Sharenting a phubbing – novodobé ohrozenia rodiny digitálnymi technológiami

Súčasná informačná doba je determinovaná rozvojom digitálnych technológií a internetu, ktoré sú každodennou súčasťou rodín. Rodičia sú prvými sprostredkovateľmi skúseností s digitálnymi technológiami pre svoje deti. Úlohou rodičov je podporovať konštruktívne a najmä bezpečné používanie technológií. Okrem množstva benefitov, ktoré nám technológie prinášajú, je potrebné poukázať aj na riziká, ktoré majú rastúcu tendenciu.

Pre online rizikové správanie sú charakteristické nasledujúce znaky:

• prostredie internetu,
• anonymita,
• absentuje priama komunikácia bez osobnej interakcie.

Výskumné zistenia

Digitálne technológie čoraz výraznejšie ovplyvňujú aj kvalitu rodinných vzťahov, čo je uvedené aj v správe s názvom The New Normal: Parents, Teens, Screens, and Sleep (2019). Z výsledkov výskumu vyplýva, že až 52 % rodičov priznáva, že trávi príliš veľa času používaním digitálnych technológií, 62 % rodičov používa digitálne technológie v neskorých večerných hodinách, čo determinuje aj horšiu kvalitu ich spánku.

V roku 2022 slovenská agentúra Go4insight realizovala prieskum o využívaní sociálnych sietí na Slovensku, ktorého sa zúčastnilo 1 000 respondentov vo veku 15 – 79 rokov. Podľa výsledkov prieskumu 85 % respondentov využíva sociálne siete, z toho 63 % ich používa denne. Z uvedených výsledkov taktiež vyplýva, že sociálne siete využívajú viac ženy ako muži. Najviac využívanou sociálnou sieťou na Slovensku je Facebook, ktorý využíva 77 % respondentov, ďalej nasledoval You­Tube, potom Instagram, ktorý využíva 42 %. Facebook je denne využívaný používateľmi všetkých dopytovaných vekových kategórií (15 – 79 rokov), používanie Instagramu prevláda najmä medzi mladšími ročníkmi (15 – 40 rokov) (Go4insight, 2022).

Z výskumnej Správy s názvom Vybrané formy rizikového správania detí a mládeže v roku 2023 vyplýva, že najčastejšie na internete respondenti trávia čas na sociálnych sieťach denne alebo takmer stále, čo uviedlo 90 % respondentov. Sociálne siete viac preferujú dievčatá ako chlapci, častejšie respondenti vo veku 15 – 17 rokov. Ďalšou najčastejšie vykonávanou aktivitou na internete je komunikovanie s rodinou alebo priateľmi, čo uviedlo až 80 % detí a dospievajúcich, pričom uviedli, že to robia niekoľkokrát za deň (v prospech dievčat), najviac najstarší respondenti. Výskum sa uskutočnil na výskumnom súbore 1932 detí a dospievajúcich vo veku 9 – 18 rokov.

Medzi novodobé formy online rizikového správania v rodine patrí sharenting a phubbing.

Sharenting a digitálna stopa

Sharenting je formou digitálneho rodičovstva (Kopecký, Szotkowski, 2018). Digitálne rodičovstvo zahŕňa rodičovské postupy na podporu a reguláciu aktivít detí v digitálnom prostredí. Pojem sharenting pochádza z anglických slov „sharing“ a „parenting“. Ide o novodobý fenomén, ktorý v posledných rokoch naberá na popularite. Prvýkrát slovo sharenting použil Steven Leckart v roku 2012. Vo svojom článku Dieťa bez Facebooku uvádza, že sharenting je zvyk rodičov zdieľať množstvo informácií a fotografií svojich detí online (Leckart, 2012). Podstata sharentingu spočíva v tom, že rodič pridáva fotografie či videá na sociálne siete, prípadne založí svojim deťom profil na sociálnej sieti aj napriek nízkemu veku dieťaťa. Mnohí rodičia si neuvedomujú, že zanechávajú digitálnu stopu, ktorá je prakticky nezmazateľná.

Digitálna stopa je záznam, ktorý zanechávame online a tvoríme ho našimi aktivitami na internete. Zahŕňa súbor všetkých informácií, ktoré sme zverejnili, zdieľali alebo vyhľadávali v rámci online prostredia. Taktiež zahŕňa naše príspevky na sociálnych médiách, e-maily, internetové vyhľadávania, online nakupovanie, komentáre, stiahnuté súbory a ďalšie digitálne aktivity (Lindeenová, 2017).

