Slovenské školstvo v Československu po roku 1945

Skončenie druhej svetovej vojny a obnovenie Československa prinieslo zásadné zmeny aj v školstve na Slovensku. Formálne prebiehal školský rok 1944/1945, ktorý však v rôznej forme prerušili, resp. ukončili vojnové udalosti. Po prechode frontovej línie sa obnovenie činnosti škôl stalo aktuálnou otázkou novej štátnej moci.

Prehľad o prvých opatreniach školských orgánov si možno urobiť prostredníctvom časopisu Školské zvesti. Periodikum informovalo o všetkých druhoch opatrení v školstve, ktoré štátna moc realizovala. Bol to jeden z hlavných informačných materiálov, podľa ktorých sa mali riadiť školské orgány, aj vedenia škôl. Prvé číslo bolo vydané 15. júla 1945. Uverejnené tu boli nariadenia Slovenskej národnej rady (ďalej len „SNR“), vyhlášky, výnosy, obežníky povereníctva SNR pre školstvo a osvetu (ďalej len „povereníctvo“), ale aj ďalšie druhy informačných prameňov. Jedným z najdôležitejších bolo nariadenie SNR zo 6. septembra 1944, ktoré poštátnilo školstvo, obmedzilo menšinové nemecké a maďarské školy a zrušilo zákaz koedukácie.[1] Presný rámec poštátnenia školstva obsahovalo nariadenie SNR zo 16. mája 1945.[2] Ďalšie upresnenie prinieslo nariadenie SNR z 26. mája 1945. Do rúk štátu prešiel všetok majetok, s ktorým škola v predchádzajúcom období pracovala.[3]

Okrem organizačných zmien bola súčasťou nových pomerov aj zmena ideového smerovania školstva. Vychádzala z reality povojnového Československa. Pre učiteľov ju rozvíjala Výzva ku slovenským učiteľom a profesorom vydaná ako obežník povereníctva 7. marca 1945, kde boli predstavené základné princípy činnosti školstva po skončení vojny.[4] Orientácia Československa na Sovietsky zväz a tamojší komunistický režim priniesla zásadné zmeny do obsahu vzdelávania. Obežníkom povereníctva zo 14. marca 1945 bol zmenený učebný plán na gymnáziách pre školský rok 1944/1945. Hodinová dotácia nemčiny bola presunutá do hodinovej dotácie pre ruštinu. Študenti si mohli nemecký jazyk zvoliť ako druhý živý cudzí jazyk. Znížená bola hodinová dotácia latinčiny. Tzv. spoločenská výchova zmizla z učebného plánu úplne.[5] Obežník prezídia povereníctva určený pre odborné školy priniesol nahradenie nemčiny ruštinou. Podobne bol koncipovaný aj obežník zo 16. marca 1945 určený pre meštianske školy. Nemčina z učebného plánu vypadla, jej rolu prevzala ruština. Hodiny určené výhradne pre chlapcov a výhradne pre dievčatá dostali zníženú dotáciu na úkor iných predmetov. Autori obežníkov brali na vedomie, že v učiteľských zboroch nemusia byť pedagógovia so znalosťou ruštiny. V improvizovaných podmienkach ju mohli realizovať učitelia, ktorí sa o ruštinu zaujímajú, preferovali sa dejepisári a slovenčinári. Pokiaľ by sa aj žiaci neučili priamo ruštinu, cieľom pedagóga bolo „prehlbovať cit spolupatričnosti slovanských národov súčasne s oživovaním tradičného slovenského slavianofilstva, aplikovaného na súčasný náš pomer k SSSR“[6]

Orientáciu na Sovietsky zväz mali do výkladu zakomponovať aj učitelia dejepisu, zemepisu a občianskej náuky.[7] Najbohatšia hodinová dotácia nemčiny sa uplatnila na obchodných učilištiach. Hoci sa ruština stala prvým povinným jazykom a orientácia na Sovietsky zväz mala byť súčasťou vyučovania slovenčiny, hospodárskeho zemepisu a ďalších predmetov, nemecký jazyk bol okrem dvoch vyučovacích hodín vyučovaný aj v predmete konverzácie v nemčine.[8] Na ľudových školách úpravu učebných osnov realizoval obežník prezídia povereníctva z 19. marca 1945. V každom z predmetov bolo vymedzené, akým spôsobom sa výučba má pozmeniť v súlade s novými pomermi. Základom bola orientácia na Sovietsky zväz, Československo a ostatné slovanské národy. Zmiznúť mali akékoľvek odkazy na ľudácky režim.[9] Na učiteľských akadémiách sa obežníkom z 20. marca 1945 zrušilo varenie a hra na organe. Trojhodinová dotácia nemčiny bola nahradená ruštinou. V piatom ročníku sa do učebných osnov pridala aj jedna hodina matematiky a fyziky. Znížená hodinová dotácia bola realitou v telocviku a čiastočne aj na náboženstve. Vo vyučovaní slovenského jazyka sa pedagógovia mali snažiť najmä o poukazovanie na súvislosti a vzťah k Česku a češtine, ale aj k myšlienkam všeslovanskej vzájomnosti. Čiastkové zmeny zasiahli všetky predmety humanitného zamerania.[10] Učitelia okrem ideových zmien museli pozmeniť aj obsah prebraného učiva. Obežník prezídia povereníctva z 19. marca 1945 určený pre učiteľov ľudových škôl apeloval na zúženie výučby na najdôležitejšie veci s dodatkom, že zvyšok môže byť prebraný aj v pokojnejších časoch.[11]