Tvorivá trieda – využitie témy koronavírusu k dosiahnutiu kľúčových kompetencií vo vzdelávaní

Pre priblíženie situácie opisujúcej pocity frustrácie z pandémie použijeme metaforu slona a mačky. Metafora ukazuje, ako naše životy často riadi strach z nevedomosti. Slon je napadnutý domácou mačkou. Je frustrovaný a snaží sa jej vyhnúť, spadne z útesu a zomrie. Takto metaforicky opisuje profesor epidemiológie John Ioannidis zo Stanfordskej univerzity[1] panickú reakciu, ktorú vyvolala pandémia COVID-19.

Najväčší strach vzniká z nevedomosti. Svojho nepriateľa dobre nepoznáme. V čase mimoriadnych opatrení učitelia hľadajú vlastný spôsob, ako sa so situáciou vyrovnať. Je to veľká výzva pre celú spoločnosť. Žiaci žijú život, kde nepriateľ je neviditeľný, preto zákonite prichádza strach z nepoznaného. Miera poznania problému je u jednotlivých ľudí rôzna. Základom vzdelávania je viesť žiakov k tomu, že síce nevieme, aká bude budúcnosť, ale vieme, že budeme musieť čeliť výzvam, ktoré nám budúcnosť pripraví. Situácia sa môže kedykoľvek zopakovať a nemyslíme len druhú vlnu pandémie. Môžu prísť ďalšie podobné pandémie, o ktorých ešte nevieme. Správnymi aktivitami a úlohami prostredníctvom poznania koronavírusu možno rozvíjať kompetencie žiakov v mnohých oblastiach a možno využiť každý vyučovací predmet. Rozvíjanie kľúčových kompetencií sa neviaže na predmet, nemá obsah, možno ho ľubovoľne využiť.

Ako vníma spoločnosť vedu? Prieskum a východiská

Využitie situácie v prospech vzdelanosti obyvateľstva v téme pandémie ukázal prieskum, ktorý realizovalo Centrum spoločenských a psychologických vied SAV a predmetom prieskumu bola otázka ˗ Ako vníma spoločnosť vedu?

Na základe výsledkov konštatovali, že pandémia koronavírusu pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti. Prieskum realizovali v roku 2017 a v roku 2020 v čase pandémie.

Počet ľudí, ktorí majú najvyššiu dôveru vo vedu, stúpol o 9,1 % a počet ľudí s najnižšou dôverou klesol o 7,1 % oproti podobnému prieskumu. Pri dôkladnejšej analýze sa ukázalo, že nárast nastal vďaka jednej téze ˗ Antibiotiká zabíjajú vírusy aj baktérie. V porovnaní so 46 % ľudí, ktorí na ňu odpovedali správne v roku 2017, dnes na ňu správne odpovedalo až 75 % ľudí. Zdá sa, že: „...súčasná situácia pomohla ľuďom pochopiť rozdiel medzi vírusovými a bakteriálnymi ochoreniami. Na druhej strane, ako vidno aj z našich dát, viac poznatkov nejde nevyhnutne ruka v ruku s väčšou schopnosťou kriticky interpretovať vedecké dôkazy“(Čavojová, in Hucáková, 2020).

Pocity ohrozenia spúšťajú rôzne obranné mechanizmy, ktorých cieľom je zvýšiť subjektívny pocit kontroly, znížiť úzkosť či nájsť konkrétneho vinníka.

Ďalšou témou výskumu bolo pozrieť sa na pocity bezmocnosti a obavy z ochorenia COVID-19, ale aj z budúcnosti „Medzi takéto obranné mechanizmy patrí aj hľadanie zmyslu v aktuálnych udalostiach prostredníctvom vytvárania konšpiračných teórií o vzniku, šírení či liečbe nového koronavírusu" (Čavojová, in Hucáková, 2020)[2]. Podľa V. Čavojovej ľudia s vyššou prežívanou úzkosťou a bezmocnosťou prijímali viac konšpirácií.