Digitálnu stopu treba vnímať komplexne, pričom zahŕňa viaceré naše aktivity v online priestore. Prvým je samotná webová aktivita, teda všetky webové stránky, ktoré navštevujeme, vyhľadávania, ktoré vykonávame a obsah, ktorý zdieľame alebo komentujeme. Druhým sú sociálne siete, pod ktoré patria všetky aktivity na sociálnych sieťach, ako príspevky, komentáre, zdieľanie obsahu a interakcie s ostatnými používateľmi. Tretím je elektronická komunikácia, zahŕňa e-maily, textové správy, konverzácie na platformách ako Messenger, WhatsApp, Viber a pod. Tiež sem môžeme zaradiť aj diskusné fóra a blogy, kde prebiehajú diskusie na rôzne témy. Štvrtými sú online nákupy vrátane vyhľadávania produktov, nákupov a platieb. V piatom bode netreba zabúdať na činnosť aplikácií, pretože používanie aplikácií na mobilných zariadeniach či hranie hier v smartfónoch a tabletoch taktiež zanecháva digitálny odtlačok. Posledným, šiestym bodom je geografická poloha, ktorá pomáha zhromažďovať informácie o tom, kde sa nachádzame, keď používame rôzne online služby, ako sú mapy, sociálne médiá a ďalšie aplikácie (McHugh, 2014).

Riziko sharentingu vzniká v prípade, kedy rodičia postujú na internete fotografiu svojho dieťaťa z detstva (často aj intímneho charakteru), dôsledkom čoho sa môže dieťa neskôr stať terčom šikanovania.

Jedná sa aj o určitú krádež identity dieťaťa, ktorá môže vyústiť do problému s vlastnou identitou, problémov so sebavedomím a pod. Zdieľané fotografie z detstva môžu byť zneužité na detskú pornografiu (Nikodymová, 2022). Vo výskumnej správe Sharenting u českých rodičů (Kopecký a kol., 2022) sa kolektív českých výskumníkov z Centra prevence rizikové virtuální komunikace venuje fenoménu sharentingu rodičov detí do 18 rokov. Ich výskumu, ktorý bol realizovaný v roku 2022 sa zúčastnilo 2481 respondentov.

Výskum sa zameriaval na zdieľanie citlivého obsahu detí, vnímaniu rodičov so zreteľom na možné riziká. Z výsledkov výskumu vyplýva, že 69 % z opýtaných respondentov zdieľalo obsah o svojom dieťati na internete. Ďalej z výsledkov výskumu vyplýva, že 45,1 % českých rodičov nepovažuje ako hrozbu, pokiaľ zverejnia obrazový materiál svojho dieťaťa, na ktorom je jeho tvár rozpoznateľná. 11,5 % rodičov vníma ako bezpečné, keď zverejňuje fotky, ktoré znázorňujú čiastočne nahé dieťa, ktorého tvár nie je rozpoznateľná.

Rodičia si neuvedomujú, že môžu zdieľaním fotografií či videí dieťaťu ublížiť. Dôsledky takéhoto rizikového správania v online svete, nie sú viditeľné hneď, čo môže byť hlavným dôvodom, prečo si rodičia neuvedomujú riziká takéhoto zdieľania (Kopecký a kol,. 2022). Sharenting sa tak netýka súkromného zdieľania fotografií medzi členmi rodiny, či medzi priateľmi formou súkromných správ, no napriek tomu so sebou prináša mnohé riziká, najmä vtedy rodičia nad jeho šírením stratia kontrolu.

Phubbing

Ďalším z novodobých typov rizikového správania v rodine je phubbing. Výraz pochádza z anglického phone a snubbing. Phubbingom je označenie miery, do akej ľudia používajú alebo sú rozptyľovaní svojimi mobilnými telefónmi v prítomnosti iných. Zároveň je to spôsob sociálneho odmietania, ignorovania až vylúčenia (­Roberts, David, 2016). Phubbing sa prejavuje v nepretržitom používaní telefónu počas spoločenských stretnutí alebo v situáciách, kedy to nie je adekvátne. Charakteristickým znakom tohto fenoménu je používanie telefónov, kedy to nie je vhodné vzhľadom na situáciu, čas alebo miesto (Tomczyk, Lizde, 2022). Phubbing tiež znižuje kvalitu sociálnych vzťahov a môže spôsobiť až sociálne vylúčenie. Rodičovský phubbing výrazne vplýva na emócie detí a môže v nich vyvolať pocity osamelosti, ignorovania alebo dokonca odmietnutia (Stockdale et al., 2018). Podstatou rodičovského phubbingu je ignorovanie detí z dôvodu zaujatosti digitálnymi prostrediami.

