Vyhľadávanie v aktualitách
Aktuality
Témy 1. čísla časopisu Manažment školy v praxi 2016
Kategória: Aktuality
V 1. čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme finančnej kontrole v školách a školských zariadeniach, koncepcii pragmatickej pedagogiky. Pozrieme sa na rozvojové projekty a grantové programy ako súčasť školského života, pochvalu a motiváciu ako deficitného aspektu pedagogickej praxe, zodpovieme otázky k téme plnenia povinnej školskej dochádzky, nevynecháme dôležité termíny pre riadenie činnosti škôl a odpovede odborníkov na vaše otázky.
Ingrid Konečná Veverková - Finančná kontrola v školách a školských zariadeniach
"Základnou finančnou kontrolou sa zabezpečuje tzv. kontrola štyroch očí, čo v praxi znamená, že základnú finančnú kontrolu vykonávajú aspoň dvaja zamestnanci školy a školského zariadenia, z ktorých jeden musí byť štatutárny orgán školy a školského zariadenia alebo vedúci zamestnanec školy a školského zariadenia. Druhým zamestnancom je zamestnanec zodpovedný za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti, a to podľa rozhodnutia štatutárneho orgánu školy a školského zariadenia. V tomto prípade sa v praxi predpokladá existencia rozhodnutia riaditeľa školy a školského zariadenia."
Beáta Ľubová - Rozvojové projekty a grantové programy ako súčasť školského života
"Edukačný proces, ktorý vedie k rozvoju kompetencií pre 21. storočie má spoločné znaky pre rôzne prostredia, v ktorých môže byť realizovaný. K týmto znakom patrí:
- Spolupráca. Žiaci spoločne zdieľajú zodpovednosť za vytvorený výstup, prijímajú spoločné rozhodnutia a prispievajú rovnomerným dielom k výslednému produktu.
- Budovanie poznatkov. Aktivita, ktorú žiak/žiaci realizujú má medzipredmetový charakter, netýka sa len jednej vzdelávacej oblasti. Dochádza k aplikácii zistených faktov a poznatkov do nového kontextu.
- Riadenie seba samého. Aktivity, ktoré žiaci realizujú majú dlhodobý charakter a prebieha plánovanie jednotlivých aktivít.
- Riešenie reálnych problémov zo života a zavádzanie inovácií. Riešenie problémov musí byť hlavnou náplňou výučbových aktivít.
- Využívanie IKT a práca s informáciami. Vyhľadávanie, posúdenie a syntéza informácií sú dôležitou súčasťou projektových aktivít.
- Pokročilý spôsob komunikácie. Žiak vo svojich aktivitách využíva viac ako jeden komunikačný prostriedok.
Zapojenie žiakov do tvorby, realizácie alebo prípravy čiastkovej projektovej aktivity je efektínou odpoveďou na mnohé problémy súvisiace so správaním sa žiakov v edukačnom prostredí. Delegovaním zodpovednosti na „ramena“ žiaka, pri riešení niektorej z projektových fáz, zvyšujeme u neho vnútornú motiváciu pre ďalšie skúmanie, hľadanie príčin a dôsledkov javov a umožňujeme mu spoznať samého seba."
Mária Stanislavová - Plnenie povinnej školskej dochádzky
"V súvislosti so zmenou termínu zápisu do ZŠ sú v školskom zákone zmeny aj v ods. 2 § 60, ktorý ustanovuje termín vydania rozhodnutia o prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie a termín oznamovacej povinnosti riaditeľov škôl voči obciam, v ktorých majú žiaci trvalý pobyt. Riaditeľ vydáva rozhodnutie o prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom má základné vzdelávanie začať.Riaditeľ základnej školy vydáva rozhodnutie v súlade so zákonom č. 596/2003 Z. z. § 5 ods. 3 pís. a) o prijatí žiaka do školy alebo písm. b) o odklade začiatku PŠD. Riaditeľ spádovej školy je povinný prijať na plnenie PŠD prednostne deti, ktoré majú trvalé bydlisko v školskom obvode spádovej školy (§ 20 ods. 6 školského zákona), a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka."
Emília Krajňáková - Koncepcia pragmatickej pedagogiky
"Koncom 19. storočia v USA nastal rozvoj priemyslu a s tým súvisiaca urbanizácia domáceho obyvateľstva, ktoré sa sťahovalo do novovznikajúcich amerických miest, ale aj do krajiny prichádzali silné vlny prisťahovalcov zo zámoria. Takto sa vytvárali v mestských priemyselných centrách chudobné štvrte slumy a ghettá, ktoré so sebou prinášali nebývalé sociálno-ekonomické, ale aj výchovné problémy. Vzniknutá situácia vyžadovala od predstaviteľov štátu riešenia pomáhajúce stmeleniu rôznorodej masy tak, aby pomohla jej začleneniu do novovznikajúcej americkej spoločnosti. V industriálnej a urbanizovanej spoločnosti už rodina nemohla plniť spomínané úlohy a tieto sa prenášali na školu. Lenže škola s doterajšou výbavou nebola pripravená na plnenie takejto úlohy. Uvedené hospodárske zmeny spôsobilo veľa výchovných problémov. Vznikla potreba zmeny celého systému verejnej školskej výchovy, pretože sa ukázala zastaranosť obsahu, metód a organizácie vyučovania v školách (Singule, 1991).
Dewey vo svojej knižke „Škola a spoločnosť“ napísal, že pokiaľ máme záujem o niečo nové vo výchove, treba zohľadniť sociálne hľadisko. Výchova sa mení, ako sa mení spoločnosť. Snaží sa uspokojiť potreby spoločnosti. Výchova a spoločnosť sú na sebe závislé a nie je možné ich od seba oddeliť."
Tatiana Soroková - Pochvala a motivácia ako deficitný aspekt pedagogickej praxe
"Najväčších chýb sa rodičia aj učitelia dopúšťajú vtedy, keď predpokladajú, že deti nie sú dostatočne vyspelé a nepoznajú, či necítia ich skutočný úmysel. Slovám chvály bezvýhradne veria iba deti do začiatku mladšieho školského veku. Staršie deti sú približne rovnako podozrievavé ako dospelí, ak cítia, že pochvala bola neadekvátna. Dôležitý je úprimný a reálny charakter pochvál. Až 85 % amerických rodičov si myslí, že hodnotiť deti pozitívne aj za maličkosti má význam, nakoľko pochvaly predstavujú možno aj „všeliek na úzkosť“. Keďže s deťmi trávime v priebehu dňa málo času, počas niekoľkých hodín, ktoré s nimi strávime chceme, aby počuli to, čo im nestíhame povedať v priebehu dňa: “sme na tvojej strane, sme tu pre teba, si pre nás vzácnosť, klenot, radosť, potešenie, veríme v teba“. Umiestňujeme deti do prostredia, kde sa kladú na nich vysoké požiadavky, vyvíja vysoké tempo a tlak na zvládnutie úloh. Aj na Slovensku hľadáme pre deti najlepšie školy, najviac rôznych krúžkov a pochvalami zmierňujeme intenzitu záťaže. Očakávame od nich veľa a obdarúvame ich mnohými materiálnymi vecami a zisťujeme, že úprimné pochvaly, verbálne povzbudenia a fyzické pohladkania sú to, čo im mnohokrát nestihneme nadeliť."
Alena Doušková, Ružena Čiliaková - Formatívne hodnotenie kompetencií žiakov v kontexte ISCED 1 (1.)
"Zámer rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov spolu s formovaním funkčnej gramotnosti, je spojený s nevyhnutnosťou, aby žiaci každodenne realizovali zmysluplné úlohy, ktoré kopírujú svet a pripravili ich na život v ňom. To však nejde zo dňa na deň. Nestačí, že školy pripravia svoje školské vzdelávacie programy na základe formulovania cieľov orientovaných na kompetencie, teda na pozorovateľné a kontrolovateľné výkony žiakov. Treba zmeniť príležitosti k učeniu sa a hodnotenie žiakov, prioritne nastavené na hodnotenie zmien v rozvoji, na budované profily absolventov, na nadobúdanie zručností a skúseností, pričom vedomosti sú vnímané ako využitie týchto zručností."
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk