Návyky mysle budúcnosti - integrita zručností, hodnôt, postojov a vedomostí

Výsledky vzdelávania na úrovni základných, stredných a vysokých škôl v reálnej rovine naznačujú sústredenosť cieľov vzdelávania na výkon učiaceho sa. Dospeli sme do bodu, kedy sa učitelia deprofesionalizovali a stereotypne ukotvili v prostredí, kde sú výsledky testov jedinou hodnotou odrážajúcou vedomosti edukantov. Dištančné vzdelávanie túto prax ešte viac utvrdzuje: „Čím viac testov, tým objektívnejšie hodnotenie edukanta“. V našej krajine dominuje jediný údaj vzdelávania, a to výkonnosť žiakov, učiteľov a škôl. Je nám úplne jasné, že v takom prostredí nie je priestor na pozitívnu stimuláciu tých návykov mysle, ktoré si vyžadujú neustále premenlivé spoločenské podmienky. Aj keď testovanie žiakov má svoje opodstatnenie, malo by byť súčasťou podporného prostredia, v ktorom sú informácie podľa Petrasovej (2021) základom celoživotného vzdelávania, nie ukončeným procesom vzdelávania.

Čo by sme mali urobiť, aby sme zmenili rigidne ukotvené spôsoby vyučovania vo vnútri triedy a mimo nej?

Podľa K. Davisa a H. Gardnera (2012) najlepším spôsobom, ako pripraviť deti na to, aby sa stali dobrými pracovníkmi a dobrými občanmi, je pripraviť ich výchovou pomocou piatich myslí.

Päť myslí budúcnosti – integrita zručností, hodnôt, postojov a vedomostí

Najnovšie strategické trendy, výskumy a analýzy World Economic Forum (ďalej len „WEF, 2021“) predstavujú kvalitu edukácie top 10 univerzít na svete. Zároveň WEF predstavuje revolúciu rekvalifikácie, ktorej sa svet pri rýchlo sa meniacich podmienkach nevyhne. Kritické myslenie a riešenie problémov sú na prvom mieste v zozname zručností budúcnosti. Pedagogická profesia na Slovensku sa vzhľadom na určované trendy javí ako jedna z najkonzervatívnejších oblastí. H. Gardner (2006) tvrdí, že v našom rýchlo sa meniacom svete je rozhodujúcich päť myslí, v ktorých sú obsiahnuté zručnosti, hodnoty, postoje a vedomosti: disciplinovaná myseľ, syntetizujúca myseľ, kreatívna myseľ, rešpektujúca myseľ, etická myseľ.

Pestovanie návykov mysle je to najdôležitejšie, čo môžeme našim deťom dať, aby vedeli správne a dobre uvažovať v osobnom a profesijnom živote.

Základ uvedených myslí položil autor svojou teóriou viacnásobných inteligencií, ktorú vyvinul na konci 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia. Predpokladá, že jedinci majú osem alebo viac relatívne autonómnych inteligencií. Čerpajú z nich pri vytváraní produktov alebo riešení problémov (Gardner, H., 1983). Medzi osem identifikovaných inteligencií autor zaradil inteligenciu: jazykovo-verbálnu, logicko-matematickú, vizuálne-priestorovú, zvukovo-hudobnú, telesno-kinestetickú, naturalistickú (prírodnú), interpersonálnu a intrapersonálnu. Podľa H. Gardnera (2006) každá myseľ odráža konkrétne kognitívne schopnosti a myšlienkové návyky, ktoré jedinec potrebuje na zvládnutie výziev zložitého sveta. Tu môže byť užitočné rozlíšenie medzi piatimi mysľami na jednej strane a ôsmimi (špecifikovanými) inteligenciami, ktoré tvoria Gardnerovu teóriu viacerých inteligencií na druhej strane. Inteligencie majú byť popisné; tvoria niekoľko relatívne samostatných bio-psychologických potenciálov, z ktorých pozostáva ľudská myseľ (Gardner, H., 1983; Gardner, H., 2006). Autor zastáva názor, že súčasný školský systém pripravuje žiakov na minulosť, nie na budúcnosť.

1. Disciplinovaná myseľ

Jedinci bez návyku tohto typu mysle nebudú môcť uspieť na vyšších postoch. Budú predurčení na podradné pozície. V tomto ohľade pôjde o vysoko selektívnu funkciu. Uspejú tí, ktorí systematicky a disciplinovane prekračujú rámce svojich možností v svojej profesii. Gardner tento typ mysle definuje ako myslenie, ktoré ide nad rámec vedomostí, zahŕňa návyky, zručnos