Podpora žiakov v náhradnej starostlivosti v školskom prostredí

Kvalita vzťahovej väzby s blízkymi osobami v ranom detstve ovplyvňuje človeka na celý život. Závisí od nej psychický a sociálny vývin a schopnosť vytvárať funkčné vzťahové väzby v dospelosti. Bez zveličenia možno povedať, že láskyplný vzťah rodičov k dieťaťu, bezpodmienečné prijatie spojené s náležitou starostlivosťou sú najcennejšou výbavou, akú môže človek do života dostať.

Výsledkom milujúceho vzťahu rodiča k dieťaťu je psychosociálne pripútanie (angl. attachment), ktoré John Bowlby, autor teórie vzťahovej väzby, označil za bazálnu ľudskú potrebu (Hašto, 2005). Ak rodič napĺňa potreby dieťaťa, reaguje na jeho impulzy stabilnými vzorcami správania, poskytuje mu tak pocit istoty a bezpečia, vďaka čomu sa u dieťaťa vytvára tzv. bezpečná vzťahová väzba. Ak rodič nie je dôsledný pri napĺňaní psychických potrieb dieťaťa alebo starostlivosť zanedbáva, príp. je voči nemu hostilný, u dieťaťa vzniká neistá až dezorganizovaná vzťahová väzba s negatívnymi dôsledkami na jeho psychosociálny, a v niektorých ohľadoch, aj kognitívny vývin.

Žiaľ, nie každé dieťa má možnosť zažiť v ranom detstve skúsenosť bezpečnej vzťahovej väzby a bezpodmienečné prijatie. V krajných prípadoch, keď je vážne ohrozený fyzický a psychický vývin alebo dieťa je ohrozené na živote, dochádza k súdnemu nariadeniu náhradnej starostlivosti za účelom sociálnoprávnej ochrany dieťaťa. Rodinné právo vymedzuje niekoľko foriem náhradnej starostlivosti, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do života dieťaťa a majú dopad aj na jeho školskú úspešnosť. Aj keď deti s nariadenou náhradnou starostlivosťou predstavujú z hľadiska typológie značne heterogénnu skupinu (Bizová, 2015), odlúčenie od biologických rodičov, pretrhnutie vzťahovej väzby alebo jej strata spôsobuje mnohým z nich náročnú psychickú záťaž, s ktorou sa ťažko vyrovnávajú.

Príklad: Dieťa mladšieho školského veku veľmi ťažko znáša umiestnenie v zariadení, ak niektorí jeho súrodenci žijú s rodičmi. Porovnateľne dieťa, ktoré pestúni alebo profesionálni rodičia vrátili do zariadenia, sa veľmi ťažko a zdĺhavo vyrovnáva s opätovným opustením a stratou. V školskom prostredí sú tieto deti navyše konfrontované s tým, že ich spolužiaci žijú so svojimi rodičmi a súrodencami, čo môže viesť k častejšiemu výskytu interpersonálnych konfliktov, príp. problémovému správaniu.

Na druhej strane nie každé dieťa v náhradnej starostlivosti je na základe svojho psychosociálneho profilu ohrozené, resp. znevýhodnené a potrebuje špecifický prístup.

Niektorí žiaci v náhradnej starostlivosti sa môžu v dôsledku traumatických skúseností a zanedbanej starostlivosti prejavovať v školskom prostredí neprimeraným spôsobom, zlyhávať v učení a nezvládať požadované nároky. Časť z nich má poruchu psychického vývinu, príp. ich psychické a kognitívne schopnosti sa nachádzajú v pásme podpriemeru. Je preto dôležité, aby pedagógovia hodnotili osobnosť takého žiaka s ohľadom na dlhodobé dôsledky raných skúseností a v spolupráci s odbornými zamestnancami školy alebo centra poradenstva a prevencie hľadali možnosti optimálnej podpory žiaka v školskom prostredí. Skúsenosti z praxe potvrdzujú, že multidisciplinárny prístup je najlepšou cestou k dosiahnutiu tohto cieľa (VÚDPAP, 2022).

Formy náhradnej starostlivosti a ich dopad na školskú úspešnosť žiaka

Právny rámec náhradnej starostlivosti tvorí niekoľko zákonov. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzuje jednotlivé formy náhradnej starostlivosti a zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele vymedzuje podmienky ich realizácie.

Podľa zákona o rodine na Slovensku existujú tri formy náhradnej starostlivosti, a to:

• náhradná osobná starostlivosť,
• pestúnska starostlivosť a 
• ústavná starostlivosť.

Osvojenie, ktoré je historicky najstaršou formou náhradnej starostlivosti, sa v slovenskej legislatíve nepovažuje za náhradnú starostlivosť. Podľa zákona o rodine (§ 97 až § 109) aktom osvojenia vzniká medzi osvojiteľmi a osvojeným dieťaťom rovnaký vzťah ako medzi rodičmi a deťmi a z právneho hľadiska sa takáto rodina nepovažuje za náhradnú. Systém náhradnej starostlivosti zabezpečuje rezort práce sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany a ďalších inštitúcií. Počet detí vyrastajúcich mimo vlastnej rodiny v SR dosahuje cca 1,3 % z celkového počtu detí, v reálnych číslach je to okolo 14 tisíc