Bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania - výber

Základné školy

Záujem pedagogických zamestnancov vzdelávať sa v oblasti prevencie sociálno-patologických javov bol nízky. K základným dokumentom vypracovanej stratégie patril školský poriadok (ďalej len „ŠP“). Nedostatky:

• neposkytovanie primeraných podmienok pre vytváranie ústretových vzťahov,
• absencia ukotvenia práv a povinností zákonných zástupcov, žiakov, primárna prevencia výskytu nežiaducich javov, rozpracovanie opatrení na prevenciu a riešenie šikanovania,
• nejednoznačne stanovené pravidlá ochrany zdravia, majetku, organizácie procesu vzdelávania,
• neprerokovanie školského poriadku v pedagogickej rade školy alebo v rade školy,
• triedni učitelia venovali málo času oboznamovaniu žiakov s obsahom ŠP a diskusii o ustanoveniach,
• riaditelia nepociťovali potrebu meniť a dopĺňať ŠP.

Pozitívum (55 %) - podpora participácie žiakov na demokratickom riadení školy - žiacka školská rada.

Výchovné poradenstvo a prevenciu zabezpečovali najmä výchovní poradcovia v spolupráci s koordinátorom prevencie, školským špeciálnym pedagógom, školským psychológom. Ich počet nezohľadňoval potreby škôl, ktoré nemali vytvorené primerané podmienky pre pôsobenie inkluzívnych tímov a vzdelávali žiakov so ZZ, zo SZP a z MRK. Systém poskytovania poradenstva nebol vo väčšine cielene orientovaný na aktívnu výchovnú prácu so žiakmi vrátane žiakov z rizikových skupín, na formovanie súdržných triednych kolektívov. Viac ako tretina žiakov výchovného poradcu nepoznala a 84 % sa s ním nestretlo, nekonzultovalo problém, nepotrebovalo radu. Väčšina členov ŽŠR ho poznala. Viac ako polovica z nich s ním nekooperovala pri riešení konfliktných vzťahov medzi žiakmi v triedach a takmer tretina s ním vôbec nespolupracovala.

Činnosť koordinátorov prevencie sa zameriavala na realizáciu preventívnych aktivít. Podujatia organizovali v kooperácii s poradenskými zariadeniami, políciou, oddeleniami ÚPSVaR SR, sociálnymi kurátormi. Absentovalo výraznejšie motivovanie žiakov k dobrovoľníctvu. Viac ako polovica žiakov uviedla, že koordinátora nepoznala.

Úspech či neúspech pedagógov pri riešení výchovných problémov závisel od postojov žiakov k škole a k jej výchovnovzdelávacej činnosti, od ochoty a angažovanosti všetkých aktérov vzdelávania kooperovať pri VaV, od vytvorenia podmienok pre prácu inkluzívnych tímov v škole, ale najmä od presvedčenia zákonných zástupcov žiaka, že škola koná v záujme ich dieťaťa.

Systematický celoplošný monitoring prevencie a odhaľovanie negatívnych javov nevykonávalo 40 % škôl. Primárna prevencia vo viac ako polovici škôl bola nekomplexná a nedostatočne podporovaná kontinuálnym uplatňovaním výchovných, psychologických a psychoterapeutických metód. Vo všetkých subjektoch bolo správanie sa žiakov sledované nepretržitým pedagogickým dozorom v trieda