Príprava na verejnú prezentáciu

Vystúpenie pred väčšou skupinou ľudí môže byť strachom číslo jedna medzi riaditeľmi. Niektorí sa ho dokonca obávajú viac ako školskej legislatívy. Psychológovia sa domnievajú, že tento strach môže pochádzať ešte z dávnej minulosti, keď neúspech verejného prejavu sa rovnal možnému vylúčeniu zo skupiny, čo prakticky znamenalo smrť.[1] Avšak prípravou, tréningom a postupným nadobúdaním skúseností môžeme prekonať tento strach a na verejnosti podávať silné vystúpenia.

Odporúčania:

Priblížme sa k publiku. Budujme našu ideu na konceptoch, ktorým publikum už rozumie. Hovorme jazykom publika. V prezentáciách, ktoré sú vysoko odborné, je dôležité nájsť spôsob, ako ľudsky odovzdať to, o čom hovoríme. Používajme metafory, farbisté obrazce, štatistiky, štúdie, jednoduché príklady zo života. Nacvičenie si prejavu pred ľuďmi, ktorí nám dajú konštruktívnu spätnú väzbu, nám môže pomôcť odhaliť nezrozumiteľné časti našej prezentácie.

Vzbuďme v poslucháčoch záujem. Dajme im dôvod, aby sa zaujímali o to, čo hovoríme. Klaďme pútavé, provokatívne otázky, ktoré našich poslucháčov prinútia rozmýšľať. Používajme výrazný tón hlasu a zodpovedajúcu reč tela (postoj, očný kontakt, výraz tváre, gestá).

Neustále poukazujme na hlavnú myšlienku. Podstatné je jasne komunikovať myšlienku, ktorú chceme publiku odovzdať. Zasadiť ju do kontextu a uviesť príklady, ktoré našu myšlienku potvrdia. Vyložme ju čo naživšie, aby sme poslucháčov vtiahli priamo doprostred deja. Každý z nás určite zažil minimálne jeden prejav, kedy si na konci nevedel vybaviť, čo svojím vystúpením chcel prezentujúci povedať. Naša myšlienka sa počas prejavu má neustále prelínať celou prezentáciou a všetko, čo povieme, nech sa k nej vracia naspäť.

Nástroje, ktoré pomôžu zaujať

V minulosti bolo rozprávanie príbehov rozšírenou metódou, ako si ľudia navzájom odovzdávali morálne hodnoty či odovzdávali skúsenosti a zistenia o svete. V modernom svete vzdelávania a výchovy sa táto metóda opäť vracia.

Storytelling okrem budovania slovnej zásoby posilňuje predstavivosť a empatiu, zvyšuje medziľudské porozumenie, buduje rešpekt, ničí stereotypy, dáva možnosť trénovať aktívne počúvanie a formovať konštruktívnu diskusiu. Školy a školské zariadenia si za týmto účelom zvyknú pozývať aj externých hostí, ktorí svojím životným príbehom a pracovnými skúsenosťami inšpirujú.

Viaceré neziskové organizácie ponúkajú tzv. živé knižniceprispôsobené potrebám školského prostredia.[2]

Online softwéry a nástroje dokážu našu prezentáciu zlepšiť po vizuálnej stránke. Medzi užívateľsky najpoužívanejšie patrí PowerPoint od Microsoftu, Canva na tvorbu všemožných vizuálov, Sli.doplatforma pre otázky z publika, interaktívne Prezi, či Kahoot! na tvorbu kvízov.

Úzkosť z verejného vystúpenia

Tréma alebo úzkosť z prejavu na verejnosti (odb. glosofóbia) sa radí medzi najčastejšie sociálne strachy. Zatiaľ čo niektorí ľudia sa môžu cítiť nesvoji pred verejným vystúpením, iní sa doslova fyzicky i psychicky rúcajú. Môžu pociťovať obavy z nadchádzajúceho vystúpenia už týždne či mesiace vopred sprevádzané búšením srdca, žalúdočnými nevoľnosťami, plytkým dychom, trasom a podobne. Počas vystúpenia sa nekontrolovane červenajú, mení sa im hlas a krúti hlava. Tieto symptómy sú dôsledkom zvýšeného adrenalínu v krvi a nastavenia na boj, resp. únik, ktoré nám ponúka náš mozog, keď sa cíti v ohrození.

Glosofóbia sa dnes už dá liečiť aj medikamentózne, no okrem dôkladnej prípravy možno vyskúšať i nasledovné:

Naučme sa akceptovať svoju úzkosť. Aj profesionáli mávajú pred dôležitými vystúpeniami istú dávku trémy. Mnohí ľudia veria, že malý stres z nás robí lepších rozprávačov. Prijmime teda, že vždy sa budeme cítiť nekomfortne pred verejným vystúpením a tiež, že takto je to úplne v poriadku.

Stanovme si cieľ. Miesto náročného prežívania verejných prejavov si môžeme vytýčiť, že sa staneme výbornými rozprávačmi. Cielene vyhľadávajme príležitosti, kde si v bezpečnom prostredí môžeme trénovať svoje vystúpenia. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa môže stať, že si verejné prejavy začneme naozaj užívať.

Pozrime sa na to zo širšej perspektívy. Ak sa napriek tréningu naše obavy z verejného vystúpenia nezmenšujú a prejavy stále patria medzi naše slabšie stránky, majme na pamäti, že toto je len malá časť toho, kým sme. Každý máme svoje silné i slabšie stránky. Sústreďme sa radšej na to, aby tieto obavy neprevzali kontrolu nad nami a využívajme svoje ostatné silné stránky, aby sme si verejné vystúpenia čo najviac spríjemnili.[3]