Kyberšikanovanie a online šikanovanie na internete (1.)

Dospievajúci trávia na internete veľké množstvo času, realizujú v tomto prostredí rôzne aktivity a činnosti, nadväzujú interakcie s inými užívateľmi. Kyberpriestor sa stal neoddeliteľnou súčasťou ich životov. Internet, smartfón, tablet, počítač sú bežnou súčasťou ich každodenného života. Hlavne pre deti a dospievajúcich ide o prostredie, v ktorom komunikujú, nadväzujú vzťahy, trávia voľný čas, vzdelávajú sa (Kohútová, 2020). Internet predstavuje médium, ktoré veľmi uľahčuje každodenný život, prístup k informáciám, možnosti online komunikácie a pod., ale zároveň je to médium, s ktorým je spojených mnoho rizík. Možno tu zaradiť problematické používanie internetu, príp. závislosť na internete, nevhodný (agresívny a sexuálny) obsah, počítačové vírusy, nebezpečenstvo kontaktov s ľuďmi s psychopatickými a pedofilnými sklonmi, zverejňovanie osobných a intímnych informácií bez súhlasu dotknutého, agresiu zo strany vrstovníkov. Pri agresívnych atakoch zo strany vrstovníkov, príp. neznámych (anonymných) osôb hovoríme o kyberšikanovaní.

Diferenciácia medzi šikanovaním a kyberšikanovaním

Šikanovanie možno definovať ako „vzťah, v ktorom je charakteristická úplná asymetria síl, kedy mocnejší využíva slabšieho a podupáva jeho práva“. Ide o situáciu, v ktorej jeden alebo viac žiakov úmyselne, väčšinou opakovane týra a zotročuje spolužiaka či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu. Dôležitými znakmi šikanovania sú zámernosť, nepomer síl, opakovanosť (nie je podmienkou) a samoúčelnosť agresie (Kolář, M., 2001). Ak k správaniu dochádza prostredníctvom elektronických prostriedkov, ide o kybernetické šikanovanie, resp. kyberšikanovanie. Hollá, K. (2017) definuje kyberšikanovanie ako „využívanie informačno-komunikačných technológií, najmä mobilných telefónov a počítačov s pripojením na internet k zámernému, relatívne opakovanému ubližovaniu, ktorému je dlhodobo vystavená obeť, alebo obete“. Jedná sa o dlhodobé, sústavné, cielené poškodzovanie obete prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Ide o veľmi nebezpečný spôsob ubližovania, pretože jej rýchle šírenie medzi väčším počtom užívateľov môže mať dlhodobé dôsledky (putovanie zosmiešňujúceho videa môže trvať aj niekoľko rokov) (Kratochvílová, 2015).

Kyberšikanovanie a šikanovanie má niekoľko spoločných znakov, napr. agresívne správanie, zámernosť. Líši sa v nasledujúcich aspektoch (Kowalski et al., In Čechová, 2009):

• Pri šikanovaní ak útočníka poznáte, môžete sa mu potenciálne vyhnúť. Anonymita v internetovom prostredí znemožňuje obeti určiť, či je útočník sám alebo ide o skupinu, či je to nepriateľ/priateľ, dievča/chlapec, neznámy/známy, starší/mladší, niekto zo školy/mimo nej. Anonymita má dôsledky pre vinníka i obeť.

• Klasické šikanovanie sa deje v škole, na ceste zo/do školy. Internetové šikanovanie sa môže diať 24 hodín, 7 dní v týždni, kedykoľvek obeť zapne počítač/mobil.

• Pri tradičnom šikanovaní sa agresor vyhráža obeti a zakazuje jej o tom niekomu povedať. Pri internetovom šikanovaní sa obeť obáva straty možnosti používať počítač (príp. mobil), čo býva častá reakcia rodičov, keď sa im dieťa zdôverí. Keďže mobil, počítač sú kľúčové elementy spoločenského života, potrestaná je obeť.

Pri kyberšikanovaní je dôležitým javom tzv. sexting. Ide o zasielanie správ, fotografií, najčastejšie vlastných, so sexuálnym podtónom. Mladí ľudia si plne neuvedomujú riziká, ktoré z toho vyplývajú. Nebezpečenstvom je, že fotografie sú zneužívané so zámerom dehonestovania a zosmiešňovania jedincov (Hollá, K., 2017), príp. vydierania. Ak sa raz fotografia dostane do virtuálneho priestoru, agresor i obeť nad ňou strácajú kontrolu, ktokoľvek si ju môže stiahnuť, uložiť, šíriť ďalej a tento obsah je prístupný i po rokoch. Kratochvílová, K. (2015) upozorňuje na riziko kyberoomingu. Je to veľmi nebezpečné správanie, kedy sa páchateľ snaží od obete vylákať osobné údaje, fotografie so sexuálnou tematikou a podstatné informácie, ktoré ďalej zneužije. Postupne nadväzuje s obeťou citový vzťah, pričom väčšinou s falošnou identitou sa snaží vyvolať pocit dôvery. Cieľom správania býva manipulácia, snaha o dohodnutie stretnutia za účelom fyzického či sexuálneho zneužitia.

Štúdia realizovaná VÚDPaP v spolupráci s e-Slovensko (Gregussová, M. a kol., 2011) zistila, že takmer polovica mladých ľudí sa stret