Hra Geocaching v predprimárnej edukácii

Geocaching a „pokladovky“

Slovo geocaching vzniklo spojením slov geo (zem), cache (skrýša) a pomenúva hru či zábavu alebo akýsi druh športu. Ide o skrýše kdekoľvek na zemi, je v nich niečo ukryté a treba ich nájsť (Kubliniak, 2006). Geocaching v sebe nesie prvky modernej doby, ale môžeme predpokladať, že počiatky tejto hry siahajú do ďalekej minulosti. Možno ju nazvať ako hľadanie pokladu. Modernou hrou alebo hrou s modernými prvkami je preto, lebo vznikla s rozvojom technológie – počítačov a internetu. Hľadanie pokladu je hra, ktorú využívali a dodnes využívajú predovšetkým pracovníci s mládežou vo voľnom čase a je rozšírená v mládežníckych hnutiach takmer na celom svete. Od vzniku skautského hnutia je súčasťou skautských táborov, do svojich románov ju zakomponoval známy český predstaviteľ skautingu J. Foglar. „Pokladovky“ boli súčasťou aktivít v pionierskych táboroch a dodnes patria do programu táborových pobytov detí a mládeže. Pokladovka je šifrovacia hra, ktorá sa hrá vonku v teréne počas dňa, ale neraz aj v noci. Tvorí ju niekoľko stanovíšť so šiframi a úlohami, cieľom je plniť priebežné úlohy na ceste a dôjsť do posledného stanovišťa (zväčša ide o to, kto bude prvý), kde na „hľadača“ čaká poklad (nejaký druh odmeny). Šifry majú rôznu podobu (vizuálne obrázkové aj slovné, zvukové, hmatové a pod.). Overuje a precvičuje sa logika, vnímavosť, postreh, tvorivosť, rýchlosť a ak ide o hru pre družstvá, aj spolupráca (Hanžl, Pelánek, Výborný, 2007).

Hra geocaching je pretransformovaným variantom pokladovky. Má blízko aj k etapovým, teda dlhodobým hrám, pri ktorých sa plnia určité úlohy. Geocaching spája modernú techniku a dobrodružstvo v prírode. Hrajú ho ľudia všetkých vekových kategórií – rodiny s deťmi, študenti, dospelí, ale aj seniori. So šifrovanými aj etapovými hrami sa v rôznych obmenách v závislosti od kreativity pedagógov stretávajú už deti v predprimárnom vzdelávaní.

Základným princípom geocachingu je pomocou GPS navigácie a na internete zverejnených súradníc nájsť ukrytú schránku, teda „poklad“, v jazyku hry je to cache, v slangovom jazyku hráčov „keška“. Zo schránky si hľadač – geocacher (v slangovom jazyku často skrátený na kačer) môže vziať nejaký predmet a na výmenu tam vložiť iný – svoj. Väčšinou ide o rôzne drobné predmety,ako sú figúrky, autíčka, odznaky, niekedy aj cédečko alebo aj hodnotnejšie veci. Tento „výmenný obchod“ je lákavý najmä pre deti. Je dôležité nedávať tam predmety a veci, ktoré by deti vidieť nemuseli, ani jedlo, aby neprilákalo lesnú zver, alebo sa nepokazilo, elektroniku, aby nepoškodila a neznečistila prírodu a ani nebezpečné predmety ako nože, náboje, zapaľovače, zápalky a podobne. Svoj nález zaznamená hráč do zošita, ktorý je tiež ukrytý v schránke, a neskôr sa so svojím úspechom podelí na internetovej stránke. V jazyku geocachingu sa tento zápisník nazýva logbook. Schránky alebo novodobé poklady ukrývajú samotní hráči. Po ich ukrytí zverejnia súradnice schránok na internetovej stránke spolu s doplňujúcimi informáciami. Existuje niekoľko variantov a typov schránok a postupov, ako ich hľadať. Ak má hľadač problém nájsť kešku podľa súradníc, existuje indícia, pomôcka, ktorá sa nazýva hint. Zakladateľ kešky ju zverejňuje na internetovej stránke šifrovane a podľa svojho uváženia, väčšinou vtedy, keď ide o zložitejší terén, alebo ak by hľadač pri hľadaní mohol poškodiť okolie. Hľadač pokladu sa má snažiť byť nenápadný, aby existenciu pokladu neprezradil ľuďom, ktorí o ňom nemajú potuchy. Keška musí byť ukrytá tak, aby ju nebolo vidno a okolo idúci ani len netušili, že na mieste, kam sa práve pozerajú, je poklad (Lutonský, 2008).

Dnes možno pri hľadaní „kešiek“ používať nielen GPS navigáciu, ale aj niektoré mobilné prístroje so zabudovaným GPS modulom. Dokonca je aj oficiálna mobilná verzia Geocaching.com pre iPhony. S pomocou tejto aplikácie je možné kdekoľvek hľadať kešky, informácie o nich, čo bolo donedávna obmedzené len na počítač. Keď hľadač nájde kešku, môže sa hneď podeliť cez interneta rovno nález aj zapísať na webovej stránke. Založením kešky a zverejnením jej súradníc na internetesa úloha zakladateľa nekončí. Ďalej sa treba o schránku starať a udržiavať ju, priebežne zisťovať, či už osobne,alebo sledovaním internetových diskusií, či nie jepoškodená, zničená, prázdna či dokonca stratená alebo odcudzená. Vtedy ju treba čo najskôr obnoviť alebo odstrániť jej súradnice z internetovej geomapy, aby hľadači nehľadali márne.

Úlohy geocachingu

Každý hráč geocachingu môže ráz hry prispôsobiť svojim požiadavkám, čím sa geocaching stáva univerzálnou hrou pre všetkých. Existujú schránky ukryté tak, že k nim stačí prísť autom, poobzerať sa a poklad je nájdený. Sú však aj také, ku ktorým treba liezť, šplhať sa, prekonávať mnoho prekážok. Tu si prídu na svoje milovníci adrenalínu. Niektorí hľadajú kešku nie kvôli nálezu, ale kvôli zážitku z pobytu v prírodeči obdivovaniu nových miest. Iní ju hľadajú kvôli pocitu z prvenstva objavu, kvôli bodom, ktoré za to zbierajú, alebo z dobrého pocitu, že sa môžu o svojom náleze podeliť na webe. Schránky bývajú aj v dutinách stromov aj natakých miestach, ktoré sú niečím zaujímavé, a ten, kto kešku založil, sa chce podeliť so svojím zážitkom. Môže ísť aj o pekný výhľad, historickú pamiatku alebo príjemné miesto. Keďže prístup ku keškám býva náročný, treba sa naň dobre obliecť aj obuť (Marková, 2013). Nálezcovia schránok majú za úlohu zapísať svoj nálezna internetovej stránke. Nemala by to však byť leninformácia, že hráč kešku našiel, ale má to byť taký zápis,ktorý bude pre ostatných hľadačov motiváciou, prečo hľadať alebo nehľadať práve tam. Nálezcovia samajú podeliť so zážitkami z hľadania, s pocitmi, napísať nejakú príhodu, ktorú pri hľadaní zažili, opísať terén a jeho náročnosť, prípadne či sa im páčilo, alebo nepáčilo okolie.

Typy kešiek

Zakladatelia „kešiek“ si dávajú záležať na tom, aby práve tá ich bola niečím výnimočná, iná, zaujímavá. Po registrácii na in