Možnosti školy v oblasti nešpecifickej prevencie

Špecifická a nešpecifická prevencia

Škola je profesionálna výchovná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá plní viaceré funkcie. Zásadnú úlohu zohráva aj v oblasti prevencie problémového či rizikového správania žiakov. Najväčšia pozornosť je venovaná špecifickej prevencii, ktorá sa zameriava na jednotlivé druhy problémového či rizikového správania. Okrem špecifickej prevencie treba v škole realizovať aj nešpecifickú prevenciu. Podľa B. Krausa (2014) by v prevencii mala zohrávať zásadnú úlohu nešpecifická prevencia, ktorá je stále podceňovaná.

V rámci nešpecifickej prevencie treba u žiakov rozvíjať sociálne spôsobilosti, podporovať efektívne riešenie problémov a konfliktov, rozvíjať sociálnu komunikáciu, empatiu i asertívne správanie.

Činnosť školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní (koordinátora prevencie) sa najčastejšie spája s aktivitami špecifickej prevencie. Preventívne plány školy, plány práce koordinátorov obsahujú väčšinou plány na realizovanie preventívnych aktivít, ktoré sa cielene zameriavajú na konkrétny sociálno-patologický jav, rizikové či problémové správanie.

Školská socializácia

L. Bizíková (2018) uvádza, že sa ukazuje, že škola si nie vždy dostatočne uvedomuje svoje dôležité poslanie smerom k socializácii žiakov (t. j. prenosu hodnôt, noriem a vzorcov kultúry našej spoločnosti), čo naznačuje skutočnosť, že sa výraznejšie sústreďuje na proces vzdelávania, sprostredkovania poznatkov. Dôležitou súčasťou procesu socializácie v škole je minimalizácia vzniku alebo miery rizikového správania či konania u detí a žiakov počas senzitívneho obdobia školskej dochádzky. Týmto sa kreujú u novej generácie základy pre integritu ich osobnostia pozitívne rozhodnutia na ich ďalšej životnej ceste a v prospech spoločnosti.

Školská socializácia má podľa M. Procházku (2019) množstvo špecifík, ktoré vychádzajú z:

• rozmanitosti školských tried,
• dlhodobého pôsobenia sociálnych vplyvov,
• koncentrácie tohto pôsobenia do citlivého obdobia vývinu žiaka.

Škola je sociálnym prostredím, kde sa stretávajú dva socializačné systémy, na ktoré sa musí žiak adaptovať. Naučiť sa, čo v systéme založenom na formálnom poriadku dospelých znamená byť žiakom a v systéme neformálneho poriadku byť spolužiakom. Pokiaľ dochádza k vzájomnému neporozumeniu, vzniká medzi uvedenými socializačnými systémami napätie a medzi jeho aktérmi narastá silnejšia vrstva odporu. Tam, kde je odstup, nemáme šancu preniknúť do názorov, hodnôt, noriem žiakov. Ciele prevencie sú plnené iba formálne, nedochádza k zvnútorneniu pedagogického pôsobenia.

Štátne vzdelávacie programy v Slovenskej republike prostredníctvom vzdelávacích oblastí a prierezových tém preferujú vo výučbe medzipredmetový prístup, čiže kooperáciu v rámci jednotlivých učebných predmetov v danej vzdelávacej oblasti a tiež medzi rôznymi oblasťami. Medzi všeobecné ciele výchovy a vzdelávania patrí rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov. Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové témy.

Preventívny rozmer nachádzame najmä v prierezových témach:

• osobnostný a sociálny rozvoj,
• ochrana života a zdravia,
• dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke,
• mediálna výchova,
• multikultúrna výchova a i.

Empatia a prosociálne správanie

Nevhodné správanie žiakov rôznej intenzity a závažnosti sa odzrkadľuje aj v každodennej práci učiteľov základných a stredných škôl. Prvé problémy sa začínajú objavovať a prejavovať v čoraz nižších vekových kategóriách. Protiváhou je empatia a prosociálne správanie. Výchovu k prosociálnosti možno považovať za významný prostriedok nešpecifickej prevencie.

Prosociálnosť znamená urobiť niečo pre druhých aj vtedy, keď z toho nemáme bezprostredný prospech.

Prosociálne správanie sa vnútorne člení na altruistické, pomáhajúce a kooperatívne. V bežných životných podmienkach u žiakov predstavuje kooperatívne správanie najrozšírenejší typ prosociálneho správania. Prináša úžitok všetkým účastníkom.

Prosociálnosť najviac rezonuje v prierezovej téme osobnostný a sociálny rozvoj, ktorá ponúka učiteľom možnosti pre ovplyvňovanie osobnostného rozvoja žiakov, reflektuje spoločenské výzvy a dynamické zmeny v spoločnosti. Má nadpredmetový charakter, prelína sa celým vzdelávaním. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje sa im rozmýšľať o sebe, o svojom aktuálnom živote, vzťahoch s ľuďmi a o smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k pozitívnej sociálnej klíme školy, dobrým vzťahom medzi žiakmi a medzi učiteľmi a žiakmi. V prosociálnej výchove je vhodné využívať aktivizujúce metódy, ktoré zvyšujú angažovanosť žiakov, napr. inscenačné metódy, diskusné metódy, metódy riešenia problémov a pod.

Štátna školská inšpekcia Slovenskej republiky vykonala v školskom roku 2018/2019 inšpekcie v 79 základných a 25 stredných školách (13 gymnázií a 12 stredných odborných škôl), v rámci ktorých zisťovala bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania.

Počas komplexných inšpekcií v školskom roku 2018/2019 zistili[1]:

Riešenie konfliktov

V škole sa treba zamerať aj na zlepšovanie sociálnych zručností žiakov a riešenia konfliktov. Neriešené konflikty v škole a v rodine sú častým motívom:

• šikanovania a kyberšikanovania,
• samovrážd a samovražedných pokusoch u detí a mládeže,
• útekov z domu.

Konflikty sú však prirodzenou súčasťou ľudského života, vyskytujú sa aj v školskom prostredí (medzi žiakmi, žiakmi a učiteľmi, učiteľmi a rodičmi žiakov, medzi zamestnancami školy). Je nutné naučiť žiakov správne riešiť konflikty, asertívne a najmä neagresívne.

Konflikty môžu mať aj pozitívne stránky, napr. vyjasnia sa postoje, zvýši sa zaangažovanosť, dokonca môžu zvýšiť výkon. Ak sa konflikty riešia, môžu spôsobiť konštruktívne zmeny.

Pri riešení konfliktov medzi žiakmi je vhodné využiť tzv. rovesnícku mediáciu, ktorápredstavuje riešenie sporov a konfliktov medzi žiakmi prostredníctvom rovesníckych mediátorov. D. Bieleszová (2013) uvádza výhody rovesníckej mediácie z pohľadu žiakov i učiteľov. Z pohľadu žiakov rovesnícka mediácia učí tolerancii, trpezlivosti, rešpektu (pomáha chápať vzájomné odlišnosti), vedie k zodpovednosti, dôvere, k orientácii v emóciách, kritickému mysleniu, samostatnosti, aktívnemu počúvaniu a k spolupráci. Výhody rovesníckej mediácie z pohľadu učiteľa vedú k spolupráci, šetrí sa čas učiteľa, zlepšujú sa vzťahy a vytvára sa atmosféra dôvery. Využitie rovesníckej mediácie v škole prináša mnohé výhody, možno ju vnímať aj ako efektívnu formu nešpecifickej prevencie.

Efektívna komunikácia

Komunikácia zohráva v medziľudských vzťahoch dôležitú úlohu. Ako uvádza J. Danek (2018) medziľudské vzťahy sú tým dokonalejšie, čím je medzi ľuďmi lepšia komunikácia, lebo prostredníctvom slov a informácií je možné, pri zachovaní dobrých vzťahov a porozumenia, veľa problémov vyriešiť. Žiaci sa musia v procese vzdelávania a výchovy v školách naučiť prezentovať sa svojimi vedomosťami, zručnosťami, názormi a stanoviskami.