Vedecká gramotnosť nie je dôležitá len pre tých, ktorí sa chcú venovať vede. Udalosti posledných mesiacov a týždňov ukazujú, ako dôležité je rozumieť výsledkom vedeckého bádania, aby sme mohli robiť zodpovedné rozhodnutia, ktoré sa nás bytostne dotýkajú. V porovnaní s rokom 2017 dokázali ľudia odpovedať v priemere o pol bodu lepšie na otázky týkajúce sa všeobecného vedeckého rozhľadu. Ukázalo sa, že ľudia v súčasnosti odpovedali správne na témy, ktorými žijú a získajú lepšie vedomosti, zručnosti, ak riešia úlohy, ktoré sa ich bytostne dotýkajú.

O nízkej vedeckej gramotnosti žiakov hovoria každoročne podpriemerné výsledky v medzinárodnom testovaní PISA. Ukázalo sa, že žiaci nechápu vedecké princípy, aj keď majú dostatok samotných vedomostí.

Ak chceme v súčasnosti u žiakov zlepšiť ich vedomosti, zručnosti a rozvíjať u nich schopnosť tieto poznatky využiť, je dôležité, aby sme využili tému pandémie, pretože ju aktuálne zažívajú. S novými pojmami ako pandémia, vírus, koronavírus, kĺzavý medián, exponenciálny graf, reprodukčné číslo sa stretávajú každý deň. Téma koronavírusu sa objavuje v médiách, v novinách, na internete, stále sa o nej hovorí doma. Je súčasťou života a aj žiaci hľadajú spôsob, ako sa s danou situáciou vyrovnať a majú šancu lepšie pochopiť aj význam vedy a vzdelania. Strach, ktorý sa na nich preniesol, osobný kontakt so spolužiakmi, s učiteľmi, potreba s niekým sa porozprávať o svojich pocitoch, zodpovedať na otázky, to všetko môže pomôcť aj k väčšej samostatnosti, empatii a lepšej zručnosti pri používaní online technológií na vzdelávanie.

Úlohou učiteľa je previesť ich obdobím pandémie, aby získali objektívne informácie, zručnosti a správne postoje tak, aby v budúcnosti boli na podobné situácie pripravení.

Vzdelávanie v čase pandémie v iných štátoch

Andreas Schleicher, riaditeľ pre Vzdelávanie a zručnosti v rámci OECD vidí v kríze príležitosť na prehodnotenie vzdelávania. „Trvať na zachovaní normatívneho prístupu k učeniu nám v tejto kríze nepomôže. Situácia si od učiteľov žiada nielen nahrádzanie hodín cez iné sprostredkovacie médiá, ale tiež úplne nové reakcie na to, čo sa ľudia učia, ako sa učia, kde a tiež kedy“ (Schleicher, 2020).

Školy a učitelia by podľa neho nemali byť systémom na doručovanie vzdelávania a učitelia by mali mať väčšiu možnosť rozhodovať čo a ako budú učiť.

Žiadna krajina nemala pripravený krízový vzdelávací systém.Koronavírusová pandémia nám dáva príležitosť zažiť nové spôsoby, akými sa vzdelávanie v budúcnosti bude uberať. Žiaci majú veľa otázok, chcú vedieť prečo, kedy, dokedy, ako je to možné, čo sa stane. Je veľmi dôležité s nimi komunikovať, vedieť im pomáhať nájsť odpovede na ich otázky. Zároveň však musíme brať do úvahy, že veľa žiakov nemá prístup k online vzdelávaniu, ani k počítaču, preto musíme hľadať aj také možnosti, ako naďalej viesť žiakov aj bez počítača.

Kľúčové kompetencie podľa Európskeho referenčného rámca

Kľúčové kompetencie sú použiteľné na ľubovoľný obsah. Mať kompetenciu znamená, že človek disponuje súborom vzájomne prepojených vedomostí, zručností, schopností a postojov, ktorý mu umožňuje úspešne zvládnuť rôzne životné (osobné, pracovné, sociálne) situácie.

