označujú ako blokové vyučovanie, v ktorom žiaci riešia alebo „konštruujú“ istý projekt, napr. úprava prostredia školy. Tiež vyučovanie podľa Daltonského plánu je často charakterizované ako „Daltonský blok“.

Blokové vyučovanie sa nerealizuje v časovej jednotke 45 minút, ale napr. v 90-minútovom bloku. Je tomu tak preto, lebo za 45 minút by sa blok nemohol zrealizovať.

Príklady blokového vyučovania:

• Blokové vyučovanie – vyučovanie v odbornej škole, ktoré je zvyčajne rozložené na školské týždne – väčšie časové celky, často vo forme dvoch denných vyučovacích blokov v trvaní šesť až sedem týždňov v školskom roku (Schaub, H., Zenke, K., 1997, s. 84).
• Blokové vyučovanie – spôsob organizácie vyučovacieho procesu, ktorý zahŕňa spájanie obsahu príbuzných predmetov do rôznych tematických cyklov. Slúži na dosiahnutie cieľov základného kurikula tým, že ukazuje úzke prepojenie medzi predmetmi, ku ktorým učitelia a študenti často pristupujú veľmi individuálne (Glöckel, H., 1990, s. 78).
• Bloková výučba, resp. blokové vyučovanie určitého predmetu, tematickej oblasti, v časovom bloku dlhšom než je zvyčajná základná časová organizačná jednotka vyučovania – 90-minútový vyučovací blok, školský poldeň, deň, týždeň (https://skola 21.sk/slovnik).
• Pedagogický blok – nástroj využívaný v oblasti vzdelávania, ktorého cieľom je zlepšovať vyučovací proces. Je to súbor aktivít, materiálov a učebných zdrojov, ktoré sú organizované štruktúrovaným a sekvenčným spôsobom s cieľom uľahčiť študentom pochopenie a osvojenie si obsahu.
• Blokový učebný plán – je spôsob, ako rozvrhnúť vedu a základné predmety do týždenných alebo dvojtýždňových blokov. Blokové vyučovanie umožňuje, aby sa tieto predmety vyučovali rovnocenne a mali kvalitne zameraný a využitý čas. Blokové učebné osnovy poskytujú žiakom sústredenejší a komplexnejší zážitok z učenia, ktorý umožňuje ich vedomosti lepšie využívať (Firfield Primary School, 2024).

Blokové vyučovanie svojou podstatou patrí do alternatívnej pedagogiky, o ktorej hovoríme, že je to pedagogika vyučovania, ktorá sa nemá „kopírovať“. Alternatíva je niečo iné od toho, čo je zaužívané, iné od toho, čo robí niekto iný a pod. Niekomu napr. vyhovuje spojenie do bloku matematiky s výtvarnou výchovou, inému zasa matematika s informatikou. Teda aj blokové vyučovanie sa nedá kopírovať. Triedenie do blokov vychádza napr. z počtu žiakov v triedach, z poznania ich výkonnosti (blok nemusí trvať 90 minút, môže byť aj 70-, 80-minútový, ani spojenie predmetov sa nedá kopírovať, pretože vychádza z predpokladaných činností žiakov a pod.). Samozrejme, je rozdiel medzi kopírovaním práce niekoho a inšpirovanie sa prácou a činnosťou niekoho. Dôležité je ujasniť si podstatu blokového vyučovania a jeho ciele a tomu podriadiť ostatné.

Blokové vyučovanie a jeho uplatňovanie v práci učiteľa si vyžaduje aj tvorivosť učiteľa.

Podstatné je uvedomiť si, že blokové vyučovanie nie je tzv. klasická vyučovacia hodina v štruktúre motivácia, expozícia, fixácia a diagnostika. Nie je to ani vyučovacia hodina „natiahnutá o niekoľko minút viac“.

Z toho, čo sme uviedli vyššie, je zrejmé, že blokové vyučovanie môže mať rôzne variácie. Môže to byť integrované tematické vyučovanie, v ktorom bude blok venovaný napr. téme VODA. V tomto bloku môžu byť preberané podtémy, ktoré sú vyjadrené v obrázku.

Obr.: Podtémy blokového vyučovania, zdroj: E. Petlák, vlastné spracovanie

Príprava žiakov na uvedenú tému môže byť tiež rôzna, napr. poskytnúť žiakom tento obrázok a povedať im, že danej téme sa budeme venovať o 3 – 4 dni, aby sa na tému pripravovali, zbierali si materiály, čítali o vode a pod. Následne sa učivo bude preberať v bloku.

Inou možnosťou blokového vyučovania je napr. spojenie dvoch predmetov do jedného bloku. Na internete je uvedený príklad takéhoto vyučovania učiteľov zo ZŠ Dobšinského Prievidza.

