Vyberáme z Manažmentu školy v praxi č. 1/2024

Slovo stres sa v ostatných rokoch stalo takmer samozrejmým v našom slovníku. Veľa ľudí je toho názoru, že na príčine je uponáhľaný život, zvýšené nároky na prácu, získavanie nových vedomostí a zručností v rôznych pracovných pozíciách a pod. V článku sa zamýšľame nad stresom vo vzťahu k riadeniu školy. Našim zámerom je podnietiť uvažovanie o tom, ako sa môžeme v riadení vyhýbať stresu, resp. inhibovať ho tak, aby sme nestrácali motiváciu. Ide o reflexiu vybranej oblasti stresu a súvisiacich aspektov vyplývajúcu z rozhovorov s učiteľmi na túto tému.

Odhaduje sa, že v literatúre je opísaných približne 200 definícií stresu z rôznych aspektov. Existuje veľa publikácií, ktoré analyzujú príčiny vzniku stresu, jeho prežívanie osobami, dôsledky, ale aj odporúčania, ako sa stresu vyhnúť. Podľa Švingalovej (1999, str. 8):„Stres je stav, keď pôsobením fyzikálnych, chemických alebo sociálno-psychologických vlastností podnetov (stresorov) je jedinec vystavený takým nárokom (záťaži), ktoré obvyklým spôsobom svojej činnosti nezvláda.“ Kretschmann (2003, s. 25) konštatuje, že stres „... je nešpecifická reakcia organizmu na všetky požiadavky, ktoré sa naň kladú.“ S meniacim sa štýlom života, práce, techniky ľudia stres evidujú a prežívajú intenzívnejšie ako v minulosti.

Príčinou stresu, jej spúšťačom, je stresor, ktorý môže na človeka pôsobiť z vonku, napr. neočakávaná nepriaznivá situácia, zlé medziľudské vzťahy, nevľúdne prostredie, nečakané udalosti a pod. Vnútorné stresory vychádzajú z nás samotných, napr. strach z choroby; neistota z niečoho, čo sme urobili; očakávanie rozhodnutia a pod. Stres sa ako samozrejmosť spája s viacerými povolaniami, ku ktorým patrí aj učiteľstvo. Literatúra opisuje rôzne druhy stresu podľa časového hľadiska, pôsobenia, polarity, zohľadňuje kvantitatívne a kvalitatívne hľadisko. Najčastejšie sa hovorí o distrese (negatívny stres) a eustrese (pozitívny, prospešný stres). Eustres je situácia, keď organizmus prežíva záťaž, ktorá má pre neho kladný náboj, napr. nová úloha nás privedie k podnetnému štúdiu, vyriešenie projektu môže byť spojené s kariérnym postupom, odmenou.

Stres v škole

Za posledné dva až tri desiatky rokov na učiteľov vrátane vedúcich zamestnancov v školstve pôsobilo a pôsobí množstvo stresorov. Jedna školská reforma sa ani poriadne nezačala a už sme registrovali ďalšiu. Vyhlášky a nariadenia vstúpili do platnosti a za pár týždňov sa modifikovali. Menil sa obsah vzdelania, ale neboli učebnice, pritom mnohé z načrtnutého bolo treba vyhodnocovať, podávať správy, hodnotenia. Otvorene treba priznať, že byrokracia má nemalý podiel na strese učiteľov.

Riaditelia škôl často zažívajú aj prepracovanosť, podávajú výkon aj po pracovnom čase, nosia si prácu domov, resp. si ju nosia v hlave.

Vo vzťahu ku škole sa najčastejšie uvádzajú tieto stresory:

• zvyšovanie náročnosti na edukáciu a s tým súvisiace zaťaženie učiteľov;
• nie celkom optimálne vzťahy školy a rodiny;
• neistý kariérny rast;
• nízka motivácia a disciplína časti žiakov;
• nízky profesionálny status učiteľa a pod.

Ďalšie príklady stresorov uvádzame v Tab.1 tak, ako sme ich zachytili v debatách s učiteľmi a riaditeľmi škôl a školských zariadení.

Tab. 1: Stresory pedagogických zamestnancov a vedúcich zamestnancov v školstve

Zdroj: Bieleszová, D., vzdelávanie pedagogických zamestnancov podľa § 79 zákona č. 138/2019 Z. z. a vedúcich zamestnancov v školstve počas funkčného vzdelávania, modul Sebariadenie a manažérska, 2022 až 2023, výber odpovedí.

Riaditelia škôl boli a často sú v týchto procesoch hromozvodom nervozity a nespokojnosti učiteľov.

Stres je sprievodnou súčasťou ich práce, aj práce učiteľov. K tomu treba dodať, že vedenie školy má na starosti aj iné oblasti riadenia a záujmové skupiny s vplyvom na prácu v škole, čo znásobuje ich stres. Ide najmä o dôsledné zabezpečenie chodu školy, riešenie krízových situácií, zabezpečovanie kvality edukácie, kvalifikačný rast učiteľov, finančné aspekty, rozmáhajúca sa byrokracia, riešenie vzťahov v kolektíve, starostlivosť o prezentáciu školy a jej dobrú publicitu vo verejnosti a pod.

Riaditelia škôl majú spoločenskú zodpovednosť k rôznym záujmovým skupinám, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so školou, a ktorých podstata spočíva v rôznych potrebách. Záujmové skupiny zároveň disponujú mocou a vplyvom, ktoré môžu vytvárať tlak na vedúcich zamestnancov, a tým im spôsobujú zvýšený stres. Podstatu záujmov rôznych skupín, ktoré manažment školy musí mať na zreteli, ale aj podstatu ich moci a vplyvu analyzujeme v Tab. 2.

Tab. 2: Spoločenská zodpovednosť manažmentu školy

Zdroj: Bieleszová, D., modifikované podľa Luknič, A., S. (1994)a doplnené o názory vedúcich zamestnancov v školstve počas funkčného vzdelávania 2020 až 2023 (výber)

V súčasnosti neraz počujeme, že v školách (a nielen u nás) chýbajú učitelia. Absolventi nenastupujú do škôl, učiteľstvo sa stáva málo zaujímavé. O niektorých aspektoch sme písali v Didaktike č. 6/2023. K tejto realite dodávame, že by bolo nesmierne zaujímavé a pre školstvo mimoriadne prínosné uskutočniť solídny a širšie zameraný výskum vplyvu stresu na zamestnanosť učiteľov. Nebudeme ďaleko od pravdy, ak vyjadríme, že viaceré z vymenovaných vplyvov určite pôsobia aj na vnímanie učiteľských činností a v konečnom dôsledku aj na záujem, resp. zotrvanie v učiteľskom povolaní. Priestor na skúmanie vidíme v riešení úloh v rámci APVV, VEGA a KEGA.

Manažovanie stresu

Na živote školy a jej úlohách sa podieľa každý učiteľ, rozhodujúca manažérska úloha však patrí vedeniu školy a riaditeľovi školy. S jeho osobou sa neraz spájajú úvahy o tom, či je riaditeľ príčinou niektorých stresových situácií, či dostatočne inhibuje vplyvy, ktoré majú v sebe zárodky stresových situácií a pod. Základné manažérske schopnosti sú rámcované troma aspektmi:

1. cieľ a plánovanie,
2. stanovenie úloh,
3. spätná väzba.

Uvedené oblasti sme vybrali predovšetkým preto, lebo riadenie je často spájané so stresom. Ide aj o oblasti, pri ktorých si riadiaci pracovník vzhľadom na množstvo úloh neraz ani neuvedomuje, že svojim postupom prispieva k možnému stresu kolegov. Ako píšu Bieleszová a Koreňová (2021, s. 85) aj vedúci zamestnanci majú svoje významné stresory a pocity, ktoré ich v strese sprevádzajú. Na základe skúseností z funkčného vzdelávania uvádzajú:

• časový tlak, konkurenčný boj, termínovanie úloh, vzťahy na pracovisku, študovanie rôznych dokumentov a pod. Uvedené je len stručným výberom z pozoruhodnej publikácie vo vzťahu k téme manažovania, a teda aj stresu a jeho eliminácii v podmienkach školy.

Prvým stresovým faktorom môže byť nejasný, nevýrazný, vágny alebo NEJEDNOZNAČNE FORMULOVANÝ CIEĽ. Výsledkom je, že stres následne zažije riaditeľ a aj učitelia, ktorí nechápali, nerozumeli, čo presne sa od nich vyžadovalo a prečo treba robiť tú alebo onú prácu. V týchto nejednoznačných podmienkach sa práca vykonáva náhodne a bez náležitého uvedomenia, napriek tomu, že existujú rôzne technológie na formulovanie cieľov.

Jednou z nich je technológia SMART, teda cieľ musí byť: špecifický, merateľný, akceptovateľný (dosiahnuteľný), reálny (uskutočniteľný), termínovaný (časovo ohraničený). Ak formulovaný cieľ nespĺňa tieto kritériá, potom pravdepodobnosť dosiahnutia žiaduceho výsledku bude nízka a stres samozrejmý.

Dôležité sú aj OSOBNÉ VLASTNOSTI. Ide napr. o impulzívne alebo strnulé jednanie pri rozhodovaní, zadávaní úloh, o jednanie rýchle, ale bez dôsledného zváženia postupov a dopadov na riešenie. Opakom je strnulé jednanie, ktoré je pomalé, odkladá sa, nie je snaha hľadať viaceré riešenia. Jeden aj druhý prístup nie sú optimálne a môžu výraznejšie prispievať k vzniku stresových situácií. Rovnako pri STANOVENÍ ÚLOH A ICH REALIZÁCII učiteľmi dochádza k stresu. Je to najmä vtedy, ak sa žiada robiť veľa vecí naraz, ak je práca zle naplánovaná, ak sa ponecháva priestor prokrastinácii, nesústreďuje sa na podstatu a pod. Uvedené aspekty sú silným zdrojom stresu.

Nejasné stanovenie úloh má veľký demotivačný vplyv. Predchádzať uvedenému možno premyslenými a štandardnými prístupmi k riešeniu úloh.

Nesplnenie úloh má dvojaký vplyv :

1. stres vedenia školy a
2. stres učiteľov z neplnenia úloh a z nejasností, ako ďalej plniť požiadavky.

Nevyhnutnou súčasťou manažérskych zručností je aj spätná väzba. K rozvoju stresových situácií prispievajú aj ČASTÉ CHYBY, napr. neprimerané zmeny požiadaviek vo fáze overovania, nedostatočne jasné kritériá hodnotenia, nedostatok spätnej väzby, nedostatočná motivácia vykonávať podobné úlohy v budúcnosti, napr. po dokončení práce a bez spätnej väzby na jej výsledky učitelia zostanú zmätení, čo prispeje k vzniku stresu.

Ďalšie súvisiace aspekty

K tomu, aby sa každý vedúci zamestnanec stal dobrým vodcom, musí sa naučiť sám seba monitorovať, hodnotiť a mať záujem na sebazdokonaľovaní. Poľský pedagóg P. Sztompka povedal: „Dôležité sú aj sociálne kvality vodcu, schopnosť ovládať veľké skupiny a poradiť si so stresom, sebavedomím, ľahkosťou rozhodovania (rozhodnosť), ako aj viditeľným zohľadňovaním noriem a hodnôt platných v tíme“ (2004, s. 381 – 382).

Sebamonitorovanie je samoopravným, významným protistresovým opatrením. Jeho úspešnosť si vyžaduje sebadisciplínu, počúvanie, rešpektovanie vlastných pocitov a úprimnosť k sebe. Sebareflexia môže vyvolať sebakritiku, ktorá môže viesť k zlepšeniu. Sebamonitorovanie však nie vždy splní plánované ciele. Môže chýbať vytrvalosť, sebadisciplína a pod. Vtedy sa osvedčuje pomoc kolegu, priateľa, mentora, ktorý pozoruje, analyzuje, vedie s pozorovaným rozhovory, čím poskytuje významnú spätnú väzbu, ktorou posilňuje žiaduce činnosti a inhibuje nežiaduce. Ideálne by bolo, ak by sa takto vzájomne monitorovali učitelia. To by viedlo k zvyšovaniu pohody v škole, ale aj k znižovaniu vzniku stresových situácií.

Pozitívne myslenie je mimoriadne významné pre znižovanie stresových situácií. Jeho význam je cenný najmä s situáciách, keď sa úlohy a požiadavky javia ako nelogické, zbytočné, okrádajúce o čas, ak ide o overovanie niečoho, čomu nedôverujeme a pod. Pozitívne nastavenie myslenia môže viesť k optimistickému prístupu – k zameraniu sa na splnenie úlohy a dosiahnutie výsledku. Skúsenosti dokazujú, že človek, ktorý je optimistický a má motiváciu úlohy vyriešiť, má tendenciu motivovať aj ostatných. „Pozitívne myslenie je nákazlivé a považoval som za cenné viesť svojich zamestnancov k tomu, aby prijali zmenu alebo sa zmene prispôsobili – zo skúsenosti riaditeľa školy“ (Pyžalski, 2015, s. 198).

Sebazdokonaľovanie je rovnako cestou predchádzania stresu. Stres riadiaceho pracovníka vyvoláva skutočnosť, že si uvedomuje svoje nedostatky vo viacerých oblastiach – riadenie kolektívu, školy, potrebu dobrých edukačných výsledkov, nedostatočnú komunikáciu atď. Uvedomenie si slabých stránok v riadení je mimoriadne významné a cenné pre sebazdokonaľovanie – individuálne štúdium, využitie služieb mediácie, absolvovanie vzdelávacieho kurzu. Absencia sebazdokonaľovania je ponechávanie priestoru pre rozvíjanie sa stresu.

Z teórie riadenia poznáme viaceré štýly riadenia, napr. direktívny, nedirektívny, demokratický, autokratický, liberálny, participatívny, delegujúci, podporujúci, koučujúci a pod. Od štýlu riadenia v mnohom závisí spokojnosť, resp. nespokojnosť členov kolektívu, plnenie úloh so záujmom alebo bez záujmu, tvorivé riešenia, resp. vnímanie úloh ako povinnosť atď. Niektoré štýly sú predpokladom vyvolávania stresových situácií (napr. direktívny), neznamená to však, že tie, ktoré nemajú takýto potenciál, nemôžu byť zdrojom stresu (napr. liberálny). Dôležité je, či využitý štýl je adekvátny požadovaným úlohám. Riaditeľ by mal meniť štýl vedenia tak, aby zodpovedal reálnej situácii. Pružnosť vedenia prispieva k adekvátnosti situácií, odstraňuje monotónnosť, predchádza stresu.

Príklad: Využitie niektorých štýlov riadenia v rôznych situáciách

• Delegovanie – Zamestnanec je vysoko kompetentný a samostatný, cíti sebadôveru, ale aj dôveru iných. Je motivovaný a veľmi dobre vie, čo má robiť.
• Koučovanie – Plne odborne spôsobilý zamestnanec, ktorého angažovanosť začína byť premenlivá. Pôsobí neisto.  Váha, čo robiť ďalej, ktorým smerom sa uberať, čo rozvíjať, vyžaduje chápanie svojich úvah.
• Direktivita – Zamestnanec má nízku úroveň kompetencií, potrebuje jasné pravidlá, usmernenia, termíny, je v časovom strese.

K stratégiám znižovania stresu prispieva aj zbavovanie sa rutinných prístupov v riadení. Strnulosť a opakovanie činností vedie k nude, nezáujmu a k stresu.

Stratégií, ktorými možno eliminovať stres, je nepomerne viac a v mnohom závisia od tvorivosti vedenia školy. Na druhej strane si treba uvedomiť, že riadenie školy v súčasnosti je odlišné od toho v minulosti. Kým vtedy to bola predovšetkým zodpovednosť riaditeľa, dnes vnímame riadenie ako tímovú záležitosť. Riaditeľ je zodpovedný za chod školy a jej činnosti, ale slovo „riadi“ nahrádzame slovom manažuje tím tak, aby škola dosahovala a zveľaďovala svoje výsledky. Na manažovaní sa musia zúčastňovať všetci učitelia školy pod vedením riaditeľa. Takéto vnímanie riadenia školy mimoriadne znižuje stres a umožňuje podiel každého člena na výsledkoch. Dnes treba vnímať riadenie školy ako stavanie mostov, ktoré vedú ku kvalitnej práci. Potrebná je však iniciatíva nielen vedenia školy, ale celého kolektívu. Každý učiteľ musí vedieť, aké silné a slabé stránky má škola a na základe toho musí tie silné posilňovať a k slabým zaujímať stanovisko, navrhovať zlepšenia atď. Nejde len o formálne angažovanie sa, ale o tvorivý prístup s prezentovaním dobrých nápadov, o sprostredkúvanie inovatívnych možností edukácie získaných štúdiom v ďalšom vzdelávaní a pod.

Stresové situácie ovplyvňujú aj interpersonálne vlastnosti členov tímu, napr. schopnosť aktívneho počúvania, poskytovanie vzájomnej podpory, povzbudzovanie k otvorenosti, vzájomná inšpirácia. Obrana pred príp. útokom kolegu zamestnáva človeka potrebou dosahovania bezpečia v tíme, nie jeho rozvojom. Dôležitá je schopnosť rozlišovať fakty od osobných otázok. Nevyhnutná je aj osobná angažovanosť na kvalite práce, kedy si zamestnanec uvedomuje svoju zodpovednosť voči organizácii. Prínosom je akceptácia rôznorodosti v tíme. Jej využitie ako synergického efektu.

V školskej praxi možno uplatniť tzv. participatívny manažment – participatívne riadenie. M. Rolková (2012) ho charakterizuje ako: „Participatívny štýl je riadiaci štýl založený na informovaní zamestnancov o dôležitých aspektoch podnikového vývoja a ich zapojení do rozhodovania a riešenia podnikových problémov, predovšetkým tých, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Cieľom je naplno využiť ich potenciál, znalosti, motiváciu, zvýšiť ich uspokojenie z práce a posilniť stotožnenie sa s podnikom, súčasne však získať ich porozumenie pre nové opatrenia i zmeny v podniku.“ Je preň charakteristické nasledovné:

1. zamestnanci sa dobrovoľne zaviažu k tomu, že niečo urobia, formou konsenzu sa dohadujú na cieľoch a postupoch,
2. majstrovstvo, zmysluplnosť a autonómia – na týchto potrebách stojí systém, čím viac je na nich postavený, tým silnejšia je vnútorná motivácia zamestnancov,
3. samoriadenie – usporiadanie je nastavené tak, že nie je potrebný človek, ktorý by druhých riadil,
4. angažovanosť – čím viac sa podarí naplniť potreby z bodu 2, tým viac sa ľudia cítia zapojení a majú väčšiu chuť do práce. Systém je nielen funkčný a samoriadiaci, ale existuje v ňom vášeň, chuť, nápaditosť, sloboda a samostatnosť (Rolková, 2012, s. 34).

Takéto manažovanie do značnej miery predchádza rôznym možným stresovým situáciám vo vedení školy, ale aj v kolektíve učiteľov, všetci sú súčasťou plánovacích, rozhodovacích a realizačných a hodnotiacich činností. Uvedený prístup prispieva k predchádzaniu stresu, resp. k jeho znižovaniu.

Schäfer (2015) vymenúva tieto prednosti:

1. účastníci sa môžu vyjadriť, pomáhajú formovať úlohy a ciele a vyjadrovať svoje názory,
2. pri takomto spolurozhodovaní a plánovaní sa prejavuje a aj posilňuje vzájomný rešpekt,
3. na činnostiach sa podieľa väčšia skupina osôb,
4. zvyšuje sa motivácia,
5. zvyšuje sa aktivita a zodpovednosť každého účastníka,
6. každý účastník pociťuje väčšiu zodpovednosť za plnenie úloh,
7. takýto proces riadenia účastníci považujú za trans­parentný.

Sebahodnotenie – pavúk vodcovských schopností

Graf „Pavúk“ vodcovských schopností uvádzame v nadväznosti na predchádzajúci text. Ide o orientačné zhodnotenie vodcovských, resp. riadiacich schopností, ako aj kooperatívnych schopností spolupracovníkov.

Graf: „Pavúk“ vodcovských schopností 

Zdroj: Lungershausen, H. (2020, s. 36 – 38).

Zadanie: Označte krížikom úroveň svojej kompetencie na príslušnom lúči (stred: schopnosť nerozvinutá, okraj: schopnosť veľmi dobre vyvinutá). Spojte susedné krížiky čiarou, aby ste vytvorili svoj kompetenčný profil. Vonkajšie tipy ukazujú vaše osobné silné stránky. Vyšrafujte vybranú oblasť v rámci profilu. Voľný priestor v dvanásťuholníku zobrazuje oblasti vášho osobného rozvoja alebo nedostatky. Vyhodnotenie „pavúka“ poskytuje námety na individuálne sebahodnotenie a hodnotenie iných, napr. ako sa správa vedenie školy, príp. kolegovia. Zmyslom a podstatou je zdokonaľovanie prístupov k iným, znižovanie výskytu stresových situácií, skvalitňovanie vodcovských a manažérskych schopností, čím sa zdokonaľuje manažovanie s dopadom na edukáciu.

Stres znižuje aj osobnostná výbava vedenia školy. Tieto činitele znižujú vznikajúci stres:

• byť motivovaný do zmien zvyšujúcich kvalitu edukácie, túto motiváciu prenášať aj na spolupracovníkov,
• dobré plánovacie schopnosti, tie podporujú nielen autoritu, ale pôsobia motivačne aj na kolektív,
• nebáť sa zmien, pre zmeny získať kolektív pracovníkov,
• byť flexibilný, prispôsobovať sa realite,
• byť empatický, komunikatívny a podporovať rozvoj komunikačných vzťahov,
• byť húževnatý nepoddávať sa pri neúspechoch, ale hľadať možné zlepšenia s využívaním názorov, odporúčaní a námetov kolegov,
• veriť v možnosti sústavného skvalitňovania edukácie, práce a života školy,
• rešpektovať kolegov ako rovnocenných kolegov riadenia,
• niesť zodpovednosť za prijaté opatrenia, nehľadať nedostatky u iných, ale najskôr u seba.

Bolo by nesprávne, ak by sme pred stresom rezignovali a neuvedomovali si možnosti jeho eliminácie. Na stres nazeráme, resp. vnímame ho ako negatívne pôsobenie na človeka (nervozita, vysoký tlak, iné choroby, podráždenosť atď.). Mnohé štúdie však prinášajú aj pohľady o tom, že stres môže mať aj isté prínosné stránky, pravdaže ak s ním vieme narábať a vieme ho minimalizovať. Psychologička K. McGonigal hovorí, že stres môže mať za určitých okolností aj pozitívne účinky na naše zdravie a že samotné pojatie stresu ako škodlivého elementu môže mať nepriaznivejší vplyv, ako stres samotný. To môže zmeniť náš pohľad na stres ako na niečo, čo netreba eliminovať, ale čo nám za určitých okolností môže priniesť pozitíva. Je tiež toho názoru, že pôsobenie stresu je závislé aj od toho, ako ho vnímame, je potrebné „nastaviť myslenie“ (mindset) tak, aby sme stres nevnímali ako niečo, čo je nebezpečné, ale „pretvoriť si“ stresové situácie ako výzvy, ktoré sa dajú zvládnuť. Zmena názoru vedie k zmene odpovedí tela na stres. Okrem uvedeného hovorí aj o pozitívnych účinkoch stresu ako o sociálnych pozitívach. Úlohu pritom zohráva hormón oxytocín uvoľňujúci sa pri strese, ktorý podporuje sociálne vzťahy, zvyšuje túžbu po kontaktoch, empatiu a ochotu pomáhať. Teda ľudské kontakty sú istým mechanizmom pre odolnosť voči stresu (Mosnáčková, M. 2014). Sme toho názoru, že načrtnuté možnosti sú aplikovateľné a využiteľné aj v školách.

Na záver uvedieme výstižnú myšlienku: „Školský manažment je profesia, ktorá mení ľudí a v ideálnom prípade im umožňuje pozitívny rast – je to fáza učenia, ktorá začína neskoro a zriedka končí.“ [Baumann, J., Götz, T., 2016, s. 11, Lungershausen, H. 2012]. Pri využívaní vyššie uvedených prístupov je možné eliminovať stres v riadení a sústredení sa na podstatu práce učiteľov – na kvalitnú edukáciu. O tom, že je to mimoriadne potrebné, nás presvedčili výsledky PISA 2022, ktoré opísal minister Drucker. n

Príspevok je spracovaný ako súčasť riešenia výskumnej úlohy VEGA 1/0106/23 – Pracovné zdroje a požiadavky ako prediktory vyhorenia v učiteľskej profesii (validizácia výskumného nástroja Burnout Assessment Tool).

1. BAUMANN, J., GÖTZ, T. 2016. Schulleitung. e-book,Weinheim : Beltz. ISBN 978-3-407-25904-2.
2. BIELESZOVÁ, D,, KOREŇOVÁ. S. 2021. Sebariadenie a manažérska etika v školskom prostredí. Bratislava : Wolters Kluwer. ISBN 978-80-571-0440-7.
3. LUNGERSHAUSEN, H. (Hrsg).2012. Neu in der Schulleitung. Kronach : Link Carl Verlag, ISBN 978-3-556-06358-3.
4. KRETSCHMANN, R. et al., 2003. Stres w zawodzie nauczyciela. Gdańsk : GWP. ISBN 83- 89120-71-2. 97.
5. LUKNIČ, A.S. 1994. Etika – štvrtý rozmer podnikania. Bratislava : Slovak Akademic Press. ISBN 8085665301.
6. LUNGERSHAUSEN, H. 2020. Die Bedeutung von Zufriedenheit für die Selbstkompetenz. In Schule leiten, č. 20, 2020, ISSN 2365-2195.
7. MOSNÁČKOVÁ, M. 2014. Pozitívne aspekty stresu. [online][30.11.2023] https://www.psychologon.cz/component/content/article/14-psycholog-online/324-pozitivne-aspekty-stresu.
8. PETLÁK, E., BARANOVSKÁ. A. 2022. Stres v práci učiteľa a syndróm vyhorenie. Bratislava : Wolters Kluwer, ISBN 978-80571-0516-9.
9. PYŻALSKI, J. 2015. Jestem tylko człowiekiem – jak dyrektor szkoły ma poradzić sobie z wymaganiami roli. In Mazurkiewicza, G. Przywództwo edukacyjne. Krakow : Ośrodek Rozwoju Edukacji, ISBN 978-83-233-3961-8.
10. ROLKOVÁ, M. 2012. Participatívny štýl riadenia – slobodné riadenie zamestnancov. In Trendy v podnikání. ISSN 1805-0603. 
11. SCHÄFER, CH. 2015. Die partizipative Schule: mit innovativen Konzepten zur demokratischen Schulkultur. Kronach : Link Carl Verlag, ISBN 978-3-55606-559-4.
12. SZTOMPKA, P. 2004. Socjologia. Kraków : Wydawnictwo Znak, ISBN 978-83-240-0218-4.
13. ŠVINGALOVÁ, D. 1999. Stres v učitelské profesi. Liberec : Technická univerzita. ISBN 80-7083-382-3. 

Zdroj: Manažment školy v praxi č. 1/20204