Európska komisia prijala odporúčanie, aby členské štáty podporovali právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie a zabezpečili tak príležitosti pre všetkých, aby si mohli rozvíjať kľúčové kompetencie. V roku 2018 predstavila dokument Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie – európsky referenčný rámec, podľa ktorého všetky kľúčové kompetencie sa považujú za rovnako dôležité. Každá z nich prispieva k úspešnému životu v spoločnosti. Kompetencie možno využívať v mnohých rôznych súvislostiach a rozličných kombináciách. Prekrývajú sa a nadväzujú na seba. Aspekty, ktoré sú podstatné v jednej oblasti, zvyčajne podporujú kompetencie aj v ďalšej oblasti. V kľúčových kompetenciách sú zakotvené zručnosti, ako sú kritické myslenie, riešenie problémov, tímová práca, komunikačné a vyjednávacie zručnosti, analytické zručnosti, tvorivosť a medzikultúrne zručnosti.

Referenčný rámec stanovuje osem kľúčových kompetencií: gramotnosť; viacjazyčnosť; matematická kompetenciu a kompetencia vo vede, v technológii a inžinierstve; digitálna kompetencia; osobná a sociálna kompetencia a schopnosť učiť sa; občianska kompetencia; podnikateľská kompetencia; kompetencia v oblasti kultúrneho povedomia a prejavu.[3]

Kľúčové kompetencie podľa Kena Robinsona ˗ 8 C[4]

Uznávaný pedagóg Ken Robinson v príspevkoch opisuje novú triedu, ktorá je založená na tvorivosti. Na základe svojich zistení a výskumov tvorivosti sformuloval 8 kompetencií ˗ 8 C. Cieľom vzdelávania je, aby sa žiaci naučili rozumieť situácii, poznali nebezpečenstvo, ktoré im hrozí, mali potrebné vedomosti ako sa chrániť, vedeli viesť svoj život tak, aby všetky získané vedomosti vedeli realizovať v svojom živote. 8 kompetencií rozvíja tvorivosť a vedie k zmysluplnému učeniu sa (Weller, Ch. 2015).

Zvedavosť (curiosity) – formulovanie otázok

Žiaci majú veľa otázok, chcú vedieť, prečo vznikla pandémia, čo je to vírus, ako je nebezpečný pre nich, pre ich blízkych, prečo sa musia chrániť rúškom a nemôžu chodiť von. Ak dokážeme odpovedať na ich otázky a zvoliť správne úlohy, zistíme, že žiaci majú nielen výborné vedomosti a zručnosti o tejto téme, ale zároveň si rozvíjajú aj kompetencie dané v Štátnom alebo školskom vzdelávacom programe.

Pýtajme sa žiakov čo najviac. Schopnosť klásť otázky je veľmi dôležitá kompetencia. Podporujme ich zvedavosť, dovoľme im sformulovať čo najviac otázok.

• Prečo sa choroba volá COVID? Čo je to vírus? Je viac druhov vírusov? Ako vznikajú vírusy? V čom je rozdiel medzi vírusom a baktériou? Môže žiť vírus bez baktérie? Ako sa vírus rozmnožuje? Je vo vzduchu jeden vírus alebo je ich celé mračno? Ako sa môže vírus šíriť? Môžem sa pred ním chrániť? Prečo je vírus nebezpečný? Ako je možné, že je taký malý a neviditeľný? Prečo sa bojíme vírusov, sú aj iné vírusy okrem koronavírusu? Čo je to kĺzavý medián? Ako vedci prišli na to, ako sa dá testovať koronavírus? Prečo choroba vznikla v Číne? Čo spôsobilo, že sa tak rýchlo rozšírila do celého sveta? Ak človek vydýchne alebo vykašle vírus, je jeden alebo je ich viac? Prečo je ťažké vyrobiť liek alebo vakcínu? Prečo sú starší ľudia viac ohrození? Čo je inkubačná doba? Môžem aj ja získať koronavírus? Pomôže zničiť vírus vakcína? Ako odborníci prišli na to, že treba mať dva metre odstup? Môže rúško chrániť pred nákazou? Ako to vyzerá v lietadle, keď je tam jeden nakazený? Čo niektoré krajiny urobili dobre a niektoré zle? Aké je percento nakazených v Spojenom kráľovstve? Aké je v Slovenskej republike? Ako sa menil počet nakazených? Prečo v Taliansku a v Španielsku bolo najviac nakazených? Môže to súvisieť s ich kultúrou? Čo je to kolektívna imunita? Akú stratégiu na zvládanie malo Švédsko?

Tvorivosť (creativity) ˗ hľadanie riešení a vytváranie vlastného riešenia

Na množstvo otázok môžu nájsť žiaci odpoveď, vytvoriť si vlastné námety, úlohy. Úlohou učiteľa je viesť ich, ako pracovať so zdrojmi. Podporujme ich v tvorivosti. Podľa veku žiakov niekto môže vytvoriť len poster, niekto môže navrhnúť zavedenie pravidiel správania sa na verejnosti, starší žiaci môžu navrhnúť zlepšenie situácie v ich regióne. Námety môžu byť jednoduchšie, ale aj zložitejšie, ktoré ich podporia v tom, že sa téme môžu venovať aj v budúcnosti. Je to jedna z dôležitých etáp v živote každého človeka, ktorá nás ovplyvní aj do budúcna. Podporujme ich nápady, veďme ich k tomu, aby videli aj výsledky svojej práce. Je dôležité aby sa objavovanie, tvorivosť stala ich vášňou. Ak človek to, čo robí, robí rád v zmysle flow (Csikszenmihályi), dokáže vytvoriť veľké veci. Zadávanie úloh tak, aby mohli žiaci na ne tvorivo reagovať, musí byť komplexné. Žiaci musia mať dostatočný čas na porozmýšľanie a vidieť význam v súčasnom svete.

Občianstvo (citizenship)

Občianska zodpovednosť je schopnosť zúčastňovať sa na procesoch, ktoré podporujú smerovanie spoločnosti. Školy môžu pripraviť žiakov na skutočný svet, či už dnešný alebo ten v budúcnosti, môžu im poskytnúť zručnosti, ktoré im umožnia aktívne sa zúčastňovať na demokracii.

Vyrovnanosť (composure)

Ako často ste si povedali, už chcem žiť zasa život pred pandémiou? Ale odborníci hovoria, že sa môžu takéto situácie opakovať. Jedno je to, čo chceme, druhé je to, čo si vyžaduje svet, v ktorom žijeme. Žiaci ešte nedokážu celkom pochopiť, prečo nemôžu ísť von. Možno sa cítia byť v niečom obmedzovaní. Ak neporozumejú tejto situácii, ak nepochopia, v čom je problém, veľmi ťažko sa budú vedieť zodpovedne ovládať. Stres a úzkosť bráni vnútornej harmónii. Je dôležité, aby porozumeli, čo sa deje vo svete. Ak nepochopia, v čom je ich ohrozenie, nedokážeme u nich vzbudiť zodpovednosť, sebaovládanie a vytrvalosť.

Komunikácia (communication)

Ide o schopnosť jasne a sebavedome vyjadrovať myšlienky a pocity v rôznych médiách a formách. Deti, ktoré žijú v modernej dobe, nemôžu uniknúť hypertextovému prepojeniu s ostatnými. Po celý život budú potrebovať plynulosť čítania, písania a počítania. Žiaci potrebujú mať možnosť s niekým sa porozprávať. Naučme ich, aby vedeli vyjadrovať svoje myšlienky alebo pocity. Ľudia si medzi sebou zdieľajú myšlienky slovne, obrazom, grafmi, mapami, kresbami, metaforami, číslami, hudbou.