Príklad:

Žiaci 3. B a 6. A zažili spoločné hodiny v rámci bloku slovenský jazyk a hudobná výchova pod názvom: UČÍME SA NAVZÁJOM. S dobrou náladou a piesňou na perách vstúpili žiaci 3. B triedy medzi kolektív 6. A triedy. Zážitkovou formou spolu strávili dve vyučovacie hodiny s cieľom: čítať s porozumením, reprodukovať text, zostaviť osnovu, pracovať v tíme, hrať roly, dramatizovať text, opakovať gramatické javy. Deti ani netušili, že prežili obrátenú hodinu, lebo v konečnom dôsledku učili ony a učili sa navzájom tzv. rovesníckym vzdelávaním, pracovali v tíme, kde je dôležité rešpektovať sa navzájom. Pani učiteľky, Mgr. Eva Baničová a Mgr. Mária Machalíková, boli na takto realizovanej hodine len koordinátorkami celého bloku. Nové metódy, formy práce, zážitkové vyučovanie v blokoch je u detí obľúbené a prijímajú ho s nadšením. (ZŠ Dobšinského, Prievidza). Je to pekný príklad neformálneho prístupu nielen k blokovému vyučovaniu, ale vôbec k vyučovaniu. Je z neho zrejmé, že tvorivý prístup učiteliek prekračuje tradičné a zaužívané prístupy. Práve to sa očakáva od učiteľov aj v budúcej reforme vzdelávania.

Pri tomto vyučovaní a učení sa žiakov je úlohou učiteľa zostaviť blok buď jednej témy a k nej pridať rôzne súvisiace témy, alebo oblasti viažuce sa k téme, ktorú zásadne rozširujú a ktoré žiakom súčasne prinášajú nové vedomosti. Inou možnosťou je z 2 – 3 predmetov zostaviť blok (pre jeden ročník, príp. aj 2 ročníky – opísané vyššie), napr. dejepis a zemepis, fyzika a chémia a pod.

Spojenie predmetov do bloku na 1. stupni školy môžeme označiť ako bezproblémové – učiteľ vyučuje všetky predmety, má jasno v tom, ako sa učivo v nich prierezovo prelína a pod. Napokon učitelia na 1. stupni ZŠ často a neformálne využívajú medzipredmetové vzťahy a dotvárajú učivo a vedomosti žiakov v rôznych súvislostiach a vzťahoch. To môžeme označiť ako isté prvky blokového vyučovania.

Z doteraz uvedeného vyplýva, že blokové vyučovanie je inou premyslenou organizáciou vyučovania. Je možné vo forme integrovaného učiva v jednom predmete a je možné aj na 2. stupni ZŠ. Náročnejšia situácia je pri spájaní predmetov na 2. stupni alebo v strednej škole do bloku. Tu musí byť dôsledná kooperácia učiteľov predovšetkým z obsahového hľadiska predmetu alebo predmetov.

Je samozrejmé, že blokové vyučovanie kladie na učiteľa vyššie nároky na prípravu a aj realizáciu bloku. ­Učiteľ by si mal:

• premyslieť výber témy a rozšíriť ju o ďalšie možné oblasti v súlade s obsahom vzdelávacieho programu,
• premyslieť spojenia predmetov z hľadiska cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté,
• pripraviť žiakov na prácu v bloku, napr. dať im úlohu v časovom predstihu, napr. prečítať, premyslieť, porovnať, pripraviť si otázky. Je to akoby „prevrátená trieda“ , „obrátené vyučovanie“ – žiaci sa pripravujú na to, čo sa bude diať, resp. že sa budú učiť inak,
• blokové vyučovanie neznamená, že žiaci sa len rozprávajú a pod., naopak, učiteľ musí pripraviť pre žiakov prácu v skupinách, napr. skúmanie, porovnávanie, vytvorenie niečoho a pod.,
• v činnostiach žiakov treba predpokladať vzájomné informovanie o niečom spolužiakov, pýtanie sa, písanie, kreslenie, zostavovanie niečoho,
• usmerňovať všetky činnosti žiakov, aby boli dosiahnuté a splnené stanovené ciele.

Aké sú prednosti blokového vyučovania?

Vyučovací blok má zásadnú úlohu vo vzdelávacom procese, pretože poskytuje dynamický a interaktívny prístup, stimuluje záujem a podporuje participáciu žiakov.