Rodičovský phubbing sa v rodinnom prostredí často prejavuje tak, že rodičia venujú viac pozornosti informačno-komunikačným technológiám ako deťom samotným.

Phubbing predstavuje nový fenomén, ktorý je v slovenskej proveniencii nedostatočne rozpracovaný v teoreticko-empirickej rovine. Zahraničné výskumy v tomto smere poukazujú na mnohé riziká, ktoré v súvislosti s phubbingom identifikovali. Rodičovský phubbing môže mať negatívny vplyv na psychickú pohodu detí, zapríčiniť vznik depresie, nárast agresivity či vznik online rizikového správania (Chen et al., 2021). Taktiež môže vyvolať pocity izolácie, odcudzenia, čo môže mať negatívny dopad aj na intímne vzťahy a udržanie stabilných priateľstiev v budúcnosti (Pancani et al, 2020). Phubbing praktizovaný rodičmi môže mať negatívne následky aj na školskú úspešnosť detí, môže spôsobiť nesústredenosť pri učení či nervozitu. U detí to môže signalizovať neochotu a nezáujem rodičov o ich vzdelávanie, študijné výsledky, ako aj popieranie samotnej hodnoty vzdelania (McDaniel et al., 2021).

Rodič, ktorý praktizuje rodičovský phubbing, nie je vhodným výchovným vzorom pre svoje deti, najmä v situáciách, keď mentoruje aktivity svojich detí so zreteľom na digitálne technológie.

Pravidlá používania digitálnych technológií

Používanie digitálnych technológií je dnes nevyhnutnosťou, ale je veľmi relevantné, aby si rodičia s deťmi dohodli spoločne pravidlá pre ich používania a vymedzili si spoločne trávený čas bez technológií (Môžu si zvoliť aj deň, v ktorom sa budú členovia rodiny venovať len sebe a svojej rodine). Najdôležitejšiu úlohu v prevencii majú práve rodičia a preto by mali byť pozitívnymi vzormi pre svoje deti, najmä pri používaní digitálnych technológií či internetu. Kopecký a Szotkowski (2018) považujú rodiča za aktívny prvok v primárnej prevencii. Z výskumnej správy Rodič a rodičovství v digitálnej éře (2018) vyplýva, že len 0, 27 % českých rodičov nevenuje pozornosť prevencii a prenáša zodpovednosť na školu a iné inštitúcie.

Komunikácia medzi rodičmi a deťmi plní ochrannú a kľúčovú funkciu v prevencii nevhodného používania internetu u detí. Naopak, nadmerné používanie internetu je spojené s nízkou kvalitou komunikácie v rodine. Najmä u adolescentov je otvorená a efektívna komunikácia medzi rodičmi a deťmi kľúčovým nástrojom pri formovaní rodinných vzťahov a vytváraní klímy v rodine (Kollárová, 2023).

Gránska (2019) uvádza odporúčania, ako možno v rámci rodiny zmysluplne využívať digitálne technológie:

• spojenie sa s blízkymi, ak nie je iná možnosť osobného kontaktu;
• hľadanie obsahov – filmov a dokumentov, ktoré rodinu spoločne obohatia;
• vytvorenie si galérie so spoločnými fotografiami, ktoré budú slúžiť ako archív, bude k nim možné sa vrátiť a spoločne spomínať;
• výber hier, aplikácií či webstránok, ktoré vyžadujú vzájomnú interakciu rodiča a dieťaťa a i.

Gránska (2019) zároveň poskytuje tipy, ako prostredníctvom adekvátneho nastavenia pri používaní digitálnych zariadení možno udržať súdržnosť rodiny, ako napríklad:

• limitovanie času pred obrazovkami,
• spoločné stolovanie,
• vzájomná komunikácia a 
• spoločné zdieľanie digitálneho sveta.

Je potrebné, aby si rodičia vytvárali vzťah dôvery so svojimi deťmi, aby dieťa vedelo, že sú tu pre neho a môže sa na nich kedykoľvek a s čímkoľvek obrátiť.

