Látkové a nelátkové závislosti

„Všetci ľudia niečo skrývajú, obyčajne aj úplnú závislosť od ocenenia druhými.” Cyril V. Connolly

Závislosť je vnímaná ako duševný, príp. telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby, resp. nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do tela príslušnú látku, príp. vykonávať nejakú činnosť. Závislosť vzniká na základe aktivácie procesov v mozgu cez špecializované mozgové centrá a bunky nervových dráh vedúce do celého tela. Nervové impulzy sa z jednej nervovej bunky prenášajú na druhú pomocou chemických látok, neurotransmiterov, pričom každý sa špecializuje na určitú oblasť. Jeden z najdôležitejších v rovine hroziacej závislosti je neurotransmiter dopamín, ktorý pomáha kontrolovať mozgové centrá slasti a odmeny. Hladinu dopamínu zvyšuje nespočetné množstvo vysoko individuálnych slastí, ktoré jedinec vníma ako uspokojenie primárnej potreby. Človek ich prežíva ako pocit potešenia, radosti, naplnenia. Rôzne návykové látky majú rozličný systém chemického pôsobenia, všetky však v konečnom dôsledku zvyšujú hladinu dopamínu v mozgu, ktorý pôsobí ako forma odmeny a uspokojenia. Podobný priebeh sa objavuje aj u nelátkových závislostí. Nervové zakončenia u závislých osôb sú v zvýšenej miere citlivé na dopamín a rozhodovacie procesy v zmysle reťazca - potreba – vízia – dopamín – slasť, postupne nahradzujú racionálne rozhodovacie procesy šedej kôry predného mozgu. V rozvinutých štádiách závislosti je zaznamenaný úbytok mozgovej šedej kôry, čím dochádza k poškodeniu mozgu (Koukolík, 2006).

Príznaky, formy a dôsledky závislosti

Dominantným príznakom závislosti je neodvrátiteľná túžba po danej látke alebo činnosti. Myšlienková zameranosť je nastavená na dosiahnutie látky, resp. činnosti, ktorá vyvolá pocit slasti. Ďalším je strata kontroly nad užívaním látky a ak je látka alebo činnosť odoprená, dostavujú sa nepríjemné pocity v podobe podráždenosti, stavov úzkosti, agresivity. Závislý človek sa pohybuje akoby v uzatvorenom kruhu: po uplynutí účinku príjemný stav pominie a jedinec má nepotlačiteľnú potrebu slasť opakovať, usiluje sa ju získať všetkými, aj nezákonnými prostriedkami.

Fyzická, psychická a sociálna závislosť

Fyzická, somatická závislosť -je charakterizovaná ako jav začlenenia drogy do procesov látkového metabolizmu, prispôsobovanie sa organizmu novej úrovni homeostázy. Organizmus v dôsledku abstinenčného syndrómu na narušenie tejto novej homeostázy búrlivo reaguje, napr. pociťuje nevoľnosť, slzenie, potenie, kolísanie telesnej teploty, psychomotorický nepokoj, zmeny krvného tlaku, pulzu, bolesti hlavy. Fyzická, somatická závislosť sa viaže na látkovú premenu, reguláciu prenosu vzruchov, biosignálov, inhibíciu alebo stimuláciu biorytmov, sexuálnu oblasť či neurovazomotorickú stimuláciu. Ukončiť požívanie látky v krátkom čase nie je možné, pretože by to viedlo k rozvoju abstinenčných príznakov (úzkosť, tras, potenie, búšenie srdca, kŕče, porucha vedomia). Liečbu možno realizovať postupným znižovaním dávky, až k