Na expedíciách za poznávaním Slovenska

Učenie sa vlastivedy – poznávanie svojej vlasti = životný štýl

Určite viacerí pozeráte filmy a seriály v televízii ani nie kvôli obsahu, ale skôr kvôli rozhovorom, ktoré tam odznejú alebo kvôli prostrediu, v ktorom sú natočené. Tak je to aj v tomto prípade, ktorý môžeme využiť na rozmýšľanie o tom, aké by malo byť vyučovanie vlastivedy. V jednej časti seriálu v televízii Nova s názvom Ordinace v růžové zahradě 2 je rozhovor o vlastivede medzi žiakom Toníkom a jeho rodičmi Davidom a Zdenou Suchými.

Rozhovor si možno pozrieť cez QR kód.

Možno si viacerí povedia, že je to úplne bežný rozhovor, ktorý prebieha v každej druhej rodine. A možno aj v škole. A čo ak má Toník pravdu?

Vlastiveda a inovovaný štátny vzdelávací program

Inovovaný štátny vzdelávací program pre predmet vlastiveda uvádza: „Vo 4. ročníku (Objavné cesty po Slovensku) žiaci spoznajú najvýznamnejšie a najatraktívnejšie prvky, časti regiónov... Výlety po Slovensku sú zamerané na zážitkové (názorné) spoznávanie regiónov....Dôraz je na práci s mapou. Používajú sa veľmi jednoduché mapy, ktoré pri ústnom, či písomnom preverovaní vedomosti pomáhajú žiakom (nič sa neučia naspamäť).“ Základ tvorí „Čítanie mapy – prstom po mape“ a prerozprávanie príbehov podľa obrázkov (Vlastiveda ‒ primárne vzdelávanie, inovovaný štátny vzdelávací program, str. 2)“.

Tvrdenie „nič sa neučia naspamäť“ je dostatočne výrazné na to, aby si aj učitelia aj tvorcovia učebníc uvedomili, že cieľom je vedenie vyučovacích hodín takými metódami, aby žiaci dosiahli vzdelávací štandard prostredníctvom objavovania, vlastných aktivít a pýtaním sa prečo to tak je. Samotný pedagogický dokument umožňuje vyučovanie si tvorivo pripraviť.

O nových metódach a formách práce na vyučovaní sa hovorí už dlho, veľa sa o tom píše, ale málo sa prenáša do pedagogickej praxe. A ak sa aj prenáša, tak len útržkovito.

V príspevku predstavíme koncepčný prístup, ako zmeniť vyučovanie vlastivedy, ktoré reflektuje nový spôsob vyučovania a tak umožňuje, aby sa o nových metódach nielen písalo. K tomu možno využívať učebnicu Vlastiveda pre 4. ročník, vydavateľstvo Patria1.

Vlastiveda a generácia Z

To, že treba zmeniť spôsob vyučovania, vyplýva aj z charakteristiky žiakov vo 4. ročníku základnej školy. Žiaci 4. ročníka základnej školy sa narodili okolo roku 2008, patria do generácie Z (narodení po roku 2000). Bez ohľadu na odchýlky v datovaní a určovaní, kedy sa deti jednotlivých generácií narodili, je zrejmé, že generácia Z je celkom iná ako jej rodičia. Ide o technicky zdatnú generáciu – žiaci prvého stupňa si do školy zvládnu pripraviť PowerPointovú prezentáciu a s pomocou učiteľov urobia aj vlastné animované filmy.

Charakteristika žiakov 4. ročníka ZŠ (generácie Z)

• Internet a web je súčasťou ich života, to znamená, že dokážu zohnať veľa informácií z internetu a majú množstvo zdrojov. Avšak úlohou učiteľa nie je, aby žiakovi povedal: „Vyhľadaj si to na internete“. Musíme vyučovanie viesť tak, aby vedel konkrétne, čo má hľadať, ale najmä, aby si povedal, že o tom chce vedieť viac.
• Nikdy nepoznali život bez mobilného telefónu. Je súčasťou ich života, pretože tak vidia aj ostatných ľudí okolo seba, aj dospelých. Do tohto sveta sme ich priviedli, nevedia, prečo im zakazujeme mobilné telefóny. Veď všetci s nimi stále pracujú. Príkazy a zákazy to tiež neriešia. Ak budú zaujatí prácou, mobilný telefón nepoužijú.
• Nie sú vytrvalí, nedokážu sa sústrediť na jednu vec. Preto aj pri poznávaní striedajú činnosti, nemajú radi dlhé prednášky, nevydržia dlho počúvať. Chcú striedať činnosti, chcú sa rozprávať, nemajú radi učebnice.
• Sú veľmi kreatívni, akční, potrebujú striedať činnosti, potrebujú byť oni sami v akcii, potrebujú mať návody, aby mohli tvoriť.
• Chcú skúšať nové veci, chcú veľa poznávať, neradi sa nudia.
• V budúcnosti nezostanú na jedom mieste, ani v jednom zamestnaní.
• Používajú často slová: príbeh, selfie. Zdieľajú svoje fotky na Instagrame spolu s príbehom.
• Vyjadrujú sa vlastnou rečou a emotikonmi.

Reagujeme dobre na takýchto žiakov vo vyučovaní?

Žiaci majú svoj vlastný spôsob života. Poznáme ho? Podľa Ericha Mistríka: „Životný štýl je výber určitého spôsobu uspokojovania potrieb človeka a spôsob, akým si človek usporiadal svoj každodenný život. Závisí od hodnotovej hierarchie človeka, od podmienok, v ktorých človek žije a od životného prostredia“ (Mistrík 2007, s. 222). Poznávanie ako životný štýl znamená, že je súčasťou každodenného života človeka, uvedomuje si, že chce veľa vedieť, uvedomuje si, že vedomosti, ale aj zručnosti sú to, čo mu pomôže v živote byť úspešným. Mať veľa vedomostí ešte samo o sebe nemusí tvoriť životný štýl, je to skôr vedomie, že vedomosti mi pomôžu pri sebarealizácii. Z tohto pohľadu možno vstúpiť do vyučovania a ukázať, že poznávanie a učenie sa nie je pre žiaka nutné zlo, ale posúva ho v jeho cieli ďalej.

Vyučovanie a využívanie učebnice

Erich Petlák uvádza:

• Učiteľ musí byť, okrem učenia, aj i