Sociálne a emocionálne učenie - jeho podstata a prínos pre život

Úvahami o tom, že edukácia by mala byť iná, by sme zaplnili aj niekoľko čísiel nášho časopisu. Otázne je, či by vystihli zložitosť problematiky. Za tento stav nie je zodpovedná len edukácia v školách. V edukácii sa ešte stále nedostatočne využívajú rôzne inovatívne metódy a formy práce so žiakmi, aj obsah vzdelávania a jeho koncipovanie sú čoraz náročnejšie, čo súvisí s rapídnym rastom vedecko-technických poznatkov. Jednoduché nie je ani financovanie školstva, záujem o učiteľstvo. Podiel na nedostatkoch majú aj často neujasnené a nesystémové reformy školstva a pod.

Vráťme sa však k podstate príspevku, ktorý načrtávame v úvode. V edukácii sa preferovali a ešte aj preferujú predovšetkým vedomosti. Stále sme svedkami, že dominantné postavenie v edukácii má IQ (inteligenčný kvocient), namiesto EQ (emocionálna inteligencia), resp. menej dbáme na ich vzájomné dopĺňanie či prelínanie v edukácii. Sme presvedčení, že nemusíme osobitne zdôrazňovať, že práve EQ je tou stránkou, ktorá nás môže viesť k tomu, aby sme boli lepší, ako sme v súčasnosti.

Psychologička Šuranová (2018) dokonca hovorí:

„V našej spoločnosti sa vyzdvihuje význam IQ a formálneho vzdelania a všeobecne sa považujú za najdôležitejšie predpoklady toho, aby sa ľuďom v živote darilo. Pravdou však je, že za úspechom a spokojnosťou v živote stojí najmä emocionálna inteligencia (EQ). Ak má človek vysoké IQ, ale v emocionálnej oblasti zlyháva, v súkromí aj v práci mu to spôsobuje značné problémy. Ako príklad môžeme uviesť študenta, ktorý je nadpriemerne inteligentný, ale je veľký trémista a svoje vedomosti preto nedokáže na skúške využiť. Naopak, študent s priemerným IQ a vysokým EQ dokáže lepšie zaobchádzať s trémou, improvizovať a svojím vystupovaním vyvažuje nižšie IQ.“

Sú to mimoriadne vážne slová, ktorým musíme venovať serióznu pozornosť a v zmysle načrtnutého aj pristupovať k zmenám v edukácii.

Realita je taká, že doterajšia edukácia sa zameriava predovšetkým na tzv. tvrdé zručnosti (hard skills) – súbor vedomostí a zručností (v matematike, gramatike, geografii atď.), ktoré žiak získava v edukačnom procese – ktoré sa dajú merať a hodnotiť známkami, percentami. Doposiaľ sme sa menej zaoberali a menej sme doceňovali tzv. mäkké zručnosti (soft skills), napr. úroveň komunikácie žiaka, kreativita, prispôsobenie sa danej situácii, záujem o spoluprácu s inými atď. Tieto zručnosti sú ťažie merateľné, ale pre život nevyhnutné, ba mnohí odborníci zastávajú názor, že pre život sú významnejšie ako tvrdé zručnosti.

V ostatných rokoch sa odborníci z oblasti psychológie, pedagogiky, sociológie, ale aj ďalších odborov začali dôslednejšie zaoberať týmito otázkami. V roku 1994 sa vytvorila v Amerike na Univerzite v Yale organizácia Collaborative to Advance Social and Emotional Learnin. Neskôr premenovaná na Collaborative for Academic, Social and Emotional Learning (Spolupráca pre akademické, sociálne a emocionálne učenie) – CASEL a presťahovaná na Universiu of Illinois v Chicagu. V literatúre sa uvádza aj CASEL 5 – číslo 5 vyjadruje kompetencie, ktoré sú pilierom sociálneho a emocionálneho učenia:

• sebauvedomenie,
• sebaovládanie,
• sociálne vedomie,
• vzťahové zručnosti a 
• zodpovedné rozhodovanie.

Cieľom uvedenej spoločnosti bolo a je upriamovať pozornosť na vyučovanie, v ktorom by sa oveľa viac ako doposiaľ venovala pozornosť sociálnym a emocionálnym aspektom. Výsledkom uvedených snáh je koncepcia – sociálneho a emocionálneho učenia (ďalej len „SEL“).

Prečo sa treba sústrediť na SEL?

História SEL je v podstate krátka. Vyššie sme už načrtli, že škola sa sústreďuje predovšetkým na vedomosti – tie sú s edukáciou najčastejšie spájané. Aj v bežnej reči často hovoríme, napr. „...v škole sme sa učili...“, „učitelia kládli dôraz na...“, „..kto si neplnil povinnosti, bol potrestaný...“ atď. Menej však, ak vôbec, hovoríme: „..v škole nás viedli k tomu, aby sme rozumeli sebe..“, „..učitelia kládli dôraz na to, aby sme vedeli prekonávať prípadné neúspechy..“, „..učili nás byť empatickí..“ a pod.

Z uvedeného je zrejmé, že v edukácii prevláda kognícia a nedocenené sú emocionálne aspekty učenia. Najnovšie výskumy a odborné štúdie však zdôrazňujú mimoriadny význam prepojenia emocionálnych procesov s motivačno-výkonovými aspektmi (Frenzel, 2015, in Huber, Krause, 2018).

Význam a podstata SEL spočíva aj v tom, že vybavuje žiakov zručnosťami potrebnými na kontrolu myslenia, emócií a správania, učia ich vnímať seba samého a spolupracovať s inými.

Nemenej významné je, že učia žiakov klásť si pozitívne ciele, prejavovať empatiu k iným a vedieť robiť aj zodpovedné rozhodnutia. Toto sú aspekty, ktoré majú kladný vplyv na žiaka, ale súčasne sú predpokladom úspešnosti