Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Procesy posudzovania a hodnotenia v kurikulárnej premene (2.)

Dátum: Rubrika: Reforma

Opis štandardných nárokov súčasného trhu práce na jednotlivé pracovné miesta – odborné vedomosti, zručnosti a spôsobilosti – slúži na prenos potrieb trhu práce do systému celoživotného vzdelávania. Na tento kontext by mal nadväzovať aj profil absolventa jednotlivých typov škôl. Nová kurikulárna reforma by mala posilniť predovšetkým možnosti hodnotenia zamerané na prenositeľné kategórie – vedomosti a porozumenie, myslenie, komunikáciu a aplikáciu. Jedným z nosných agentov kurikulárnej premeny je autonómny a integrálny učiteľ s vysokým profesijným profilom.

(Dokončenie z predchádzajúceho čísla.)

Hodnotenie zamerané na prenosné kategórie

Jedným z najdôležitejších predpokladov kvalitného uplatnenia sa na trhu práce je získavanie nových vedomostí, zručností, kompetencií a postojov počas celého profesijného života jedinca. To znamená, že vzdelávanie sa nekončí absolvovaním daného stupňa škôl. Súčasná spoločnosť kladie dôraz na flexibilitu, agilitu, zodpovednosť, organizovanosť, samostatnú prácu, kooperáciu, iniciatívu a sebareguláciu. Rozvoj prenositeľných zručností je neoddeliteľnou súčasťou učenia sa žiaka. Toto by mala byť priorita novej kurikulárnej reformy.

Inšpiráciou pre slovenské školstvo môže byť zahraničný vzdelávací systém, ktorý opisuje nosné kategórie. Podľa Government of Ontario (2024) kategórie predstavujú štyri široké oblasti vedomostí a zručností, v rámci ktorých možno organizovať očakávania pre daný predmet alebo kurz. Tieto štyri kategórie by sa mali považovať za vzájomne prepojené a mali by odrážať celistvosť a prepojenosť učenia. Kategórie pomáhajú učiteľom zamerať sa nielen na získavanie vedomostí žiakov, ale aj na rozvoj ich zručností myslenia, komunikácie a aplikácie.

Kategórie vedomostí a zručností sú nasledujúce:

  1. VEDOMOSTI A POROZUMENIE – obsah konkrétneho predmetu osvojený v každom ročníku alebo predmete (vedomosti) a pochopenie jeho zmyslu a významu (porozumenie).
  2. MYSLENIE – používanie zručností a/alebo postupov kritického a tvorivého myslenia.
  3. KOMUNIKÁCIA – odovzdávanie významu a vyjadrovanie prostredníctvom rôznych foriem.
  4. APLIKÁCIA – využívanie vedomostí a zručností na vytváranie súvislostí v rámci rôznych kontextov a medzi nimi.

Vo všetkých predmetoch a kurzoch by mali mať žiaci početné a rôznorodé príležitosti na preukázanie plného rozsahu dosiahnutia očakávaní učebných osnov vo všetkých štyroch kategóriách vedomostí a zručností. Ako príklad uvádzame vybranú kategóriu výkonových štandardov „myslenie“ v anglickom jazyku pre 11. a 12. ročník.

Tab. 1: Kritériá výkonového štandardu „myslenie“ v anglickom jazyku (11. a 12. roč./Ontário), zdroj: Government of Ontario, 2024

Kategória

Úroveň 1

(50 – 59 %)

Úroveň 2

(60 – 69 %)

Úroveň 3

(70 – 79 %)

Úroveň 4

(80 – 100 %)

Využívanie procesov kritického/tvorivého myslenia (napr. ústny diskurz, výskum, kritická analýza, kritická gramotnosť, metakognícia, tvorivý proces)

využíva procesy kritického/tvorivého myslenia s obmedzenou účinnosťou

využíva procesy kritického/tvorivého myslenia s určitou účinnosťou

využíva procesy kritického/tvorivého myslenia so značnou účinnosťou

využíva procesy kritického/tvorivého myslenia s vysokou mierou účinnosti

 

Na to, aby učiteľ podal žiakom spätnú väzbu o dosiahnutí výkonu, napr. na konci vyučovacej hodiny, potrebuje mať stanovené relevantné špecifické ciele vyučovacej hodiny v súlade s obsahovým a výkonovým štandardom a k nim vyjadrené minimálne kritérium hodnotenia, t. j. žiak musí vedieť, čo sa od neho očakáva a aký výkon má podať.

Dôležitou informáciou preňho je popisná spätná väzba na základe stanovených kritérií. Skutočnosť je často iná. Na základe spätnej väzby z realizácie pedagogickej praxe, ktorú vykonávajú študenti učiteľstva v jednotlivých ročníkoch, konštatujeme, že učitelia často vo vyučovaní podceňujú špecifické ciele vyučovacej hodiny a aj diagnostickú fázu. Už tu žiak začne strácať záujem o učebnú činnosť, pretože v nej nenachádza význam.

Absencia stanovenia špecifických cieľov vyučovacej hodiny s absenciou minimálneho kritéria hodnotenia je prvým signálom, že akékoľvek posudzovanie a hodnotenie zo strany učiteľa bude neobjektívne. Nemôžeme objektívne hodnotiť, ak nemáme nastavené štandardy v hodnotení!

V rámci rozvoja kritického a tvorivého myslenia edukantov využívame prípravu na písanie odborných esejí. Súčasťou podmienok kurzu je zverejnenie aj kritérií hodnotenia výkonu. Vo výslednom výstupe je hodnotených celkovo 11 kategórií. Uvádzame príklad vybraných kategórií v tab. 2.

Tab. 2: Vybrané kritériá výkonového štandardu odbornej eseje, zdroj: Kosturková, M., Ferencová, J., 2019

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály