Emócie v pedagogickom tíme

„Mám skvelých kolegov. Tí starší vedia upokojiť moje emócie, vedia ma trpezlivo vypočuť a citlivo usmerniť vtedy, keď potrebujem nadhľad. Doprajú mi aj čas na vlastné rozhodnutia. S rovesníkmi máme spoločné témy, rozoberáme štýly výučby, vhodnosť tej-ktorej metódy na žiakov. Mladší kolegovia ma vedia svojou dynamikou a tvorivosťou nadchnúť pre správnu vec. Dokážu prekvapiť veľkým zdrojom energie. Naučila som sa trpezlivosti, zistila som, že pohľad mojich kolegov môže ovplyvniť ich skúsenosť, ich uhol pohľadu na vec. V našej škole je bežné pýtať si a dostávať spätnú väzbu. „Chcem počuť váš názor“, táto veta nám pomáha nevidieť problémy čierno-bielo. Vážim si dôveru a otvorenosť ľudí našom v tíme.“

Fiktívna odpoveď na fiktívnu otázku učiteľa, vychovávateľa o kvalite pedagogického tímu. 

Škola je však jedinečné prostredie, v ktorom pocit úspechu v jednej triede môže zmraziť frustrácia z problémov v tej druhej. Každá generácia detí si pritom do školského prostredia prináša svoju históriu správania ovplyvnenú aj podmienkami doby. V dynamickom školskom prostredí to jednoduché skutočne nie je.

Kritické rozhovory sa nevyhnú ani učiteľským zborovniam, kabinetom, zástupcovniam, riaditeľni. S hádkou sa v priebehu pedagogickej praxe stretne hádam každý. Podstatné ale je, čo v ňom konflikt zanechá, čomu ho konflikt naučí a aké spomienky vyvolá u tých, ktorí sa stanú tichými pozorovateľmi komunikovania rozdielnych názorov.

Zdroje konflkonfliktov 

• rozdielny pohľad na spôsob výučby v triede, ktorého príčinou môže byť rozdielny temperament učiteľov, či preferovanie odlišného štýlu výučby,
• rôzne chápanie toho, čo považujeme za drzé správanie žiaka a čo je len jeho zvýšená potreba neustále hľadať zaujímavé odpovede na vyslovené otázky,
• spomienkový optimizmus dôb minulých, keď časť učiteľov stráca ilúzie o možných zmenách v školstve, pretože čas dávno minulý očistil to dobré od zlého a ponúkol spomienky v novej lepšej perspektíve,
• dlhodobé vyťaženie učiteľov a frustrácia z pocitu, že zvýšená aktivita sa stala samozrejmosťou a ocenenie či pochvala je zabudnutým  nástrojom vo výbave riaditeľa školy.

Kritickému rozhovoru v školskom prostredí sa nevyhneme ani s kolegami, ktorí si prechádzajú náročnejším obdobím v súkromí. Prekážkou zachovania si nadhľadu môžu byť aj rozdielne predchádzajúce skúsenosti s riešením situácie a pod.

Stúpajúce a klesajúce emócie

Pri hádkach zohrávajú dôležitú úlohu emócie. Fixná predstava o správnosti úsudku prináša „boj“ o lepšiu argumentáciu. Čím osobnejšia je téma, tým máme väčší záujem presvedčiť niekoho o „svojej“ pravde. Pritom v priebehu konfliktu môže mať vývoj vzájomných citov rôznu teplotu. Negatívny stav vnútorného napätia môže byť do určitej miery prirodzený a môže byť významnou súčasťou etapy pred hľadaním riešením spornej situácie, vytváraním dohôd, stanovaním pravidiel.

V prípade súperenia sme citlivejší na odlišnosti a rozdiely vnímame intenzívnejšie. Máme záujem vyriešiť nepríjemnú situáciu, napr. sme sa dopočuli, že kolegyňa o nás šíri klamstvá. Nie je to síce overená informácia a navyše dostala sa k nám sprostredkovane, ale naše emócie sú už v pohotovosti. Sme v napätí, lebo vyriešenie situácie k našej spokojnosti je pre nás dôležité. Hnev stúpa.

Ak máme záujem spolupracovať, citlivosť je zvýšená na podobnosť a prevláda zvýšený záujem dohodnúť sa. Snažíme sa pochopiť, čo sa stalo, čo vyvolalo napätie. Berieme do úvahy všetky okolnosti, ktoré hnev vyvolali. Vznikajú predstavy o rôznych možnostiach riešenia situácie. Vhodný spôsob komunikácie, argumentovania, predkladania faktov prehodnocujeme a snažíme sa im dať nový význam, ktorý by nám uľahčil vyriešenie nepríjemnej situácie. Hnev klesá.

Na hádku je vhodné pozerať sa ako na stret dvoch rôznych pohľadov na vec. Aj v dobrých vzťahoch medzi kolegami sa môžu vyskytnúť konflikty.

Prekážky zachovania si nadhľadu

• Emočná nepohoda – neschopnosť v daný moment ovládať negatívne emócie. História nášho správania pri voľbe riešenia konfliktných situácií zohráva dôležitú úlohu. Emočne nastavený program do nás „nahrávali“ naše prirodzené výchovné autority – rodičia, učitelia. Prirodzene bol tento „program“ obohatený o vlastné životné skúsenosti. Vedomosť o dôvodoch nášho reagovania je pre nás veľmi dôležitá. Máme potrebu sa vracať do „zdrojov“ našich skúseností a hľadať tam riešenia pre vzniknutý problém. Ak sa stretneme s negatívnou skúsenosťou, najmä takou, ktorá je pre nás úplne nová, máme pocit, že sa nám život zbytočne komplikuje. Až s odstupom času si vieme pripustiť, že aj nepríjemné skúsenosti majú pre nás veľký význam.
• Vyhýbanie sa konfliktným situáciám, ktoré by mohli vyvolať nepríjemné pocity. Môže sa nám stať, že sme voči určitým osobám selektívne zaujatí a nie sme schopní posúdiť situáciu objektívne. Zdvorilosť a slušnosť, ku ktorým sme boli vedení, v nás vie potlačiť prirodzenú schopnosť kritického uvažovania. Vyslovením názoru nekorešpondujúceho s názormi priateľov a zasadením zrnka pochybnosti do ich postojov, sa stávame zraniteľnejšími pre názorovú nezhodu. Treba si však pripustiť, že poskytnúť kolegovi podporu je rovnako dôležité, ako umožniť mu pochopiť a prijať iný názor.

Prehnaná potreba harmónie akejkoľvek skupine škodí. Každá úprimná a konštruktívna spätná väzba dáva príležitosť nesprávne konanie korigovať.

Kritické myslenie je v dnešnej dobe potrebné v rovnakej miere ako súdržnosť tímu. Samotná kritika učiteľa by nemala byť osobná, ironizujúca, zraňujúca, trestajúca. Mala by byť vecná, férová, primeraná a povzbudzujúca. Kritický rozhovor si žiada aj konštruktívny záver. Mal by vyústiť do konkrétnych konštruktívnych riešení. Diskusie pedagógov bývajú poznačené konfrontačným štýlom. Niekedy sa zdá, akoby ich najdôležitejším cieľom bolo mať víťazov a porazených. Tento postoj v nás prehlbuje rozdielnosť. Treba si chrániť a udržiavať blízke a plnohodnotné vzťahy a v konfliktných situáciách si pripomínať, že aj medzi priateľmi a kolegami je možné sa názorovo nestretnúť.

Literatúra:

• Baranovská, A., Petlák, E. 2017.
• Bieleszová, D. 2017. Školská a rovesnícka mediácia. 
• Stock, Ch. 2010. Syndrom vyhoření. Praha : Grada, 2010. ISBN 978-80-247-3553-5.