Spokojnosť v práci ako ochranný faktor voči syndrómu vyhorenia

Faktory pracovnej spokojnosti

Pracovná spokojnosť je zložitý a bohato štruktúrovaný jav, ktorý je potrebné akceptovať v dvoch sémantických odlišnostiach (Štikar a kol., 2003):

1. spokojnosť v práci, ktorá je obsahovo širším pojmom a zahŕňa komponenty, ktoré sa vzťahujú k osobnosti pracovníka, k bezprostredným (napr. fyzikálnym) a všeobecnejším (vyplývajúcim napríklad z fungovania organizácie) podmienkam,
2. spokojnosť s prácou, čo je obsahovo užší pojem a je spojený s výkonom konkrétnej činnosti, s jej psychickými a fyzickým nárokmi, špecifickým pracovným režimom, spoločenským ohodnotením a pod.

K faktorom spokojnosti v práci patrí (Výrost, Slaměník, 1998):

• Vykonávaná práca – vzťah vykonávanej práce a pracovnej spokojnosti je zložitý – jednak tu hrá rolu spoločenské ocenenie a prestíž profesie a jednak konkrétne prostredie, v ktorom sa vykonáva. Nemenej dôležité je subjektívne hodnotenie profesie a miera identifikácie pracovníka s profesiou. Možno konštatovať, že zaujímavá a rozmanitá práca pozitívne ovplyvňuje spokojnosť.
• Podmienky práce – fyzikálne podmienky (osvetlenie, hluk, teplota, vlhkosť vzduchu, prašnosť atď.) ovplyvňujú celkovú pohodu na pracovisku a vytvárajú jeho štandard, pričom ich význam rastie najmä v prípadoch, ak sú nepriaznivé a vytvárajú nepohodu.
• Mzda – finančné ohodnotenie pôsobí ako silný faktor nespokojnosti v prípade, že je vnímaný nepriaznivo. Pre niektorých je dominantnou veličinou a môže byť súčasťou ich osobnej prestíže.
• Pracovný postup – znalosť možnosti kariérneho postupu vo veľkej miere ovplyvňuje pracovnú motiváciu, na pracovnú spokojnosť má však diferencovaný vplyv. Postup na základe pracovných výsledkov je cenený viac, ako postup na základe odpracovaných rokov.
• Pracovná skupina – prostredie pracovnej skupiny je veľmi intenzívne prežívané pre jeho vplyv na svojich členov. Skupina plní viaceré funkcie (poradnú, korekčnú, facilitačnú a pod.), umožňuje jedincovi uspokojenie mnohých spoločenských potrieb a vytvára kvalitu spoločenskej klímy. Všetky tieto prejavy môžu na jednotlivca pôsobiť ústretovo alebo odmietavo. Nespokojnosť s touto oblasťou je veľmi ťažko kompenzovateľná a vytvára vážny problém pri pôsobení pracovníka v organizácii.
• Ø Vedenie pracovnej skupiny – spôsob vedenia je úzko spojený s osobnosťou manažéra, resp. vedúceho. Do popredia vystupujú jeho osobnostné špecifiká, záujem o podriadených, riadiaci štýl. Nespokojnosť s vedúcim a permanentné konflikty majú značnú váhu pri rozhodovaní o odchode z organizácie. Na pracovnú spokojnosť kladne vplývajú dve dimenzie spôsobu vedenia:

1. zameranie vedúceho na svojich podriadených – záujem o ich prácu, podpora odborného rastu, akceptovanie názorov na spôsob vykonávania práce, neformálna komunikácia s podriadenými a pod.;
2. participatívne vedenie – podriadení viac ovplyvňujú vlastnú prácu, podieľajú sa na rozhodnutiach, vyjadrujú sa k zámerom a cieľom pracovnej skupiny a pod. Je preukázané, že vytváranie participatívnej klímy má väčší vplyv na spokojnosť, ako účasť na čiastkových a špecifických rozhodnutiach (Štikar a kol., 2003).

K ďalším faktorom možno ešte zaradiť organizáciu práce, informovanosť zamestnancov a nedostatočnú komunikáciu na všetkých úrovniach (Výrost, Slaměník, 1998). Osobnostné faktory tiež ovplyvňujú pracovnú spokojnosť, resp. nespokojnosť, jedná sa najmä o faktory: vek, pohlavie, vzdelanie, rodinný stav, pracovné skúsenosti, profesionálna úroveň, intelekt a súbor schopností (Štikar a kol., 2003).

Pracovná spokojnosť vo vzťahu k syndrómu vyhorenia

Pracovná spokojnosť je podľa Průchu (2002) dôležitým determinantom vykonávania učiteľskej profesie. Od učiteľov, ktorí sú veľmi nespokojní v oblasti práce, nemožno očakávať, že budú veľmi úspešní či užitoční vo svojom povolaní. Nespokojnosť s prácou zvyšuje i riziko vzniku syndrómu vyhorenia. Syndróm vyhorenia je podľa Pines a Aronson (1983) definovaný ako stav fyzického, emocionálneho a duševného vyčerpania, ku ktorému dochádza v dôsledku dlhodobého zotrvávania v situáciách, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné. Táto emocionálna náročnosť najčastejšie nastane, keď sa spoja veľké očakávania s chronickými situačnými stresmi.