Dynamika skupiny a transakčná analýza ako potenciál pomoci skupine

Skupinová dynamika predstavuje komplexné dianie v skupine. Vzniká a utvára sa začiatkom existencie skupiny. Pri počiatočnom formovaní sa skupina profiluje, jednotlivci v nej prijímajú vedome i podvedome svoje pozície, kreuje sa smerovanie skupiny, jej charakteristické črty a odlišnosti od iných skupín. Skupinová dynamika je definovaná pomocou jej jednotlivých prvkov, ktoré tvoria ciele skupiny, normy, roly, kohézia a napätie, skupinovú atmosféru, vytváranie podskupín, typ vedenia v skupine a komunikačné procesy v skupine.

CIELE FORMÁLNEJ SKUPINY sú určené organizátorom skupiny, pôvodcom jej vzniku. Vo formovaní skupiny má významný vplyv organizátor, pretože jeho stopa bude výsledkom činnosti skupiny. Skupina bude efektívna, ak väčšina jej členov s cieľmi súhlasí. Každá skupina má aj neformálne ciele, ktoré môžu slúžiť na uspokojenie sociálnych potrieb a vzájomných väzieb medzi členmi skupiny.

SKUPINOVÉ NORMY predstavujú pravidlá správania sa členov skupiny. Majú vopred určené formálne normy, ktoré sú pevné. Okrem nich si skupina vytvára aj neformálne normy, ktoré sa najčastejšie týkajú pravidiel klasickej komunikácie, slangu, verbálnych aj nonverbálnych signálov medzi členmi skupiny. Skupina vytvára na svojich členov tlak, aby normy dodržiavali a jednotliví členovia boli konformní.

KOHÉZIA V SKUPINE predstavuje dostredivú silu. Jej súdržnosť sa zvyšuje, ak sú v skupine jasne stanovené ciele. Čím je skupina kohéznejšia, tým je komunikácie v nej otvorenejšia, jasnejšia a skupina je stabilnejšia. Kohéziu ovplyvňuje aj to, v akom prostredí sa nachádza. Kohéziu treba udržiavať, vzájomné vzťahy posilňovať. Je dobré, ak jednotlivci v skupine sú na ňu hrdí, pričom smerovanie vedúceho člena skupiny musí mať na zreteli, že sa nesmie stať, aby negatívne prvky a ciele ovládli kohéziu skupiny.

Príklad: Ak budú súťažiť ukrajinské deti proti slovenským, v určitom štádiu adjustácie to môže pôsobiť práve kontraproduktívne a súperenie sa môže preniesť do ďalších sfér fungovania skupín, čím môžu vznikať izolované bunky, ktoré neprinášajú rozmer kvality spolupráce, ale naopak. Zmiešané skupiny sú jednoznačne lepším variantom, pretože aj spoločné prežívanie radosti posilňuje kohéziu v skupine.

Tenzia v skupine, jej napätie, je prirodzenou súčasťou každej skupiny; tenzia je vyvolaná nespokojnosťou členov skupiny, ktorá môže súvisieť s nejasne definovanými cieľmi, neprijatím vedenia skupiny, resp. nestotožnením sa s pozíciou jednotlivých členov v skupine. Tenzia predstavuje rozmer úzkosti a je jedným z významných dôvodov, prečo niektoré deti odmietajú školské prostredie, uprednostňujú záškoláctvo. Boj o vnútornú harmóniu je silnejší ako zvládanie tenzie v radoch skupiny.

Buddy fenomén

Rozmer spolupráce v skupine vo výrazne pozitívnej miere môže formovať fenomén buddy efektu. Ide o veľmi efektívny spôsob fungovania v školách, kde starší žiaci participujú na pomoci pre mladšie deti v nižších ročníkoch. Rola podporovateľa, facilitátora vždy predstavuje zvýšený pocit bezpečia, istoty, uistenia, akceptácie, spolupatričnosti, pomoci, ktorú potrebuje každé dieťa vstupujúci do nového prostredia. Podstata buddy efektu v mnohých rozmeroch napĺňa potenciál detí, ktoré môžu v pozitívnej rovine vyjadriť svoju sebaistotu, extrovertnú zameranosť, družnosť, ochranárske tendencie, priam zodpovednosť za úspech iného žiaka.

Buddy efekt vyžaduje schopnosť:

• b