Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku

Spomedzi nich 14 % uvažuje o trvalom odchode a ďalších 36% o odchode na istý čas. Rozhodnutie odísť na trvalo je pritom všeobecne pevnejšie ako rozhodnutie odísť len na istý čas. Kým medzi mladými, ktorí uvažujú o trvalom opustení krajiny, je až 35 % pevne rozhodnutých a ďalších 39 % tvrdí, že pravdepodobne odíde, medzi tými, čo uvažujú o dočasnom odchode, je takých len 8%, resp. a 34 %.

Zatiaľ čo medzi mladými a vzdelanými všeobecne, má úmysel odísť žiť do zahraničia celkovo každý druhý opýtaný, medzi študentmi vysokých škôl je tento podiel podstatne vyšší. Úvahy o odchode zo Slovenska priznalo celkovo až 62 % študentov. Takmer každý piaty študent (19 %) chce odísť na trvalo a ďalšia takmer polovica (43 %) aspoň na nejaký čas. Pomerne alarmujúcim zistením je aj to, že spomedzi študentov, ktorí uvažujú o trvalom odchode je až 42 % rozhodnutých na pevno a ďalších 48 % tvrdí, že pravdepodobne odíde. Naopak, medzi študentmi, ktorí chcú odísť len na nejaký čas prevažujú takí, čo s rozhodnutím stále váhajú (52%).

O trvalej migrácii uvažujú najviac študenti humanitných vied a umenia (29%), študenti technických vied (25%) a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky (22%). Najmä študenti techniky a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky deklarujú pomerne vysokú pevnosť rozhodnutia zostať na trvalo. Zvláštnu skupinu tvoria študenti zdravotníckych odborov. Spomedzi nich uvažuje o trvalom odchode síce len 17%, no pevnosť ich rozhodnutia je spomedzi všetkých študentov najvyššia.

Na rozdiel od študentov VŠ, úvahy absolventov VŠ o migrácii do zahraničia sú podstatne triezvejšie. O trvalom opustení Slovenska uvažuje iba 10% a o odchode na určitý čas ďalších 29% opýtaných. Iba necelá štvrtina (23%) z tých čo, chcú na trvalo odísť, je zároveň pevne rozhodnutá takýto krok aj urobiť.

Najvyšší podiel potenciálnych migrantov medzi absolventami je pritom z oblasti prírodných vied, matematiky a informatiky. O trvalom opustení Slovenska uvažuje každý desiaty (11%) a dočasnom takmer polovica z nich (43%). No s pevnosťou ich rozhodnutia je to pomerne nejasné – až 73% s takýmto rozhodnutím stále váha. Druhou najväčšou skupinou sú absolventi humanitných vied a umenia. Pomerne významnou skupinou sú tiež absolventi zdravotníckych odborov. Medzi nimi je totiž najviac takých, ktorí uvažujú o trvalom odchode (17%).

Medzi „mladými mozgami“ je destináciou č. 1 Česká republika. Preferuje ju každý piaty opýtaný (22%). Medzi TOP 10 krajín patria ďalej Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, USA, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a Dánsko. Týchto TOP 10 destinácií pritom tvorí takmer 70% všetkých (spontánne) menovaných krajín, do ktorých by mladí chceli odísť žiť.

Tie najzávažnejšie dôvody, ktoré mladých Slovákov „vyháňajú“ z krajiny, majú socioekonomický a politický rozmer. Sú to predovšetkým nízka životná úroveň, nedostatočná ponuka pracovných príležitostí či deficity v sociálnom systéme ako napr. dôchodkové zabezpečenie, sociálne dávky, podpora v nezamestnanosti, a pod. Významným „spúšťačom“ migrácie sú tiež nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú v rebríčku druhým najzávažnejším dôvodom prečo zo Slovenska odísť. Pre image krajiny nie je dobrou vizitkou ani fakt, že vážnym dôvodom pre odchod sú rôzne deficity v demokracii a politickej kultúre alebo vysoká miera korupcie a klientelizmu.

MARIÁN VELŠIC - ÚNIK MOZGOV MIGRAČNÝ POTENCIÁL MLADÝCH NA SLOVENSKU - Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2021

Zdroj a ďalšie informácie: https://www.ivo.sk/8775/sk/aktuality/unik-mozgov-migracny-potencial-mladych-na-slovensku