Empatia a súcit (compassion)

Ide o schopnosť vcítiť sa do druhých a pochopiť ich správanie, porozumieť okolnostiam, prečo sa tak správajú, prečo majú v tomto období strach, prečo reagujú negatívne. Ide aj o pomoc slabším, tým, ktorí si nevedia sami pomôcť. Súcit je empatia v praxi. V tomto období preukázali ľudia súcit s ostatnými tým, že im pomáhali nakúpiť, šili rúška a rozdávali ich. Umelci vytvárali programy online, na sídliskách spievali speváci. V tomto období sa môžu rozvíjať kompetencie, hľadať možnosti, ako pomôcť iným ľuďom, a to nielen tak, že pochopím, prečo majú strach, ale pomôžem im ten strach aj prekonať.

• Agentúra AFP informovala o situácii v Rio de Janeiro, o oblastiach s chudobným obyvateľstvom, preplnenosťou a zlými hygienickými podmienkami ochoreniu vo favele Rocinha, čo je najväčší slum v Latinskej Amerike. V slumoch v Rio de Janeiro žije 1,5 milióna ľudí, čo predstavuje jednu štvrtinu celkovej populácie tohto mesta. Základné opatrenia v boji proti koronavírusu, akými sú umývanie rúk a sociálny odstup, tu predstavujú veľkú výzvu, keďže veľa príbytkov nemá tečúcu vodu a mnoho ľudí navyše nemá žiadne úspory. Ak by ostali doma, nemali by z čoho žiť. Aký život čaká deti v slumoch v Rio de Janeiro? Ktoré oblasti na svete sú v podobnej situácii?

Spolupráca (collaboration)

Ľudia sú bytosti, ktoré potrebujú mať kontakt s inými ľuďmi. V období pandémie sa ukázalo, ako ľudia trpeli, keď nemohli ísť von, na kávu, do reštaurácie. Schopnosť spolupráce s ostatnými je kľúčová do budúcnosti pre každého žiaka, ale je dôležitá aj pre zvládanie každej situácie. Vďaka spoločnému učeniu žiaci dokážu rozvíjať sebavedomie, tvorivosť, naučia sa mnohé nové zručnosti, získajú nové vedomosti, ale uvedomia si, ako je dôležité vedieť sa správať v spoločnosti. Spoločnou aktivitou sa naučia vyriešiť problém, zdieľajú svoje nápady, nenechajú si ich pre seba, dohodnú sa na spoločnom postupe, dokážu korigovať vlastné návrhy v prospech celku.

Kritické myslenie (criticism)

Žijeme v informačnom veku. Viac než kedykoľvek predtým je dôležité, aby mladé generácie zostali skeptické, vedeli oddeliť fakt od názoru, zmyslu od nezmyslov a úprimnosti od klamstva (Robinson, 2015). Deti by sa mali naučiť, že nie všetko, o čom sa hovorí, je pravda. Práve v období pandémie je dôležité nad prečítaným textom rozmýšľať, overovať si zdroje, spracovávať ich. Rozlíšiť pravdivé veci od hoaxov. Množstvo voľne dostupných informácií spôsobí zmätok a pomýlenie v hlavách ľudí je príliš vysoké. Kritické myslenie by malo byť integrálnou súčasťou každého vyučovacieho predmetu a kultivované aj mimo školy.

Digitálna revolúcia je pre vzdelávanie mladých ľudí súčasného sveta obrovským prínosom. Zároveň však nikdy nebolo potrebnejšie, aby sme dokázali oddeliť fakty od názorov, pravdu od nezmyslov a úprimnosť od klamstva.

Americký prezident Donald Trump sa vyjadril, že koronavírus nevznikol prírodne, ale a bol vytvorený umelo, unikol z laboratória. Rozdeľte sa do skupín a každá skupina hľadajte argumenty pre a proti tomuto tvrdeniu.

