Zasadnutia pedagogickej rady a pracovné porady

Vyberáme z Manažmentu školy v praxi č. 7 - 8/2021

Riadenie a vedenie školy často zahŕňa činnosti, ktoré nie sú upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi a nezaoberajú sa nimi ani usmernenia príslušných orgánov. Takéto situácie sú pritom pravidelnou súčasťou činnosti školy a školského zariadenia. Podieľajú sa na nich nielen riaditelia, ale aj ostatní zamestnanci škôl a školských zariadení, či už pedagogickí zamestnanci, odborní zamestnanci alebo nepedagogickí zamestnanci. Medzi takéto činnosti možno zahrnúť zasadnutia pedagogickej rady školy a pracovné porady.

Činnosť pedagogickej rady je upravená legislatívne len veľmi okrajovo, v niektorých prípadoch vôbec, a to v závislosti od druhu školy. Napriek tomu právne predpisy počítajú s jej činnosťou. Z príslušných predpisov vyplývajú len kompetencie pedagogickej rady. Nie sú však upravené zásady jej fungovania, jej rokovanie či výstupy z rokovaní. Pedagogická rada tak často funguje na určitých nepísaných pravidlách a zásadách, ktoré môžu byť rôzne v závislosti od druhu školy, zriaďovateľa, regiónu, v ktorom sa škola nachádza. Uvedené neznamená, že tento postup je vyslovene nesprávny. Pravidlá či zásady, na základe ktorých pracuje pedagogická rada, však musia zodpovedať jej kompetenciám, resp. tomu, čo sa od nej očakáva podľa príslušných právnych predpisov. Z uvedeného dôvodu aj materiály a výstupy z rokovania pedagogickej rady musia mať takú formu a obsah, ktoré umožňujú zistenie, či vykonávala svoju kompetenciu a akým spôsobom. Tieto materiály musia byť zároveň použiteľné na účel, na aký majú byť použité.

Vedenie zasadnutí pedagogickej rady

Vzhľadom k tomu, že pedagogická rada je kolektívnym orgánom, každý jej člen má mať možnosť oboznámiť sa prerokúvanými vecami a vyjadriť sa k nim. Pedagogická rada je poradným orgánom riaditeľa, preto jej zasadnutia by mal viesť riaditeľ. V prípade jeho neprítomnosti ho môže zastupovať zástupca školy, ak pre neho táto činnosť vyplýva z pracovnej náplne, organizačného poriadku či iných predpisov týkajúcich sa pedagogickej rady.

Nie je vylúčené, aby si pedagogická rada schválila pravidlá svojho fungovania v internom predpise označenom napr. ako Štatút pedagogickej rady alebo Zásady činnosti pedagogickej rady.

Podľa týchto dokumentov by sa potom mali riadiť aj rokovania pedagogickej rady. V prípade, že takéto dokumenty neexistujú, rokovania by mali prebiehať tak, aby práva všetkých zúčastnených osôb zostali zachované a naplnil sa cieľ rokovania. Pedagogická rada zväčša uskutočňuje svoje kompetencie formou prerokovania. Vo všeobecnosti možno pod prerokovaním rozumieť výmenu názorov a dialóg medzi zúčastnenými osobami.

Niektoré dokumenty predkladá riaditeľ zriaďovateľovi na schválenie, resp. odsúhlasenie po prerokovaní v pedagogickej rade. Z uvedeného potom vyplýva aj skutočnosť, že prerokovanie v pedagogickej rade je predpokladom schválenia.

Zriaďovateľ by nemal schváliť dokumenty predkladané riaditeľom bez prerokovania v pedagogickej rade, ak zákon požiadavku prerokovania vyžaduje.

Zápisnice z rokovania pedagogickej rady

Prerokovanie dokumentov v pedagogickej rade predpokladá aj zachytenie prerokovania v písomnej forme, aby sa s ním zriaďovateľ mohol oboznámiť, resp. aby si mohol overiť, že k prerokovaniu došlo. Takýmto výstupom z rokovania pedagogickej rady by mala byť zápisnica. Náležitosti zápisnice nie sú dané právnymi predpismi, ale dajú sa vyvodiť z toho, na aký účel samá zápisnica použiť. 

Zápisnica by predovšetkým mala obsahovať:

• prerokované skutočnosti,
• vyjadrenia členov rady k týmto skutočnostiam a
• podpisy oprávnených osôb.

Zápisnicu by mali podpisovať:

• riaditeľ (prípadne ten, kto ho zastupoval pri vedení rokovania pedagogickej rady),
• zapisovateľ a overovatelia.

Určenie aspoň dvoch overovateľov zápisnice je vhodné z toho dôvodu, aby overili správnosť skutočností uvedených v zápisnici nezávisle od riaditeľa a zapisovateľa. Určenie overovateľov zápisnice nie je povinné. Ich existencia však môže napomôcť hodnovernosti a odbornosti zápisnice v očiach zriaďovateľa, prípadne pomôcť vyhnúť sa konfliktom a nezhodám v pracovnom kolektíve. Alternatívou je podpísanie zápisnice všetkými zúčastnenými osobami, čo však nemusí byť najvhodnejšie z praktického hľadiska.

Pokiaľ ide o uznesenie ako záver rokovania pedagogickej rady, uznesenie nie je povinné, a to vzhľadom na charakter tohto poradného orgánu a skutočnosť, že podrobnosti rokovania nie sú upravené predpismi.

Z dôvodu, že pedagogická rada vykonáva svoje kompetencie v zmysle príslušných právnych predpisov formou prerokovania, uznesením sa môže jedine osvedčiť toto prerokovanie. V takom prípade pedagogická rada schváli uznesenie, ktorým potvrdí, že k prerokovaniu došlo. Jeho znenie môže byť napr. „Pedagogická rada berie na vedomie prerokovanie plánu profesijného rozvoja“.

Vzhľadom k vyššie uvedenému treba opätovne zdôrazniť, že absencia uznesenia ako záveru rokovania pedagogickej rady nie je dôvodom na konštatovanie o nezákonnej alebo o nesprávnej činnosti pedagogickej rady, ak ku prerokovaniu naozaj došlo, a toto bolo zaznamenané v zápisnici.

Vyššie uvedené pravidlá a zásady vzťahujúce sa na pedagogickú radu možno obdobne uplatniť aj pri jej ekvivalentoch, napr. pri umeleckej rade, pri rokovaniach metodických združení a pod.

Pracovné porady

Pracovné porady na rozdiel od rokovaní pedagogickej rady sa týkajú nielen pedagogických zamestnancov či odborných zamestnancov, ale všetkých zamestnancov školy alebo školského zariadenia. Ich obsahom môže byť informovanie zamestnancov o skutočnostiach rôzneho charakteru, organizačné veci, ako aj rozdelenie či uloženie pracovných úloh a pod. Práve vo vzťahu k naposledy uvádzanej kategórii je vhodné zaznamenať výstupy z pracovnej porady v písomnej forme. Tieto sú zväčša označované ako zápisnica alebo záznam z pracovnej porady. V týchto prípadoch je zvlášť dôležité zabezpečiť v čo najväčšej viere preukázateľnosť uloženia pracovných úloh konkrétnym zamestnancom.

V zmysle § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je výpovedným dôvodom aj menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec je povinný pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Zamestnanec, ktorý si neplní svoje pracovné povinnosti, porušuje pracovnú disciplínu.[1]

Ak má byť nesplnenie pracovného pokynu na pracovnej porade dôvodom na uloženie upozornenia zamestnancovi, je dôležitá jeho preukázateľnosť.

Aj keď nie je vylúčené preukázať uvedenú skutočnosť aj svedeckými výpoveďami iných osôb zúčastnených na porade, jednoduchším riešením je dostatočne hodnoverný písomný záznam z porady. Použitie slovného spojenia dostatočne hodnoverný písomný záznam je úmyselný, pretože nie každý záznam z pracovnej porady má dostatočnú preukaznú hodnotu. Takýmto určite nebude záznam opatrený len podpisom vedúceho zamestnanca. Záznam z pracovnej porady by mal obsahovať všetky skutočnosti, ktoré boli jej predmetom, ako aj vyjadrenia zúčastnených osôb.

Dôležitou súčasťou zápisnice sú podpisy. V prvom rade by tam mal byť podpis riaditeľa, prípadne iného vedúceho zamestnanca a zapisovateľa. Pokiaľ ide o ďalšie postupy, sú možné dve alternatívne riešenia.

• V prvom rade je to možnosť podpísania zápisnice všetkými zúčastnenými osobami.
• Druhou možnosťou je možnosť určenia overovateľov zápisnice, ktorí svojím podpisom potvrdia súlad priebehu pracovnej porady s obsahom zápisnice.

Nie všetky pracovné kolektívy fungujú bezkonfliktne a jednotne. V praxi tak môže nastať situácia, že niektorá z osôb, ktoré majú podpísať zápisnicu, ju odmietne podpísať.

Ak nie je možné odstrániť dôvody nepodpísania zápisnice prostredníctvom komunikácie, príp. objasnenia problému s dotknutou osobou, je vhodné zaznamenať dôvody priamo v zápisnici.

Dodržiavanie vyššie uvedených zásad nie je povinné. Ich nedodržaním sa však zamestnávateľ vystavuje rôznym rizikám.

Viac k téme zloženia a kompetencií pedagogickej rady, ale aj k pracovným poradám v dvojčísle Manažment školy v praxi č. 7 - 8/2021 v príspevku Zásady interného riadenia tímu v školách a školských zariadeniach.