Súčasti efektívnej komunikácie uvádzajú Z. Bakošová a kol. (2011) nasledovne:

• Podporujúca komunikácia: jej súčasťou je úcta, slušnosť, záujem o človeka, je sprevádzaná pozorným počúvaním.
• Asertívna komunikácia: asertívne komunikujúci človek jasne formuluje a definuje myšlienky, jeho reč je zrozumiteľná, očný kontakt priamy, asertívna komunikácia učí s nadhľadom a v kľude odmietnuť manipuláciu.
• Popisná komunikácia: pri nej hovoriaci opisuje, vykresľuje situáciu, dosiahnutý jav, je opakom posudzujúcej komunikácie, ktorá vyvoláva nepríjemné pocity a nevzbudzuje ochotu pokračovať v komunikácii.
• Diplomatická komunikácia: využíva stratégie taktu a úcty ku komunikujúcim partnerom. Diplomatické taktiky a zásady sa zvyčajne používajú v priebehu pracovného rokovania, v edukačnej praxi a sociálnej oblasti by však formalizmus nemal nahradiť otvorenosť sprevádzanú slušnosťou.

Efektívna komunikácia a korektné pracovné vzťahy sú dôležité aj medzi zamestnancami školy, zásadnú úlohu zohráva manažment. Školy s nezdravou klímou podľa D. Bieleszovej (2019): uprednostňujú krátkodobé riešenia pred dlhodobými víziami, porušujú vnútorné normy bez povšimnutia, nemajú jasné pravidlá hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov, nemajú koncepciu riešenia konfliktov a problémov, neuplatňujú žiadne postupy riešenia sťažností, nemajú jasné komunikačné cesty vnútri organizácie, nemajú jasné kompetencie, resp. zodpovedné osoby nevyužívajú kompetencie v súlade s pracovnou pozíciou.

Pozitívna sociálna a psychická klíma v škole

Vytváranie pozitívnej sociálnej a psychickej klímy v škole a v triede je zásadné. Charakter vzťahov v škole ovplyvňuje pocit bezpečia i výkonnosť žiakov, má vplyv aj na učiteľov. Klíma školy výrazne ovplyvňuje žiakov i zamestnancov školy buď v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Školská prevencia má prispievať k vytvoreniu sociálnej klímy, ktorá nie je priaznivá k podpore a rozvoju nevhodného – problémového či rizikového správania.

Vytváranie pozitívnej sociálnej klímy v škole s otvorenými a priateľskými vzťahmi patrí k základom nešpecifickej prevencie. Sociálna klíma triedy je súčasťou sociálnej klímy školy a navzájom sa ovplyvňujú.

Dôležitú úlohu pri tvorbe pozitívnej klímy má učiteľ. Podľa L. Hasajovej (2016) učiteľ podporuje sociomorálny rozvoj žiakov na základe:

1. Prijatia a akceptácie základných psycho-sociálnych hodnôt, ktoré sú nevyhnutné pre ľudské spolužitie (úcta, podpora duševnej a telesnej funkčnosti, sociálny poriadok budovaný na základe sociálneho spolužitia a sociálnej kooperácie).
2. Uspokojovanie potrieb žiakov spojených s motiváciou a učením (žiaci majú v procese učenia možnosť voľby a možnosť tvorivého priestoru).
3. Zisťovanie stavu disciplíny v triede, identifikácia rôznych foriem a závažnosti nevhodných prejavov správania sa. Systematické riadenie prevencie a nápravy nežiadúceho správania sa v triede. 

S. Bellová, G. Siváková, K. Tišťanová (2019) za veľmi dôležité považujú úplne prvé, úvodné stretnutie učiteľa so žiakmi na začiatku školského roka. Tieto okamihy bývajú často podceňované, no sú nesmierne dôležité pri vytváraní autority učiteľa v triede a budovaní dobrej, pozitívnej a bezpečnej klímy v triede.

