Využívanie mediačných zručností žiakmi v konfliktných situáciách

Aktívni mediátori sa vo svojej práci stretávajú skoro výlučne iba s konfliktom a emóciami ľudí. Môžeme povedať, že množstvo nezhôd a konfliktov pramení:

• z nedostatočného vnímania toho druhého,
• z (ne) počúvania sa aktérov konfliktu,
• z nedostatočnej komunikačnej schopnosti a 
• z neschopnosti pozrieť sa na vec z iného uhla.

Príčinou konfliktov sú prevažne nespracované emócie a nenaplnené očakávania (spracovať vlastné emócie a frustráciu z nenaplnených očakávaní je náročné), ako aj nezohľadnené záujmy a potreby.

Od detí často očakávame to, čo nedokážeme zvládnuť ani my, dospelí. Tak ako v mediácii nepriamo učíme klientov pracovať s emóciami a komunikáciou, tak to vieme a môžeme realizovať aj so žiakmi v triedach škôl a školských zariadení. Vstup mediátora do školského prostredia preto nemusí znamenať výlučne riešenie konfliktov formou mediácie podľa zákona o mediácii, ale aj využívanie mediácie ako odbornej metódy riešenia konfliktov a využívanie mediačných zručností na pomoc zmiernenia napätia v triede pomocou tretej osoby, ktorá nie je na konflikte zainteresovaná priamo, a ktorou môže byť aj dieťa. Mediačné zručnosti sú využiteľné v širšom prostredí a pre rôzne situácie. V prípade tried, kde dochádza medzi žiakmi k rôznym verbálnym ale aj fyzickým stretom, prípadne k narúšaniu vyučovacieho procesu, je vstup mediátora z pozície lektora dobrou voľbou.

Cieľom práce mediátora so žiakmi je prevencia negatívnych javov a podpora zdravých vzťahov v triede, rozvoj mediačných zručností v oblasti aktívneho počúvania, sebapoznania, empatie, schopnosti argumentácie z pohľadu mediácie.

Metódy práce a formy sú zamerané na zážitkové učenie, individuálnu a skupinovú prácu, diskusiu, analýzu prípadových štúdii, hry zamerané na sebapoznanie, emócie, empatiu, spoluprácu, rešpekt a toleranciu.

Porozumieť druhému neznamená hneď, že s ním musíme súhlasiť, ale vyjadruje to mieru rešpektu a tolerancie. Vo svete detí to často znamená „porážku“, a preto prirodzene robia veci tak, aby „vyhrali“. Naučiť ich prijať a spracovať aj nepríjemné situácie, pracovať so sebou samým a s vlastnými emóciami, zastať sa sám seba, príp. iného spolužiaka preto považujeme za jednu z najdôležitejších vecí, ktoré by škola alebo prostredie školy malo deťom do ich života odovzdať. Ak na to škola nemá dostatočný priestor alebo kvalifikovanú osobu, stále má možnosť siahnuť po externom subjekte.

Príklady aktivít z praxe

Cieľ: Upevniť vzájomné vzťahy v kolektíve, zmierňovanie napätia v triede.

Zameranie aktivít: spolupráca, budovanie dôvery, pravidlá, pozorovanie a vnímanie, stratégie rozhodovania, diskusie, emócie, aktívne počúvanie.

Aktivita – CHAOS vs. PORIADOK

Cieľ: Podporiť vnímanie a pozorovacie schopnosti žiakov. Upriamiť pozornosť žiakov na stav v chaose a stav v poriadku v triede, podporiť ich v schopnosti porovnávať a vnímať situácie, v potrebe a tvorbe pravidiel, v hľadaní dôvodov a spôsobov, ktoré z chaosu urobia poriadok.
Cieľová skupina: žiaci prvého aj druhého stupňa ZŠ, žiaci SŠ.
Forma: individuálna práca, diskusia
Metódy: pozorovanie, rozbor situácie, diskusia
Pomôcky: notebook, papier, pero, flipchart, fixy a dve video ukážky: premávka v Hanoi – zdroj: www.youtube.com, bubeníci Secret Drum – zdroj: www.youtube.com.

