Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vybrané ukážky metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia
Dátum: Rubrika: Hodnotenie
Príspevok s názvom „Vybrané ukážky metakognitívnych nástrojov formatívneho hodnotenia“ je v poradí šiestym zo série príspevkov venovaných formatívnemu hodnoteniu v škole. V príspevku uvádzame možnosti využitia vybraných nástrojov formatívneho hodnotenia pre rozvoj metakognície pri výučbe konkrétnych tém fyziky, chémie a informatiky, ako sú nástroje K-W-L, Lístok pri príchode, Sebahodnotiaca karta, Lístok pri odchode, Napíš o..., INSERT.
Učitelia prírodovedných predmetov, matematiky a informatiky môžu do svojej výučby zaradiť popri kognitívnych aj metakognitívne nástroje formatívneho hodnotenia. Tieto nástroje významne prispievajú k rozvoju schopnosti žiakov analyzovať svoje učenie sa a efektívne ho riadiť. V príspevku uvádzame vybrané metakognitívne nástroje formatívneho hodnotenia, pri ktorých opisujeme ich charakteristiku, aj ukážky ich implementácie vo výučbe vybraných tém vyučovania fyziky, chémie a informatiky spolu so zdôvodnením ich didaktickej účinnosti.
Tabuľka 1: Zoznam vybraných metakognitívnych nástrojov pre formatívne hodnotenie
| Metakognitívny nástroj formatívneho hodnotenia | Predmet | Téma (ročník, stupeň) |
| K-W-L | Fyzika | Látka a teplo (7. ročník ZŠ) |
| Lístok pri príchode | Fyzika | Mechanická energia (8. ročník ZŠ) |
| Sebahodnotiaca karta | Chémia | Skúmanie roztokov kyselín (8. ročník ZŠ) |
| Lístok pri odchode | Chémia | Vlastnosti plastov – horenie plastov (2. ročník SŠ) |
| Napíš o ... | Informatika | Dátový typ zoznam v jazyku Python (3. ročník SŠ) |
| INSERT | Informatika | Algoritmy usporadúvania – bublinkové usporadúvanie (3. roč. SŠ) |
Nástroj K-W-L
Nástroj K-W-L (viem – chcem vedieť – naučil som sa) umožňuje žiakom uvedomiť si, čo vedia a čo by chceli vedieť o danej téme pred jej výučbou a reflexiu toho, čo sa naučili po výučbe (Keeley & Tobey, 2011). K-W-L poskytuje učiteľovi informácie o predchádzajúcich vedomostiach žiakov na začiatku a na konci výučby. Na základe informácií z časti „viem“ učiteľ dokáže zistiť pripravenosť žiakov pre výučbu a identifikovať ich prekoncepty. Odpovede žiakov sú dobrým východiskom pre začatie diskusie a pre formuláciu žiackych otázok do časti „chcem vedieť“. Prvé dve časti „viem“ a „chcem vedieť“ sú podkladom pre ďalšie pedagogické intervencie učiteľa počas výučby. Odpovede žiakov v časti „naučil som sa“ poskytujú možnosť zistiť rozsah a hĺbku osvojených vedomostí. Na základe zistení učiteľ môže upraviť ďalšiu výučbu (Keeley & Tobey, 2011). Nástroj realizujeme pomocou K-W-L tabuľky. Žiaci pred začiatkom výučby vyplnia prvé dva stĺpce. Po vyplnení prvého stĺpca „viem“ môže učiteľ požiadať žiakov, aby svoje odpovede verejne prezentovali. Učiteľ ich môže zapísať na tabuľu. Zverejnené odpovede stimulujú žiakov k vyplneniu druhého stĺpca „chcem vedieť“. Po vyplnení druhého stĺpca žiaci tabuľku odložia a vrátia sa k nej až po výučbe. Pri vypĺňaní posledného stĺpca „naučil som sa“ žiaci reflektujú, čo sa naučili a či sa naučili to, čo sa naučiť chceli.
Ukážka použitia nástroja vo vyučovaní fyziky
Nástroj možno využiť napr. pri téme Látka a teplo. Ide o pojmy, s ktorými majú žiaci skúsenosti aj z bežného života. Učiteľ na úvod motivuje žiakov k premýšľaniu o tom, čo o danej téme vedia, čo by ešte chceli vedieť, čo na záver konfrontujú s tým, čo sa naučili.
Tabuľka 2: Žiakom vyplnená tabuľka K-W-L pri výučbe témy Látka a teplo – Výpočet tepla (7. ročník ZŠ)
| Meno žiaka: | Trieda: | Dátum: | ||||
| Téma: Látka a teplo – Výpočet tepla | ||||||
| Viem | Chcem vedieť | Naučil som sa | ||||
| Ak položíme hrniec na horúcu pec, bude sa zohrievať. Hrniec berie teplo z pece a jeho teplota sa zvyšuje. Ak vyberieme koláč z rúry, bude chladnúť. Koláč dáva teplo okoliu, preto sa jeho teplota znižuje. | Prečo keď zohrievame vodu v hrnci, je už hrniec horúci a voda ešte nie? Prečo je ovocie v koláči teplejšie ako cesto? | Tepelná výmena je proces, pri ktorom teleso prijíma alebo odovzdáva teplo.Teplo prijaté alebo odovzdané telesom súvisí s hmotnosťou, hmotnostnou tepelnou kapacitou a rozdielom teplôt pri výmene tepla. Q = m·c·Δt. Ak zohrievame hrniec s vodou, voda má väčšie c ako kov, preto potrebuje viac tepla ako kov. Telesá s väčšou hodnotou c sa zohrievajú (chladnú) pomalšie ako telesá s menšou hodnotou c. Preto je pri chladnutí koláča ovocie ešte horúce ale cesto už nie. | ||||
Na základe vyjadrení žiakov v poslednom stĺpci tabuľky učiteľ usúdi, či žiaci porozumeli, že rozličné látky sa ohrievajú (chladnú) rozlične, resp. od čoho závisí množstvo tepla, ktoré látka potrebuje na ohriatie. Ak v časti Naučil som sa sú získané poznatky nedostatočné alebo neúplné, učiteľ sa k pojmu teplo vráti a zaradí ďalšiu pomocnú aktivitu na jeho pochopenie.
Nástroj Lístok pri príchode
Nástroj sa používa na začiatku výučby témy, resp. vyučovacej hodiny. Zvyčajne obsahuje otázku/otázky, na ktoré by mal žiak odpovedať (St Aloysius’ Catholic Junior School, 2016). Otázky aktivizujú žiacke vedomosti. Žiacke odpovede poskytujú učiteľovi prehľad o tom, čo žiaci o danej téme už vedia. Odpovede treba navzájom zverejniť, aby žiaci aktivizovali svoje vedomosti aj na základe vonkajších p
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Vydanie Didaktika 5/2021
