Viac by nás malo spájať, ako rozdeľovať

„Nehádajte sa!“, „Skúste sa aspoň trošku počúvať!“

Štandardne vyslovené vety adresuje učiteľ žiakom zvyčajne vtedy, keď ich chce naviesť k hľadaniu ciest tolerancie a spolupráce. Nabáda ich, aby si starostlivo vypočuli všetky názory a návrhy, kým príjmu verdikt komunikačnej rampy. Praje si, aby súčasťou hodnotového my­slenia jeho žiakov sa stal takt, ohľaduplnosť a úcta.

Na mieste je otázka: „Ako sme na tom my, učitelia?“ Dokážeme si vypočuť iné myšlienky, iné návrhy, iné názory? Sme pripravení obrusovať ostré hrany spornej komunikácie? Alebo radšej podľahneme sile skupinového myslenia v prostredí, kde náraz oponentov nehrozí? 

S prijatím funkcie riaditeľa školy, líder prijíma aj spoločenskú zodpovednosť. Dopriať kolegom rovnakú učiteľskú dôstojnosť v podmienkach hierarchizovanej organizácie, ktorou aj škola bezpochyby je, si žiada schopnosť pestovať a udržať otvorenú komunikáciu. Jednou z úloh dobrého manažéra školy je posudzovať dôsledky konania v čo najširšom rozsahu a s ohľadom na čo najväčšie skupiny dotknutých ľudí. Samozrejme, nie je to jednoduché. Dobré verdikty lídrov škôl sa nevyhnú konfrontácii s ich vlastnými presvedčeniami, postojmi a osobnými hodnotami. Ak chce byť riaditeľ vo svojej pozícii úspešný, potrebuje venovať pozornosť prejavom nespokojnosti, hnevu, opačného názoru a ľahostajnosti. Nezdravá komunikácia smeruje k ohrozeniu porozumenia, k nespokojnosti a k zvyšujúcej sa frustrácii.

Náš školský systém je konzervatívny, má veľkú zotrvačnosť, ale zmeny sa udejú len tam, kde túžba dosiahnuť ich, bude sprevádzaná ochotou spájania síl, ktoré majú záujem hlásiť sa ku kvalite. Podpora učiteľskej profesie si vyžiada vytváranie partnerstiev. Bez odvahy k spoločným stretnutiam, bez snahy vypočuť si argumenty oponentov, bez vzájomného počúvania sa a bez hľadania vzácnych prienikov zhody tam, kde je to najťažšie, to nebude možné. Sieťovanie naprieč organizáciami pomôže udržať vážnosť učiteľskej profesie. Vypočutie si rôznych názorových prúdov ako východiska pre získanie nadhľadu, sa môže stať základom pre vecnosť .

Škola je jedinečným miestom pre príbehy s pridanou hodnotou trvalo vpísaného zážitku do spomienok každého z nás. „Nehádajte sa!“, „Skúste sa aspoň trošku počúvať!“ Ak sa vrátime k týmto vetám, prichádzame k záveru, že by sa nemuseli týkať len pokynov učiteľa adresovaných k žiakom. Z perspektívy podporovateľov kvality škôl a pisateľov deja, ktorý sa odohráva na poli výchovy a vzdelávania, môžeme konštatovať, že nesú v sebe odkaz aj pre nás, dospelých.

/redakcia/