Dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia

Pojem dieťa alebo žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školskej praxi interpretuje rôznym spôsobom. Zásadným je však vymedzenie pojmu  školským zákonom, zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Školský zákon v § 2, v ktorom sa definujú základné pojmy používané v uvedenom zákone, definuje  dieťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia nasledovne (§ 2, písm. p):

dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia je dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti.

Ide o definovanie dieťaťa alebo žiaka na základe  charakteristík prostredia, v ktorom dieťa žije.

Metodické usmernenie č. 12/2005-R, ktorým sa upravuje postup pedagogicko-psychologických poradní pri posudzovaní školskej spôsobilosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pri prijímaní do 1. ročníka základnej školy taktiež definuje dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia, a to nasledovne:

dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia je dieťa s problémami v učení a postojoch, vzniknutých na základe dysfunkčných sociálnych podmienok vyplývajúcich zo sociálneho vylúčenia (napr. chudoba, nedostatočné vzdelanie rodičov, neštandardné bytové a hygienické podmienky a podobne).

Školský zákon vymedzuje výchovu a vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia v § 107, pričom poslednou novelou školského zákona (zákon č. 188/2015 Z.z.) nadobudlo účinnosť nové znenie tohto ustanovenia.

Definujú sa individuálne podmienky pre výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom to môže byť úprava organizácie výchovy a vzdelávania, úprava prostredia alebo uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.

Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka vyplývajú z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy. Takéto deti sa zaraďujú do bežných tried alebo do nultého ročníka alebo do špecializovanej triedy.

Novelou zákona došlo k zmenám v poskytovaní príspevku na skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý sa od 1.1.2016 bude poskytovať len žiakom, ktorí nie sú vzdelávaní v špeciálnej triede, špeciálnej škole alebo formou školskej integrácie.

Príspevok sa poskytuje podľa počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,  na:

• mzdu asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátene odvodov,
• vybavenie didaktickou technikou a učebnými pomôckami,
• účasť žiakov na aktivitách,
• výchovu a vzdelávanie v špecializovaných triedach,
• zabránenie prenosu nákazy prenosného ochorenia,
• príplatok za prácu so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Zároveň sa zrušuje Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 649/2008 Z. z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Podrobnosti k financovaniu nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sú uvedené v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, konkrétne v § 4e.

Zber údajov pre potreby financovania – EDUZBER (financovanie škôl a školských zariadení sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. a nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z.) – v kategórii základné školy a špeciálne základné školy zbiera údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia. Z celkového počtu žiakov denného štúdia sa uvedie počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (§ 107 ods. 4 a 5 školského zákona). Pre potreby financovania sa  uvádza  v tejto kategórii počet žiakov, ktorým sa poskytuje dotácia na stravu a školské potreby a súčasne pochádzajú z rodín, ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi alebo pochádzajú z rodín, ktorých priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je najviac vo výške životného minima.

V praxi ide teda o žiakov, ktorých zoznamy poskytujú školám regionálne pracoviská ÚPSVaR.

Pre štatistické zisťovania Škol (MŠVVŠ SR) 1-01, Škol (MŠVVŠ SR) 2-01, Škol (MŠVVŠ SR) 3-01 a Škol (MŠVVŠ SR) 4-01 k 15. 9. 2015 platia pri získavaní údajov o počte žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia nasledovné pravidlá:

Za žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia sa považuje iba ten žiak, ktorému bol tento štatút priznaný centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na základe výchovno-poradenskej starostlivosti, vrátane diagnostiky.

Definícia, ktorou sa CPPPaP pri posudzovaní žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia riadia, sa nachádza  na webovom sídle MŠVVaŠ SR http://www.minedu.sk/data/att/6072.pdf . 

Dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa rozumie dieťa v zmysle ustanovenia § 2 písm. p) zákona č . 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, toto dieťa je zároveň dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami1 a výchovno-poradenskú starostlivosť, vrátane diagnostiky, mu zabezpečuje centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Za sociálne znevýhodnené prostredie, ktoré znevýhodňuje dieťa vo výchovno-vzdelávacom procese sa považuje prostredie, ktoré charakterizujú aspoň tri z nasledovných kritérií:

1. rodina, v ktorej dieťa žije, neplní základné funkcie - socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú,
2. chudoba a hmotná núdza rodiny dieťaťa,
3. aspoň jeden z rodičov dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, patrí k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie,
4. nedostatočné vzdelanie zákonných zástupcov - aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie,
5. nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky, v ktorých dieťa vyrastá - absencia miesta na učenie, postele, elektrickej prípojky, pitnej vody, WC,
6. vyučovací jazyk školy je iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí v domácom prostredí,
7. rodina dieťaťa žije v segregovanej komunite,
8. sociálne vylúčenie komunity alebo rodiny dieťaťa z majoritnej spoločnosti.

Dieťa alebo žiak pre zaradenie do kategórie sociálne znevýhodneného prostredia pre potreby štatistiky má spĺňať tri z uvedených kritérií.

Pri vypĺňaní štatistických výkazov a EDUZBERU k 15. septembru nie je možné použiť ten istý údaj o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia.

V školskej praxi je preto potrebné rozlišovať, pre aké účely sa zbierajú údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Okrem toho školy niekedy poskytujú údaje o žiakoch zo sociálne znevýhodneného prostredia pre potreby iných organizácií (tretí sektor, podmienky niektorých projektov). V takomto prípade, najmä pri projektoch, sa môžu požiadavky na definovanie žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia líšiť od pojmového aparátu školského zákona.