V porovnaní s bežným vyučovaním významne prispieva k vytváraniu komplexnejších vedomostí žiakov, podporuje reflexiu, kritickú analýzu a aj praktickú aplikáciu obsahu. To sú v porovnaní s bežným klasickým vyučovaním najvýznamnejšie benefity tohto vyučovania. Učiteľ musí mať jasne stanovené ciele, a to nielen z hľadiska činností žiakov, ale predovšetkým z hľadiska dosiahnutých výsledkov vo vedomostiach, v zručnostiach, ale aj postojov k preberanému obsahu učiva. V blokovom vyučovaní sa nedá pracovať len jednou – dvoma metódami.

Blokové vyučovanie predstavuje premyslenú stratégiu a kombináciu vyučovacích metód od motivácie až po diagnostiku dosiahnutých výsledkov, dôsledné využívanie novších koncepcií edukácie – skupinové, kooperatívne, zážitkové a ďalšie.

K tomu dodáme, že v takomto vyučovaní si nevystačíme len s učebnicou. Rôzne pomôcky, knihy, encyklopédia, informačné plagáty, videá atď. sú nevyhnutnosťou a prispievajú k zvýšeniu atraktívnosti edukácie a v konečnom dôsledku k tomu hlavnému – k jej efektívnosti. V blokovom vyučovaní sa uplatňujú rôzne stratégie vyučovania. Práve tento aspekt má značný motivačný charakter – striedanie metód a viacerých možností skupinovej alebo aj párovej spolupráce žiakov. Zo skúseností učiteľov vieme, že takéto zmeny žiakom vyhovujú a podporujú ich aktivitu.

Na rozdiel od bežného vyučovania veľmi významnú úlohu plní hodnotenie žiakov. V bežnom vyučovaní sa spravidla sústreďujeme na výsledok – hodnotia sa vedomosti, ktoré žiak prezentuje spravidla slovom, písmom, menej často prakticky. Hodnotenie sa deje najčastejšie deň – dva po preberaní učiva. Pri takomto vyučovaní sú tvorivé myslenie a aj neformálne kritické myslenie v podstate samozrejmosťou.

V blokovom vyučovaní je hodnotenie akoby samozrejmou súčasťou procesu učenia. Žiaci sa navzájom „kontrolujú“, hodnotia, čo spolužiaci robia dobre, upozorňujú sa, v čom robia chyby, radia sa, opravujú, skúšajú iné postupy.

Prevencia konfliktov v bloku prostredníctvom projektového vyučovania

Viesť žiakov k samostatnému uvažovaniu, ktoré je založené na ich vzájomnej spolupráci, kde učiteľ je len sprievodcom na ceste objavovania nových vedomostí, zručností a návykov, by sa malo stať jednou z kľúčových výziev kvalitného pedagóga. Docieliť to možno aj prostredníctvom projektových úloh. Tie si vyžadujú blokové vyučovanie, ktoré spája príbuzné predmety výchovného zamerania, príp. má formu účelovej prevencie.

Aktivita: Kaleidoskop

Žiaci sú rozdelení do skupín, v ktorých dostanú sériu jednoduchých úloh na riešenie. Úlohy sú navrhnuté tak, aby podporovali spoluprácu, vzájomnú pomoc a priateľstvo medzi žiakmi. Učiteľ pozoruje a diagnostikuje interakciu a komunikáciu medzi žiakmi, ich schopnosť efektívne spolupracovať na riešení úloh. Poskytuje žiakom priebežnú spätnú väzbu a usmernenia na zlepšenie v čase, ktorý určí ako kontrolný čas. Na konci aktivity každá skupina prezentuje svoje zistenia a riešenia, čo umožňuje ďalšiu diskusiu a reflexiu. V rámci kontrolných stretnutí je vhodné, ak učiteľ to, čo videl, opisuje a poskytuje žiakom ďalšie odporúčania k splneniu všetkých zadaní. Napr. „Všimla som si, že ste v skupine nepracovali všetci, prosím, vytvorte priestor pre spoluprácu všetkých žiakov v skupine.“ Na záver každá skupina prezentuje svoje závery pred ostatnými skupinami.

CIEĽ: rozvíjať komunikačné zručnosti žiakov prostredníctvom skupinovej práce a vzájomnej interakcie.

CIEĽOVÁ SKUPINA: žiaci staršieho školského veku.

