Stravovanie zamestnancov formou stravných lístkov

Zamestnankyňa si podala žiadosť o poskytnutie príspevku na stravovanie formou stravných lístkov podľa § 152 Zákonníka práce. Žiadosť odôvodnila potvrdením od gastroenterológa, že je: „odkázaná na dodržiavanie individuálnej diéty, nie je pre ňu vhodné stravovanie v zariadeniach kolektívneho stravovania." Stačí vyjadrenie lekára, špecialistu na to, aby jej zamestnávateľ poskytol stravné lístky? Možno v internej smernici uviesť, že po súhlase zamestnanca, budú zamestnancovi vydané stravné lístky v posledný deň v danom odpracovanom mesiaci?

V princípe zamestnávateľ je povinný podľa Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi stravné lístky alebo stravovacie poukážky vopred (preddavkovo), aby si zamestnanec mohol za ne v deň, keď splnil podmienky podľa § 152 ZP, zabezpečiť si stravu. V praxi sa stravné lístky/stravovacie poukážky poskytujú spravidla vopred na prí-slušný kalendárny mesiac podľa predpokladaného počtu pracovných zmien, ktoré má zamestnanec odpracovať.

Následne, ak zamestnanec v príslušný mesiac nesplnil podmienky na zabezpečenie stravovania v celom plánovanom rozsahu (a teda mal poskytnutých viac stravných líst-kov alebo stravovacích poukážok, ako mu patrilo), možno tento „zostatok“ preniesť do nasledujúceho kalendárneho mesiaca (napr. 2 stravné lístky/stravné poukážky, ktoré zamestnancovi zostali z dôvodu čerpania dovolenky), kedy nemá právo na zabez-pečenie stravovania a doplniť ho o zostávajúci počet

Interná smernica v danom konkrétnom prípade porušuje ustanovenie § 152 ZP tým, že stravné lístky poskytuje v posledný deň v danom odpracovanom mesiaci, teda zamestnávateľ si neplní svoju povinnosť uloženú mu zákonom, zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách ale v skutočnosti poskytuje stravné lístky až následne, za už odpracované dni, čo nie je v súlade so znením zákona.  Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani predchádzajúci súhlas zamestnanca.

Ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, pričom zamestnancovi vznikol nárok na poskytnutie stravy, v takom prípade je zamestnávateľ povinný plniť povinnosť náhradným spôsobom, a to vo forme poskytnutia finančného príspevku v sume, ktorá zodpovedá príspevku na stravovanie  vo výške podľa § 152 ods. 3 ZP.

11. 3. 2019