Nenásilná komunikácia ako nástroj porozumenia

Nenásilná komunikácia (NVC – Nonviolent Communication, ďalej len „NVC“) je model komunikácie, ktorý vytvoril americký psychológ Marshall B. Rosenberg. Jej hlavným cieľom je podporovať empatiu a porozumenie medzi ľuďmi, a tým predchádzať konfliktom alebo ich efektívne riešiť. V dnešnej dobe, poznačenej polarizáciou a rastúcim napätím, predstavuje NVC nenahraditeľný nástroj pre jednotlivcov, rodiny, organizácie i širokú spoločnosť. Môžeme tvrdiť, že NVC je viac než len technika vyjadrovania myšlienok a pocitov. Je to spôsob, ako prispieť k tvorbe vzťahov postavených na vzájomnom rešpekte, empatii a pochopení. Kľúčovým aspektom je aj sebareflexia, pri ktorej si ľudia uvedomujú, že ich pocity a reakcie sú dôsledkom ich vlastných potrieb, nie správania druhých. Tento prístup podporuje autentickosť v komunikácii, pričom sa zameriavame na vyjadrenie našich skutočných potrieb a pocitov bez obviňovania alebo hodnotenia.

Základné zložky NVC

Nenásilná komunikácia je založená na štyroch hlavných zložkách, ktoré vedú k lepšiemu porozumeniu a efektívnejšej interakcii.

Pozorovanie (popis situácie)

Pre prvú zložku nenásilnej komunikácie je dôležité, aby sme dokázali oddeliť pozorovanie od hodnotenia. V tomto kroku je dôležité dôkladne opísať, čo pozorujeme – čo vidíme, počujeme a cítime, alebo čo ovplyvňuje našu pohodu, bez toho, aby sme sa uchyľovali k hodnoteniu situácie. Ak zmiešame pozorovanie s hodnotením, znižujeme šancu, že druhí správne pochopia našu správu alebo želanie. Namiesto toho, aby vnímali naše slová, majú tendenciu v nich počuť kritiku.

Príklad:

• Pozorovanie zmiešané s hodnotením: „Vždy meškáš, to je hrozné!“ – V tejto vete hodnotíme správanie (meškanie) a zároveň vyjadrujeme kritiku („to je hrozné“). Takáto veta môže vyvolať obrannú reakciu, pretože druhá osoba sa môže cítiť obvinená.
• Pozorovanie podľa NVC: „Keď meškáš, cítim sa frustrovane, pretože mám potrebu, aby sme sa stretli včas.“ – Tento príklad sa zameriava na konkrétnu situáciu (meškanie) a vyjadruje pocity a potreby bez hodnotenia, čím znižuje šancu, že druhá osoba bude reagovať obranne.

Začnime tým, že popíšeme konkrétnu situáciu, ktorá nás buď pozitívne, alebo negatívne ovplyvnila.

Príklad:

„Keď sa blíži termín projektu a nemáme všetky potrebné podklady a údaje,...“

Pocity

Potom vyjadrite svoje pocity v súvislosti s danou situáciou. Dôležité je byť úprimný a vyhnúť sa obviňovaniu druhých. Používame slová, ktoré opisujú naše emócie, napríklad: „cítim sa,“ „je mi,“ „som sklamaný,“ „znepokojuje ma,“ „som frustrovaný.“ Je dôležité, aby sme hovorili o vlastných pocitoch, nie o tom, čo „ten druhý urobil nám.“