ZADANIE: Učiteľ rozdelí žiakov do troch alebo štyroch skupín a každá skupina dostane papier formátu A4 s názvom „Kaleidoskop“, kde sú napísané rôzne úlohy a inštrukcie vrátane kontrolného času. Na stole sú pripravené pracovné listy (ktoré obsahujú zadanie na vyplnenie úlohy) pre každú skupinu, ktoré si žiaci vezmú vtedy, keď pracujú na konkrétnej úlohe. To si vyžaduje aj čítanie s porozumením, pretože každý pracovný list je pre inú skupinu a je na nej iné zadanie. Žiaci pracujú samostatne dve hodiny (v jednom zadaní požiadajú o pomoc žiaka z inej skupiny, čím docielime jej miešanie a zachovanie dynamiky). V stanovenom kontrolnom čase prestanú na úlohách pracovať, venujú pozornosť učiteľovi, ktorý im na základe pozorovania poskytne rady a odporúčania. Čas, spôsob riešenia, poradie riešenia zadaní, zodpovednosť za splnenie úloh sú na dohode členov skupiny.

REFLEXIA: Ako sa vám v skupine pracovalo? Dostali ste priestor komunikovať všetci? Kto bol aktívny na začiatku? Kto sa zapojil neskôr a prečo? Ako ste sa vzájomne povzbudzovali? Ako ste sa rozhodli, kto bude robiť ktorú úlohu? Čo bolo najťažšie na tejto aktivite a prečo? Čo bolo najzábavnejšie alebo najzaujímavejšie na tejto aktivite? Ako ste riešili názorové rozdiely v rámci skupiny? Čo by ste urobili inak, keby ste mali túto aktivitu opakovať? Ako sa cítite po dokončení všetkých úloh? Čo ste sa naučili z tejto aktivity?

Kaleidoskop, zadanie pre 1. skupinu – príklad

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Kaleidoskop, zadanie pre 2. skupinu – príklad

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Kaleidoskop, zadanie pre 3. skupinu – príklad

 Zdroj: Vlastné spracovanie.

Spomínané aktivity rozvíjajú slovnú zásobu, vedú žiakov k čítaniu s porozumením, učia ich „manažovať“ sa v čase, vedú k nutnosti vzájomnej diskusie, ku kritickému mysleniu. Súčasne sa pestuje pocit zodpovednosti za splnenie úlohy. Tým, že úlohy treba prezentovať, žiaci sa učia vyjadrovať svoje názory a aj názory skupiny.

Záver

Blokové vyučovanie žiaci považujú za zmysluplnejšie, pretože im umožňuje spoluprácu so spolužiakmi. Umožňuje tiež neformálne spojenie učiva s ich skúsenosťami, najmä vtedy, keď sú v blokovom vyučovaní spojené viaceré predmety. Okrem uvedeného treba povedať, že blokové vyučovanie v porovnaní s klasickým vyučovaním je oveľa vyhovujúcejšie detskej psychike – spolupráca, vzájomné diskusie, tvorenie alebo skúmanie a pod. Takéto neformálne učenie máme možnosť pozorovať napr. na detskom ihrisku, kde deti dokážu „pracovať“ aj pol dňa, kým v škole ich to už po hodine – dvoch nebaví. Proces zavádzania zmien je často komplikovaný a vyžaduje si viac než len uznanie potreby inovácie. Vyžaduje si aj zmenu myslenia a adaptabilitu všetkých zúčastnených strán (žiakov, učiteľov, odborných zamestnancov aj rodičov). Integrácia flexibilnejších rozvrhov, ktoré reagujú na potreby žiakov, vyžaduje trpezlivosť, toleranciu a ochotu prijať nové metodológie a spoluvytvárať inkluzívne a podporné vzdelávacie prostredie.     

1. BLOKOVÁ VÝUČBA – BLOKOVÉ VYUČOVANIE. [online]. [20.5.2024]. https://skola 21.sk/slovnik
2. EKIERT-OLDROYD, D. 2006. Zmiany edukacyjne w oświacie. Od paradygmatu zmiany do zmiany paradygmatu. in Chowanna, Katowice : WUS, č. 26, roč. 62, 2006. ISSN 0137-706X.
3. FIERFELD PRIMARY SCHOOL 2024. Our Blocked Curriculum. [online]. [15.5.2024]. https://www.firfield.derbyshire.sch.uk/page/?title=Our+Blocked+Curriculum&pid=200
4. GLÖCKEL, H. 1990. Vom Unterricht. Bad Heilbrunn : Verlag J. Klinkhardt. ISBN 32-7815-0649-5.
5. SCHAUB, H., ZENKE, K. 1997. Wőrterbuch Pädagogik. Berlin : AKG, ISBN 3-429-32510-0.
6. VZDELÁVANIE PRE 21. STOROČIE – komponent 7 pre ZŠ a SŠ. [online]. [18.5.2024] https://hsr.rokovania.sk/data/att/171190_subor.pdf
7. ZŠ DOBŠINSKÉHO PRIEVIDZA 2016. Blokové vyučovanie. [online]. [19.5.2024]. https://prievidza.sk/blokove-vyucovanie/