Výchovno-vzdelávaciu činnosť školy pozitívne ovplyvňuje priaznivá klíma a vytváranie atmosféry bezpečia a dôvery, čo vyhodnocuje aj Štátna školská inšpekcia. Škola podporuje vytváranie podnetného a podporujúceho prostredia a kultúry, ktoré poskytujú žiakom priestor na slobodné myslenie, vyjadrovanie a príležitosť na otvorený, kritický dialóg.

V zmysle kritérií hodnotenia na školský rok 2019/2020 sa uvádza:

Disciplína

Zaistenie bezpečnosti v školách je dôležitou podmienkou pre zdravý psychický vývoj žiaka v procese jeho výchovy a vzdelávania. Disciplína predstavuje jeden zo základných faktorov prevencie problémového správania žiakov. Disciplínu treba chápať ako poriadok a dodržiavanie jasne stanovených pravidiel. Disciplína musí byť založená na dodržiavaní školského poriadku a určených pravidiel, nie na strachu žiakov. So žiakmi je nutné neustále komunikovať. Nepripustiť, aby sa porušovanie pravidiel v škole prehliadalo. Pravidlá a ich dodržiavanie sú základom disciplíny v škole a stávajú sa efektívnym faktorom prevencie problémového či rizikového správania sa žiakov.

Problematiku súvisiacej s vytváraním bezpečného školského prostredia eliminovaním výskytu nežiaducich sociálnopatologických javov a formovaním pozitívnych medziľudských vzťahov by mali školy zapracovať do svojej základnej pedagogickej dokumentácie. Osobitné postavenie v tomto smere má školský poriadok. Nevyhnutnou požiadavkou je dôkladné oboznamovania žiakov s obsahom školského poriadku. So znením školského poriadku musia byť žiaci škôl oboznámení na začiatku školského roka a ich zákonní zástupcovia na prvom zasadnutí rodičovského združenia. Kvalitný školský poriadok by mal mať primerane rozpracované pravidlá práv a povinností všetkých osôb zainteresovaných na vzdelávaní, obsahovať vymedzenie opatrení proti šíreniu drog a podmienok na zaistenie ochrany pred šikanovaním, násilím či diskrimináciou, upravuje používanie mobilov.

Záver

Prevencia musí byť realizovaná aj u žiakov prvého stupňa základnej školy adekvátnymi a veku primeranými formami a metódami. Okrem nešpecifickej prevencie je potrebné realizovať aj prevenciu špecifickú, zameranú na jednotlivé druhy rizikového resp. problémového správania. Prevenciu rizikového či problémového správania žiakov treba realizovať ako integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu. Participovať na prevencii musia všetci učitelia, nie je to úloha iba pre koordinátorov. Je vhodné realizovať prevenciu prostredníctvom hier, situačných, problémových a inscenačných metód. Metódy realizované formou nešpecifickej prevencie (podpora tolerancie, rozvoj komunikačných zručností a asertívneho správania) môže aplikovať aj učiteľ vo vyučovacom procese. Nešpecifická prevencia predstavuje pôsobenie smerujúce k celkovému formovaniu osobnosti v zmysle zdravého životného štýlu, teda osobnosti schopnej odolávať najrôznejším ohrozeniam, rizikám a negatívnym vplyvom (napr. závadovým vplyvom rovesníkov) či lákadlám (napr. z internetu). Cieľom nešpecifickej prevencie v škole by malo byť rozvíjať prosociálne správanie, utvárať sociálne kompetencie, podporovať harmonický rozvoj osobnosti žiaka, formovať odolnosť voči sociálno-patologickým javom, preferovať zdravý životný štýl vo všetkých školských i mimoškolských aktivitách, vychovávať žiakov k zodpovednosti za vlastné rozhodnutia a činy, vytvoriť v škole priestor na pomoc pri riešení životných problémov žiakov.