Zadanie: Žiaci najprv sledujú prvé video premávky v Hanoi. Potom si na papier zapisujú odpovede na otázky lektora, ktoré po vyzvaní prednesú pred celou triedou a lektor ich zapisuje na flipchart. Otázky sú zamerané na osoby, ktoré vo videu vystupujú, na dej, ktorý sa tam odohráva, na pocity, ktoré video v deťoch vyvolávala, na zhodnotenie dôvodu, resp. príčiny daného stavu (kvôli čomu je vo videu situácia taká, aká je) a taktiež na možnosti, ktoré by bolo vhodné urobiť na nápravu danej situácie. Potom je žiakom pustené druhé video, ktoré je presným opakom prvého videa (ide o synchrónne vystúpenie bubeníkov). Postup práce je rovnaký, otázky lektora sú však zamerané najmä na rozdiely oproti prvému videu a hľadanie dôvodu/príčiny, ktorej výsledkom je dokonalý súlad. Aktivita je vedená smerom k pravidlám, k ich potrebe a významu.

Zhodnotenie aktivity (príklad z praxe): Žiaci vedeli jasne a zrozumiteľne pomenovať a popísať situácie, ktoré vo videách videli. Vedeli identifikovať prostredie, účastníkov, vedeli pomenovať emócie a pocity, ktoré v nich videá vyvolali. Boli schopní nájsť spôsoby nápravy chaosu, vedeli identifikovať osoby a orgány, od ktorých by tieto nápravy očakávali, dokonca boli schopní uviesť možnosti nápravy. Dokázali porovnať obe videá, vysvetliť a zdôvodniť zmysel pravidiel a ich zavádzania. V závere žiaci vyjadrili požiadavku, že pri tvorbe pravidiel chcú byť prítomní, teda podieľať sa na ich zavádzaní.

Aktivita – VAJÍČKA

Cieľ: Na základe zvuku pri zatrasení Kinder vajíčka (obalu z retro filmov, tuby na vitamíny a pod.) nájsť svoju dvojicu. Pri aktivite treba využiť predovšetkým sluch, pričom pre dobré a zreteľné počutie zvukov je dôležité ticho. Nevylučuje sa spolupráca v skupine.
Cieľová skupina: žiaci prvého aj druhého stupňa ZŠ, žiaci SŠ.
Forma: skupinová práca.
Metódy: počúvanie, vzájomná spolupráca, pomoc, tolerancia.
Pomôcky: Kinder vajíčka s rôznym obsahom (ryža, fazuľa, šošovica, ...).

Zadanie: Rozdelíme žiakov do dvojíc pomocou Kinder vajíčok a upozorníme ich, že ich nesmú otvoriť. Žiaci si vyberú z klobúka/tašky jedno Kider vajíčko. Keď každé dieťa bude držať svoje Kinder vajíčko, dostanú všetci pokyn od lektorky, že na základe zvuku vajíčka musia nájsť svoju dvojicu. Dôležité pre aktivitu je párny počet žiakov. V prípade nepárneho počtu sa môže zapojiť aj lektorka. Keď žiaci vyhlásia vytvorenie dvojíc, pristúpi sa ku kontrole ich obsahu a k potvrdeniu správnosti vytvorených dvojíc.

Zhodnotenie (príklad z praxe): Žiaci si pri aktivite vzájomne pomáhali, načúvali zvukom, skúšali, vyhľadávali pomoc a zároveň pomoc ponúkali. Vznikali dvojice chlapcov, dievčat, ale aj dvojice zmiešané. Po kontrole vajíčok niektorí žiaci vyjadrovali nespokojnosť, výsledok vnímali ako neférový, keďže nemohli byť s tým spolužiakom, s ktorým byť chceli. Napriek uvedenému väčšina žiakov vnímala tento spôsob rozdelenia za férový, lebo bol náhodný, nedal sa nijako ovplyvniť a vznikli nové a náhodné dvojice žiakov pre spoluprácu.

Aktivita – KRESLENIE INAK

Cieľ: Podporiť aktívne počúvanie (dôležité je poriadne počúvať zadané inštrukcie a opis obrázku), slovnú zásobu a spôsob opisu (treba hovoriť jasne a zrozumiteľne), kladenia otázok, zároveň sekundárne podporiť spoluprácu celej triedy (v triede musí byť také ticho, aby sa dané dvojice počuli a zároveň sa nerušili v aktivite).
Cieľová skupina: žiaci prvého aj druhého stupňa ZŠ, žiaci SŠ.
Forma: práca vo dvojiciach.
Metódy: počúvanie, kladenie otázok, vyjadrovanie, rešpekt a tolerancia, dôvera, spolupráca.
Pomôcky: papier, ceruza / pero, obrázok (tvoria ho rôzne geometrické tvary umiestnené náhodným spôsobom).