Je dôležité, aby si rodičia vymedzili čas na dieťa a prežívali spoločné chvíle. Je dobré, ak rodič sleduje, akým spôsobom sa jeho dieťa pripravuje na vyučovanie, či sa dokáže sústrediť, či sa nebojí chodiť do školy, či netrávi na mobile, prípadne v online prostredí mnoho času, byť vnímavý voči emóciám a zmenám nálad u svojich detí a prejaviť záujem o dieťa a jeho problémy. Akékoľvek signály, zmeny v správaní dieťaťa môžu byť varovnými signálmi pre rodičov.

1.   GRÁNSKA, Z. Spojený navždy : Ako nestratiť deti v digitálnej dobe. 2019. 272 s.
2.   CHEN, Y. et al. Parental rejection and adolescent problematic mobile phone use: Mediating and moderating roles of school engagement and impulsivity. In Current Psychology. 2021. Doi: 10.1007/s12144-019-00458-9. Dostupné online: https://scihub.ru/10.1007/s12144-019-00458-9
3.   KOLLÁROVÁ, S. Rodina v digitálnom svete. In Sbornik Socialia 2023. Hradec Králové. 2023, s. 301-314.
4.   KOPECKÝ, K. – SZOTKOWSKI, R. Rodič a rodičovství v digitální éře (výzkumná zpráva). Olomouc: O2 Czech Republic & Univerzita Palackého v Olomouci, 2018. Dostupné na: https://www.e-bezpeci.cz/index.php/ke-stazeni/vyzkumne-zpravy/107-rodic-arodicovstvi-v-digitalni-
ere-2018/file.
5.   KOPECKÝ, K. – SZOTKOWSKI, R. et al. Sharenting u českých rodičů (výzkumná zpráva). Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci & Microsoft Česká republika, 2022. Dostupné na: https://e-bezpeci.cz/index.php/ke-stazeni/vyzkumne-zpravy/158-sharenting-uceskych-rodicu-2022/file
6.   LECKART, S. The Facebook-free Baby. The Wall Street Journal [online]. Dostupné na: https://www.wsj.com/articles/SB10001424052702304451104577392041180138910.
7.   LINDEEN, M. Digital Safety Smarts. Preventing Cyberbullying. 1. vydanie. 2017. USA: Lerner Publishing Group, Inc. 2017. 40 s.
8.   MCDANIEL, B. T. et al. Work-related technoference at home and feelings of work spillover, overload, life satisfaction and job satisfaction. In International Journal of Workplace Health Management. 2021. Doi: 10.1108/IJWHM-11-2020-0197. Dostupné online: https://www.researchgate.net/publication/353556703_Workrelated_
technoference_at_home_and_feelings_of_work_spillover_overload_life_satisfaction_and_job_satisfaction
9.   MCHUGH, J. Maintaining a Positive Digital Footprint. 1. vydanie. 2014. USA: Cherry Lake Publishing. 2014. 24 s
10. PANCANI, L. et al. “Mom, dad, look at me”: The development of the Parental Phubbing Scale. In Sage Journals. 2020. Doi: https://doi.org/10.1177/02654075209648. Dostupné online: https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/0265407520964866
11. ROBERTS, A. J. – DAVID, E. M. My life has become a major distraction from my cell phone: Partner phubbing and relationship satisfaction among romantic partners. 2016. In Computers in Human Behavior, v 54. Doi: https://doi.org/10.1016/j.chb.2015.07.058
12. Stockdale, L. A. – Coyne, S. M. – Padilla-Walker, L. M. Parent and child technoference and socioemotional behavioral outcomes: a nationally representative study of 10- to 20-year-old adolescents. Computers in Human Behavior, 2018. 88, 219–226.
13. TOMCZYK, L. – LIZDE, S. E. Nomophobia and Phubbing: Wellbeing and new media education in the family among adolescents in Bosnia and Herzegovina. 2022. In Children and
14. Vybrané formy rizikového správania detí a mládeže v roku 2023. Dostupné na internete: https://www.researchgate.net/publication/377364339_Vybrane_formy_rizikoveho_spravania_deti_a_mladeze_v_roku_2023_-_Vyskumna_sprava
15. Youth Services Review, v. 137. Doi: https://doi.org/10.1016/j.childyouth.2022.106489. Dostupné online:https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0190740922001256