Význam metakognície vo vyučovaní a úloha učiteľa ako manažéra metakognitívnych skúseností

Teoretické východiská metakognície

Vedomé premýšľanie o vlastnom poznávacom či učebnom procese znamená, že realizujeme metakogníciu. Z rôznych definícií vyplýva, že metakognícia je schopnosť premýšľať o vlastnom myslení; schopnosť plánovať, monitorovať a hodnotiť vlastný poznávací proces. Význam metakognície je daný niekoľkými skutočnosťami. Metakognícia je dôležitou súčasťou tzv. učebných spôsobilostí; predstavuje dôležitý determinant efektivity celoživotného učenia sa; umožňuje žiakovi dosiahnuť maximum jeho učebného potenciálu; je vstupnou bránou sebaregulovaného učenia sa a nezávislosti učiaceho sa; je spätá s vyššou mierou vnútornej motivácie, pozitívnymi postojmi k učeniu sa, s vyššou mierou sebadôvery a psychickej odolnosti.

Metakognícia ako myslenie o myslení i ako schopnosť regulácie vlastného poznávacieho, či učebného procesu, pozostáva najmä z dvoch dôležitých komponentov kognitívnych poznatkov - obsahová stránka a kognitívnej regulácie - procesuálna stránka (In: Lokajčíková, 2014).

Kognitívne poznatky sú deklaratívne (vedieť čo), procedurálne (vedieť ako) a kontextuálne poznatky (vedieť prečo a kedy) týkajúce sa myslenia vo všeobecnosti, vlastného myslenia poznávajúceho subjektu, učebných úloh a učebných stratégií (tab. 1).

Tabuľka č. 1: Typy kognitívnych poznatkov

Zdroj: Hrbáčková, 2011; Zelina, 2017

Kognitívna regulácia súvisí s aplikáciou celého komplexu aktivít vzťahujúcich sa na plánovanie, kontrolu a hodnotenie vlastného procesu učenia sa, poznávania. Plánovanie zahŕňa formulovane cieľov (všeobecnejších i čiastkových), výber vhodných stratégií a učebných zdrojov na splnenie učebných cieľov (napr. ide o rozdelenie komplexnejšej úlohy na niekoľko čiastkových úloh; time manažment; sústredenie pozornosti a eliminácia rušivých vplyvov; príprava učebných pomôcok; úprava učebného prostredia a pod.). Monitorovanie je späté s priebežnou kontrolou, sebatestovaním počas učenia sa. Hodnotenie je späté s posúdením výsledkov a použitých učebných postupov vzhľadom na stanovené učebné ciele. Niektorí autori k regulácii zahŕňajú aj kognitívne stratégie spracúvania informácií. Ide o rôzne stratégie „manipulácie“ s informáciami (učivom), ktoré umožňujú jeho trvalejšie zapamätanie. Patrí sem napr. konsolidácia (prepájanie informácií a vytváranie zmysluplných poznatkových štruktúr); opakovanie, najmä tzv. elaboratívne (opakovanie založené na využívaní rôznych myšlienkových procesov); organizovanie informácií do väčších a ľahšie zapamätateľných celkov a mnemotechnické techniky.

Metakognícia vo vyučovaní

Z pedagogického hľadiska dôležitým aspektom metakognície sú metakognitívne skúsenosti, explicitné učebné príležitosti, ktoré si vyžadujú kognitívne poznatky a využitie metakognitívnych zručností. Metakognitívne skúsenosti zahŕňajú rôzne skutočnosti, počnúc formálnymi učebnými úlohami a ich reflexiou, cez extrakurikulárne aktivity až po domáce učenie sa. Ďalším dôležitým faktom je, že metakognícia je rozvíjateľná, možno sa ju naučiť a príležitosti k tomu treba vytvárať už u detí okolo 5. až 7. roku veku (Krykorová, Chvál, 2001; Petlák, 2020). V rámci vyučovacieho procesu je to učiteľ, ktorý celý vyučovací proces rôznou mierou riadi, usmerňuje, navodzuje rôzne učebné činnosti, situácie.

Čo sa očakáva od učiteľa ako „manažéra“ metakognitívnych skúseností žiakov?

Učiteľ sám disponuje odbornými, ale aj metakognitívnymi vedomosťami a zručnosťami.

Metakognícia vyžaduje poznatky (metakognitívne poznatky) týkajúce sa vlastného poznávacieho procesu, učebnej úlohy, učebných stratégií. Dôležité sú odborné poznatky učiteľa týkajúce sa učiva, ale aj metakognitívne poznatky a zručnosti týkajúce sa toho, aké stratégie uplatniť pri osvojovaní si konkrétneho učiva. Učiteľ tu vystupuje ako expert, ako ten, ktorý je odborníkom na predmet, ktorý učí, ale aj na to, ako si obsah predmetu osvojiť čo najefektívnejšie.

Príklad: