Učiteľ a rodič ako partneri pri edukácii

• Skúsme sa na vyjadrenia rodičov pozerať z pohľadu situácie, v ktorej sa nachádzajú a v kontexte infomácií, ktoré majú len sprostredkovane. Ak sme presvedčení, že ich požiadavky nie je možné v prostredí školy realizovať, začnime odpoveď vetou: „To závisí od okolností...“ Pomenujme tieto okolnosti.
• Posilňujme pozitívne správanie žiaka upozornením aj na jeho čiastočné úspechy zápisom pochvaly do žiackej knižky, zošita a požiadajme dieťa, aby rodič takýto oznam podpísal. Pozitívna spätná väzba by sa mala stať súčasťou nášho hodnotenia kedykoľvek, keď sa to dá. Pri stretnutí s rodičom mimo prostredie školy, na ulici, v obchode, snažme sa o zrakový kontakt, oslovme ho a nezáväzne začnime rozhovor prejaveným záujmom:„Ako sa máte?“, „Ako sa vám darí?“ 

Neodsudzujme rodinné prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Nevyjadrujme sa k správaniu rodičov s dešpektom. Neporovnávajme kvalitu podmienok na učenie medzi žiakmi v triede. Vytvorme atmosféru dôvery, kde úcta a rešpekt majú svoje opodstatnenie.

• Učiteľ je odborníkom vo svojej profesii. Mal by dokázať o svojej práci hovoriť zanietene a mal by nakaziť svojim záujmom aj rodičov. Zároveň by mal byť v jeho slovách a činoch súlad.

Netradičné rodičovské združenia

Jednou z možností, ako zabrániť frustrácii rodičov z nevyslovených názorov je urobiť rodičovské združenie alebo triedny aktív netradične. Využime prítomnosť rodičov na vyvolanie diskusie medzi nimi. Pýtajme sa na názor! Žiadajme návrhy! Povzbudzujme rodičov k vyslovovaniu nápadov! Napr.