Kognitívna záťaž

Približne pred tridsiatimi rokmi sme značnú časť informácií čerpali z čítania kníh. Knihy nám poskytujú hmatateľnú metódu, ako sa umiestniť do obsahu ich fyzických stránok. N. Hudson (2021) upozorňuje, že obrazovky a elektronické čítačky nedokážu obnoviť hmatový zážitok z čítania na papieri, čo ľuďom bráni v komplexnej orientácii v dlhých textoch. Obrazovky vyčerpávajú viac našich psychických zdrojov, takže je ťažšie zapamätať si, čo sme si prečítali. Ľudia trávia na svojich telefónoch v priemere viac ako tri hodiny denne, pričom sú bombardovaní informáciami z viacerých platforiem. V súčasnosti máme prístup k miliónom, ak nie miliardám informácií. Ako reaguje na ne náš mozog? Čo sme schopní si zapamätať? V mozgu každého človeka je živý procesor, a to ľudská pamäť. Jej hlavná úloha spočíva v ukladaní a organizovaní informácií. Dôsledkom množstva stimulov sa môže preťažiť a znefunkčniť. Psychológovia tento psychologický jav nazývajú kognitívna záťaž (Ježíková, K., 2021).

Teória kognitívnej záťaže

Teória kognitívnej záťaže pochádza z výskumu riešenia problémov Johna Swellera, ktorý bol prezentovaný v 80. rokoch 20. storočia. J. Sweller (1988) nadviazal na predchádzajúci výskum, ktorý ukázal, že pracovná pamäť má obmedzenú kapacitu a opísal vzťah medzi pracovnou a dlhodobou pamäťou.

Teória kognitívnej záťaže (Sweller, J., 1988) je založená na modeli ľudského spracovania informácií, ktorý je prezentovaný pamäťou s tromi hlavnými časťami:

1. SENZORICKÁ PAMÄŤ filtruje väčšinu toho, čo sa deje okolo nás. Vybrané informácie odovzdáva do pracovnej pamäte na ďalšie spracovanie. Inými slovami, ľudia sú každý deň vystavení senzorickým informáciám. Tie informácie, ktoré sú pre nich dôležité, sa dostávajú do pracovnej pamäte, zatiaľ čo menej významné zabúdajú.
2. PRACOVNÁ PAMÄŤ dokáže spracovať zvyčajne 5 až 9 informácií v jednom okamihu. Pracovná pamäť buď informácie vyradí, alebo ich kategorizuje na uloženie do dlhodobej pamäte.
3. DLHODOBÁ PAMÄŤ ukladá informácie do štruktúr – „schém“, ktoré organizujú informácie na základe toho, ako ich používame. Čím viac tieto schémy používame, tým sú rozvinutejšie a ľahšie si ich vybavíme.

Kognitívna záťaž sa vzťahuje na množstvo informácií, ktoré naša pracovná pamäť dokáže v danom čase spracovať.

Na vzdelávacie účely nám teória kognitívnej záťaže pomáha vyhnúť sa preťažovaniu učiacich sa väčším množstvom informácií, ako sú schopní efektívne spracovať do schém na dlhodobé uloženie do pamäti a budúce vyvolanie. Pracovná pamäť usilovne pracuje na filtrovaní všetkých prijímaných informácií a rozhoduje, ktoré z nich si ponechá. Vzhľadom na to, že nie je príliš veľká (odborníci odhadujú, že je podobná RAM v počítači, zatiaľ čo dlhodobá pamäť je ako pevný disk), môže predstavovať prekážku, keď dosiahne svoje spracovateľské limity.

Keď sa študenti učia na hodinách, existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme ich pracovnú pamäť preťažiť.

1. VUTORNÁ (intristic) ZÁŤAŽ – popisuje obtiažnosť spracovania informácie alebo úlohy, jej kognitívnu komplexitu (napr. rozdiel náročnosti riešenia jednoduchej aritmetickej úlohy a diferenciálnej rovnice). Rozkladaním do „chunks“ je však možné túto úroveň záťaže znižovať.
2. VONKAJŠIA (extraneous) ZÁŤAŽ – záťaž, ktorá je dôsledkom rozhrania, akým je informácia prezentovaná alebo štruktúrovaná. Záťaž produkujú napríklad nevhodne navrhnuté, neprehľadné informačné prostredia s percepčnými interferenciami. Spolu s vnútornou záťažou tvorí aditívny systém, ktorý určuje celkovú náročnosť spracovania úlohy v konkrétnom prostredí.
3. KONCEPTUÁLNA (germane) ZÁŤAŽ – je žiaduci typ záťaže, potrebný na