Ďalšie hoaxy

• Komáre prenášajú koronavírus. Dodnes neexistujú dôkazy, že by sa koronavírus šíril prostredníctvom komárov. COVID-19 je respiračné ochorenie a šíri sa najmä cez kvapôčky, ktoré vylučujeme, keď kýchame, kašleme alebo rozprávame.
• Vírus zničí horúci kúpeľ a pitie horúcej vody. Horúci kúpeľ nás pred koronavírusom neochráni. Teplota ľudského tela je medzi 36,5° a 37° Celzia bez ohľadu na to, v akom horúcom kúpeli sa kúpeme a čo pijeme.
• Užívanie liekov s obsahom ibuprofénu podporuje množenie koronavírusu v ľudskom organizme.
• Nepravdivosť tohto tvrdenia potvrdili viaceré významné inštitúcie vrátane Európskej liekovej agentúry, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv či Slovenskej lekárnickej komory.
• Koronavírus sa prenáša pitnou vodou. Úrad verejného zdravotníctva SR informuje, že v súvislosti s koronavírusom na Slovensku netreba mať obavy z používania pitnej vody z verejných vodovodov, ani ju netreba vo zvýšenej miere dezinfikovať.

Úlohy a žiakove portfólio

Výsledky spracovania úloh je vhodné zaradiť do portfólia. V ňom si bude žiak dokumentovať svoje materiály, ktoré v priebehu mesiacov vypracoval. Pre učiteľov je dôležité, aby úlohy boli komplexné, aby v nich žiak mohol využiť svoju tvorivosť. Nie je nutné mať k nim veľa materiálov a pomoc rodičov na úlohách by mala byť len v minimálnej miere. Treba brať do úvahy, že v rodinách, kde rodičia môžu pomôcť, môžu byť výsledky iné, ako v rodinách, kde je žiak odkázaný sám na seba. Všetky materiály žiakov sú cenné. Úloha by mala byť aj dlhodobejšia, viac vo forme projektu.

Portfólio má slúžiť na prezentáciu práce žiaka. Predstavuje súbor žiackych prác zozbieraných za určité časové obdobie učenia sa žiaka. Poskytuje rôzne informácie o skúsenostiach a jeho pracovných výsledkoch. Ide o dokumentovaný súbor dôkazov o priebežnej, systematickej práci, ktorá vyžaduje najmä samostatné štúdium. Dôkazy o aktívnej práci sa stanú súčasťou osobného portfólia žiaka.

Výhoda žiackych portfólií spočíva v tom, že aj žiak, ktorý možno v prezenčnom vzdelávaní nedosahuje dobré výsledky, môže vďaka dištančnej forme prejaviť svoje schopnosti.

Čo tvorí portfólio? Žiacke portfólio môžu tvoriť materiály dokumentujúce proces učenia sa, napr. rôzne koncepty, náčrty, námety, postrehy, záznamy, nedokončené práce, fotografie, videá, zvukové nahrávky, riešené úlohy. Prostredníctvom sebahodnotiaceho hárku môže prebiehať sebahodnotenie. Žiak dokáže posudzovať sám seba, čo nové sa dozvedel, čo ho zaujíma, o čom by chcel vedieť ešte viac, čo ho zaujalo, aký program videl v televízii, koho názor ho zaujal, či s ním súhlasí, ako sa k téme postavili lekári, športovci, umelci, ktorý z nich žiaka zaujal a ovplyvnil. Reflexívny denník žiaka ˗ záznamy o udalostiach, ktoré sa ho v tomto období dotýkajú, jeho názoroch, postojoch k problémom a témam, poznámky z prečítaných kníh, článkov z časopisov, poznámky k správam v televízii a na internete. Denníky sú prostriedkom rozvíjania hodnotiacich a sebahodnotiacich kompetencií žiaka a zároveň i prostriedkom poznávania jeho autentickej osobnosti učiteľom.

Záver

V príspevku sme uviedli niekoľko námetov, ktoré v období pandémie môžu učiteľom pomôcť. Podobných situácii môže byť aj v budúcnosti viac a treba na ne reagovať aj v školskom prostredí. Sú to výzvy súčasného sveta, na ktoré by aj vzdelávanie malo reflektovať. V každej novej situácii je dôležité komunikovať so žiakmi, ukázať im ako možno riešiť problémy, aby žiaci videli, že vzdelávanie je prepojené so životom, pomáha im zvládať situácie aj v bežnom živote a pripravuje ich aj na riešenie výziev v budúcnosti.