Zadanie: Žiaci – dvojica sedí za sebou pri stole tak, že jeden žiak sedí pri stole otočený smerom k stolu a druhý žiak sedí za ním otočený k jeho chrbtu. Žiak sediaci pri stole má k dispozícii papier a ceruzu, resp. pero. Žiak sediaci za ním má k dispozícii pripravený obrázok (obrázok si losuje). Žiak, ktorý má tento obrázok, ho slovne opisuje svojmu spolužiakovi tak, aby daný spolužiak tento obrázok nakreslil podľa inštrukcií, ktoré mu dáva spolužiak za ním. Po ukončení aktivity sa žiaci vymenia.

Zhodnotenie (príklad z praxe): Žiaci v rámci spätnej väzby porovnávali obe pozície, v ktorých sa pri aktivite ocitli. Vedeli uviesť, ktorá pozícia im vyhovovala viac a ktorá menej, výber vedeli zdôvodniť. Žiaci dokázali zhodnotiť prácu svojej dvojice, vedeli prijateľným spôsobom poukázať na to, čo vo dvojici nefungovalo. Napriek tomu, že pre niektorých bola aktivita náročná, dôvod prečo aktivitu dokončili, bola viera, že to zvládnu.

Aktivita – EMPATICKÉ KARTY

Cieľ: Podpora všímavosti so zameraním na emócie a empatiu, rozhodovacie schopnosti, sebareflexiu, kritické myslenie, prevzatie zodpovednosti, prácu s negatívnymi emóciami a neverbálnou komunikáciou.
Cieľová skupina: žiaci prvého aj druhého stupňa ZŠ.
Forma: individuálna práca, diskusia.
Metódy: pozorovanie, rozbor situácie, vlastné prežívanie, diskusia.
Pomôcky: empatické karty, papier, pero, flipchart, fixy.

Zadanie: Žiakom sú prezentované obrázky z empatických kariet (voľba karty závisí od toho, čo jej rozborom lektor sleduje). Každá karta prezentuje určitú situáciu a obsahuje popis danej situácie, ktorý je žiakom neskôr prednesený. Na začiatku žiakom ukážeme iba obrázok (lektor nedá žiakom viac informácii o situácii, ktorá sa na obrázku odohráva). V rámci toho sa žiaci zameriavajú iba na vizuálnu identifikáciu obrázku:

• Čo vidíš?
• Aké osoby sú zobrazené na obrázku?
• Čo sa na obrázku odohráva?
• Aké emócie vnímaš?

Pri emóciách sa lektor so žiakmi zaoberá aj prejavmi týchto emócií (neverbálna komunikácia). Po vizuálnom rozbore lektor žiakov oboznámi s dejom, ktorý je daný ku každému obrázku. Po oboznámení žiakov s dejom lektor smeruje diskusiu k riešeniu danej situácie z obrázka pomocou otázok typu:

• Ako by si sa v takejto situácii cítil ty?
• Ako by sa to u teba prejavilo?
• Ako sa cíti ten druhý?
• Čo by mu pomohlo?
• Čo by pomohlo tebe, keby si bol v takej situácii?
• Čo by si v tejto situácii mohol urobiť? atď.

Zhodnotenie (príklad z praxe): Žiaci boli vysoko všímaví k osobám aj k deju. Schopnosť pomenovať emóciu na základe neverbálnej komunikácie bola vysoká, rovnako ako pomenovanie prejavov súvisiacich s tou ktorou emóciou. V prípade možností riešenia danej situácie z karty žiaci prichádzali s množstvom alternatív. Vyjadrovali mieru zodpovednosti účastníkov deja za situáciu, verbalizovali množstvo očakávaní od iných osôb v prípade, ak by sa ocitli v obdobnej situácii. Dokázali pomenovať riešenia, ktoré spočívali predovšetkým v prevzatí zodpovednosti a s vlastným prežívaním negatívnych situácií.

Aktivita – ČERVENÁ ČIAPOČKA ALEBO AKÁ JE PRAVDA

Cieľ: Zamerať pozornosť žiakov na rôzne uhly pohľadu a vnímanie jednej situácie z viacerých uhlov, s čím súvisí dôvetok „Aká je pravda?“ a tiež podpora kritického myslenia. Cieľom je žiakom názorne ukázať, že prerozprávaný príbeh je často príbehom jednej strany.
Cieľová skupina: žiaci prvého aj druhého stupňa ZŠ, žiaci SŠ.
Forma: skupinová práca, diskusia.
Metódy: prezentácia, rozbor situácie, diskusia.
Pomôcky: flipchart, fixy.

Zadanie: Na začiatku sa lektor pýta žiakov, či poznajú rozprávku o Červenej čiapočke. Odporúčam si v skratke so žiakmi rozprávku prejsť, pretože v dnešnej dobe existuje niekoľko verzií. Pre jednotnú prácu odporúčam pracovať s jednou verziou. So žiakmi sa následne rozoberá, aké postavy v rozprávke vystupujú (Červená čiapočka, mamka, stará mama, Vlk, horár). Potom podľa počtu žiakov ich rozdelíme do štyroch skupín (Červená čiapočka, mamka, stará mama, Vlk), príp. do piatich (Červená čiapočka, mamka, stará mama, Vlk, horár). Každej skupine je pridelená postava a každá skupina má rozprávku prerozprávať z pohľadu svojej postavy.

Po prednesoch rozprávky sa so žiakmi vedie diskusia:

• Z akého dôvodu takto vníma celú situáciu vlk?
• Kvôli čomu stará mama reagovala tak alebo onak?
• Prečo červená čiapočka urobila to a to?

Lektorove otázky a daný rozbor už vychádza z toho, čo deti vo svojich príbehoch povedali. Veľmi dôležitá je tu schopnosť a zručnosť lektora počúvať a prepájať jednotlivé príbehy a na základe toho vytvárať otázky.

Zhodnotenie (príklad z praxe): Aktivita žiakov veľmi bavila. Niektoré skupiny rozprávku prerozprávali v tretej osobe, niektoré v prvej osobe, dokonca v prípade jednej skupiny šlo o prerozprávanie divadelnou formou so zmenou hlasu a s množstvom neverbálnych prejavov. Zároveň sa počas prednesu rozprávky objavovali informácie z rozprávky, na ktoré sa deti náhodne rozpamätávali, čím aktívne dopĺňali príbeh a celkový obraz.

Záver

V závere možno odporučiť aktivitu ŠKÁLOVANIE. Je to aktivita, ktorú realizujeme aj v mediácii s klientami. Cieľom škálovania je získať spätnú väzbu na prácu (či im intervencia pomáha, či sa posúvajú a ak áno, akým smerom) a na vlastné prežívanie. Aktivita začína uvedením pozície, na ktorej sa nachádzali na začiatku intervencie (od 1 do 10, kde 1 je najlepšie a 10 najhoršie) a potom uvedením pozície, kde sa nachádzajú aktuálne teraz. Pri posune (pozitívnom aj negatívnom) sa pýtame klientov, resp. žiakov, čo spôsobilo tento posun, čím to je, že sa im podarilo udržať na danej pozícii a čo im pomohlo (v prípade nulového posunu a negatívneho posunu), čo spôsobilo pozitívny posun. Škálovanie odporúčam zachytávať na flipchart. Ak je účastníkov viac, je možné využiť rôzne samolepiace farebné papieriky. Dôležité aj, aby účastníci videli svoje posuny v rámci daného škálovania.

Mediácia v školskom prostredí

Školské prostredie ponúka množstvo situácií, kde prítomnosť mediátora je potrebná. Mediácia realizovaná podľa zákona o mediácii (realizuje ju mediátor z registra mediátorov na MS SR), mediácia ako odborná metóda riešenia konfliktov (mediátor, školený pedagóg) môže byť účinným nástrojom sanácie prostredia a zlepšovania školskej klímy. V súčasnosti však rastie dopyt po vzdelávaní pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch mediátormi, ktoré by bolo zamerané na riešenie konfliktov, ale aj na program rovesníckej mediácie, ktorý je súčasťou prevencie.