Hlavnou témou novinových článkov niekoľko dní pred Nežnou revolúciou bol termín „prestavba‟. Prestavba bola pokusom komunistickej strany o demokratizáciu pomerov v Československu. Išlo o reakciu na politiku tzv. perestrojky v Sovietskom zväze. Prestavba priniesla len kozmetické zmeny najviac viditeľné na niektorých postoch straníckych a štátnych štruktúr (predseda federálnej vlády, generálny tajomník ÚV KSČ). Popularitu prestavby to však skôr znižovalo.1 Československá reakcia na demokratizáciu pomerov v Sovietskom zväze sa slovne premietla i do školskej agendy. V periodikách celoštátneho aj lokálneho významu nesmeli chýbať odkazy na uznesenie straníckych orgánov či vládnych dokumentov, ktoré sa vzťahovali na problematiku školstva.
Autori článkov kritizovali stav školských budov, nedostatočnú návštevu školských družín, nedostatok kvalifikovaných pedagógov, spôsob práce pedagógov, prehnanú administratívu.2
V oblastiach s vyšším podielom národnostných menšín sa noviny zaoberali aj kritikou menšinového školstva.3 Samotné ideové smerovanie školstva však kritizoval iba jeden článok. Jeho autor sa sťažoval na fenomény ako priemernosť a encyklopedické vzdelávanie. Snažil sa poukázať na nutnosť záujmu o individualitu žiaka/študenta.4 S výnimkou kritiky však život v školstve fungoval ďalej. Stránky novín tak plnili správy o využívaní výpočtovej techniky, netradičných formách vyučovania, výchove k manželstvu a rodičovstvu a výchove a vzdelávaniu v socialistickom duchu.5
Blížiaci Medzinárodný deň študentstva (17. 11.) neignoroval ani komunistický režim. Išlo o 50. výročie udalosti, ktorá bola príčinou ustanovenia tohto pamätného dňa. Chystané spomienkové akcie však mali byť v duchu predstav komunistického režimu. Organizovali sa vedecké súťaže, pietne pripomienky, stretnutia organizované Socialistickým zväzom mládeže. Na akciách podobného druhu nechýbala návšteva z radov oficiálnych predstaviteľov strany a štátu.6 Vývoj sa však uberal iným smerom.
Dňa 17. novembra bezpečnostné zložky potlačili násilným spôsobom demonštráciu v pražských uliciach. Nasledovala vlna odporu, ktorá sa z Prahy začala šíriť do všetkých kútov republiky. Keďže väčšinu pražských demonštrujúcich tvorili študenti, nie je prekvapivé, že významnú zložku protestných hlasov aj v iných častiach Československa tvorili študenti. Spôsob informovania v novinách závisel od toho, či mali celoštátnu alebo lokálnu pôsobnosť. Periodicita bola tiež významným faktorom. Celoštátne noviny ako Pravda, Práca, Smena vychádzali ako denníky. Noviny s lokálnou pôsobnosťou vychádzali ako týždenníky, čo pri turbulentných zmenách a nutnosti skoršej uzávierky, mohlo znamenať, že informácie už nemuseli byť aktuálne. Tieto skutočnosti vidíme aj v informovaní o situácii v školskom prostredí.
Celoštátne noviny reflektovali dianie v Bratislave a niekoľko dní po 17. novembri informovali o účasti stredoškolákov na vysokoškolských manifestáciách či akciách organizovaných bratislavskými stredoškolákmi.
Účasť študentov na manifestáciách bola hodnotená rôzne, od ocenenia aktivít študentov a ochoty k dialógom až po poukazovanie na ľahkú manipulovat
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
