Diskusia v tíme a facilitácia stretnutí

Podľa Schwartza (1984) v pedagogike a vzdelávaní dospelých sa pod facilitáciou často myslí participatívne trénovanie a spôsob, ktorý neodovzdáva hotové poznatky, ale správne položenými otázkami provokuje skupinu, aby sama nachádzala nové riešenia. V riadení sa pod facilitáciou často rozumie usmerňovanie, vedenie, preberanie zodpovednosti podľa ukazovania smeru podriadeným, leadership, ktorý je postavený viac na supervízii než na priamych pokynoch a kontrole zvonka.

Dobrá facilitácia sa riadi dobrými pokynmi.

• Stretnutie treba začať v presne dohodnutý čas. Pri veľkých stretnutiach treba začať najneskôr do 10 až 15 minút po plánovanom čase. Malé stretnutia, napr. pracovné schôdzky treba začať vždy v presne dohodnutý čas.
• Dôležité je zabezpečiť zadelenie úloh. Treba dbať na to, aby každý z organizátorov diskusie vedel, čo má robiť a bol na svojom mieste (zapisovateľ, časomerač, uvádzač, usporiadateľ a pod.).
• Účastníkov diskusie by sme mali privítať a predstaviť. Nikoho by sme nemali opomenúť. Zároveň by sme mali vytvoriť priestor na vlastné predstavenie sa.
• Prítomných hostí by sme mali oboznámiť s programom a vysvetliť ciele stretnutia. Treba si tiež overiť, či všetci zúčastnení súhlasia s navrhnutým programom, príp. aké zmeny, doplnenia v ňom navrhujú.

Pravidlá stretnutia

Dôležitou súčasťou pokynov by mal byť aj návrh pravidiel stretnutia. Mali by byť jasné, vecné, ľahko pochopiteľné a nemalo by ich byť veľa, aby sa v nich účastníci stretnutia nestratili. V sporných situáciách je dôležitá flexibilita. Niekedy sa stane, že problém, o ktorom sa rozprúdi diskusia, je tak závažný, že mu treba venovať viac času. Flexibilnosť riešenia situácie je v tomto prípade namieste. Je dôležité povzbudzovať v diskusii nesmelých a mierniť správanie tých, ktorí sa snažia príliš dominovať. 

Príklad: