Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Programy a fondy na podporu kultúry
Dátum: Rubrika: Kultúra školy
V súčasnej postmodernej spoločnosti je človek formovaný kultúrnymprostredím, ktoré do istej miery ovplyvňuje jeho budúce smerovanie. Snahy človeka nadobúdať nové poznatky, vedomosti a zručnosti,sú limitované zvyklosťami komunít či spoločenskými normami. Kultúra sa považuje za duchovný základ spoločnosti, ktorý je meradlom jej vyspelosti a súčasťou národnej identity, zároveň chápe aj význam jej ekonomického potenciálu, ktorému sa v našich podmienkach školstva zatiaľ nepripisuje adekvátny význam. Na školách sa čoraz častejšie stretávame so situáciou, že študent nie je schopný porovnať súčasné kultúrne súvislosti s minulosťou, opísať svoje estetické zážitky, vyjadriť svoj názor, prípadne vytvoriť svoju prácu podľa vybranej kultúrnej akcie. V záujme dosiahnutia vyššej kvality úrovne vzdelávania na školách, by mal pedagóg viac apelovať na motiváciu u študenta, aby lepšie porozumel kultúrnym artefaktom a využívaniu nástrojov kultúry pre sebavyjadrenie či jeho komunikáciu, pri hodnotení študenta by sa mal pedagóg vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúťjeho osobnostného zamerania. Je dôležité, aby uplatňoval diferencovaný a individuálny prístup u každého študenta.
Kultúra je špecifickou formou ľudskej činnosti, ktorá obohacuje naše životy, podieľa sa na hospodárskom raste, zamestnanosti a sociálnej kohézii, je nápomocnápri pretváraní mestských a vidieckych oblastí a podporuje trvalo udržateľný cestovný ruch. V každej krajine sú pamiatky z minulosti, tvoriace súčasť jej histórie a dokumentujúce majstrovstvo jej obyvateľov. Na Slovensku je veľa kultúrnych pamiatok, ale aj veľa ľudových kultúrnych zvykov, ktoré sa v súčasnosti zvyknú používať ako vedomosti, zručnosti, materiálne a nemateriálne produkty ľudskej činnosti, ktoré sa odovzdali z generácie na generáciu ústne alebo praktickým predvedením. Kultúrne pamiatky, ktoré sú dôležitou súčasťou celého kultúrneho dedičstva Slovenska, nesú označenie národné kultúrne pamiatky a štát im venuje zvýšenú pozornosť. Niektoré pamiatky sú zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.
Kultúrne dedičstvo
Mnohé produkty kultúry sa stávajú kultúrnym dedičstvom a vďaka tomu zohrávajú významnú úlohu v spoločnosti.
Kultúrne dedičstvo tvoria:
- materiálne hodnoty (historické a prírodné pamiatky, zbierkové predmety, dokumenty v múzeách, galériách, knižniciach a pod.),
- duchovné hodnoty (zvyky, tradície, historické fakty, tradičné remeselné zručnosti a pod.).
Kultúrne dedičstvo, ako živý a funkčný systém, by mal predstavovať možnosť jeho adekvátneho využívania za účelom oživenia kultúrneho života (napr. zachovávanie ľudovej obradovej kultúry), impulz pre voľnočasové aktivity (napr. príprava tradičných pokrmov, výroba tradičných krojov, podpora ľudových remeselných techník), ale aj atraktívnu možnosť prezentácie, vedúcej k oživeniu záujmu o danú lokalitu. V Deklarácií Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva sa uvádza, že kultúrne dedičstvo SR je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov, je dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnejúrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska.
Kultúrne dedičstvo aktivizuje angažovanosť občanov a ich záujem o veci verejné, a tým pomáha zvyšovať bonitu prostredia, využívaného na účely rekreácie, bývania, podnikania či posilňovania identity sídiel a regiónov.
Na jeho dôležitosť poukazujú v rámci EÚ aj nasledovné výzvy a programy:
- Creative Europe 2014 – 2020 (Kreatívna Európa) - rámcový program Európskej komisie na podporukultúry a audiovizuálny sektor.
- European Heritage Days (Dni európskeho kultúrneho dedičstva, DEKD) – podujatie organizované Európskou komisiou a Radou Európy s cieľom zviditeľniť význam a bohatstvo kultúrneho dedičstva pre širokú verejnosť.
- Etiketa európskeho kultúrneho dedičstva – ambíciou je prispievať k upevňovaniu spoločnej európskej identity a iné.
Podiel verejných výdavkov na kultúru
Kultúra zastáva ideálne miesto na rozhraní medzi hospodárskou a politickou sférou, tak ako ostatné hospodárske odvetvia vytvára bohatstvo, navyše však prispieva aj k tvorivosti, sociálnemu začleňovaniu a lepšiemu vzdelaniu obyvateľstva. Zároveň je silným nástrojom na šírenie hodnôt a propagáciu cieľov všeobecného záujmu, ktoré presahujú výlučnú tvorbu bohatstva. Finančné zabezpečovanie kultúry na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni sa spája predovšetkým s rozpočtami inštitúcií verejnej správy. Do roku 2015 sa pohyboval podiel verejných výdavkov na kultúru na HDP približne na úrovni 0,4 %, čo však v porovnanís dosahovanými okolitými európskymi krajinami, predstavuje najmenšiu hodnotu. Klesajúci trend vykazuje aj podiel výdavkov súkromných domácností na kultúrne služby, ktorý v období rokov 2011 až2015 klesol o takmer 1 percentuálny bod, príčinu možno hľadať v stále pretrvávajúcom neadekvátnom postavení kultúry v spoločnosti. Na podpore kultúry sa podieľajú rôzne kultúrne inštitúcie a organizácie, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín v závislosti od toho, či ide o formu verejnej alebo komerčnej podpory kultúrnych služieb.
Na verejnej podpore slovenskej kultúry sa podieľa predovšetkým Ministerstvo kultúry SR (resp. organizácie v jeho pôsobnosti) a kultúrne fondy, pôsobiace v oblasti audiovízie, umenia, literatúry či hudby. Nemenej významnú úlohu v podpore kultúry zohrávajú aj zahraničné zd
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk