Slovenka roka - nominované dámy v kategórii Vzdelávanie a podpora mladých talentov

„Umenie je nástrojom prípravy srdca na vládu rozumu.“ Platón

Ste školou, ktorá experimentálne overuje inovačný vzdelávací program Škola pre každého žiaka – škola na každý deň. Čo si treba predstaviť pod týmto názvom?

Pri tvorbe vízie projektu sme si uvedomovali najzákladnejšiu chybu v našom školstve, že síce zákon hovorí o potrebách a možnostiach dieťaťa, ale málo sa tieto možnosti a potreby detí skúmajú. Ja si nemyslím, že tých 20 minút pri zápise je zázračným kľúčom k poznaniu dieťaťa. Preto prvým krokom, ktorý v rámci programu robíme, je, že dieťa spoznávame už v jeho predškolskom veku počas jeho dochádzky do materskej školy. Podobný program ako model spojenia materskej školy, základnej školy a základnej umeleckej školy v Európe neexistuje. Projekt realizujeme od roku 2010 a tento rok je pre nás finálnym rokom. Výstupom bude pedagogická dokumentácia, ktorá bude postavená na inom princípe, ako ju poznáme z bežnej praxe.

Ako možno získať profil žiaka už v jeho ranom veku a ktoré nové prvky vo vzdelávaní možno objaviť už v materskej škole?

V materskej škole sme si vymysleli projekt IVKO, v ktorom využívame dlhodobé pozorovanie a diagnostiku a následne vytvárame profil a portfólio o dieťati. Prvé písmeno z názvu projektu „I“ značí spoznávanie inteligencie dieťaťa. Písmeno „V“ odkazuje našu pozornosť na vlastnosti dieťaťa, ktoré si so sebou do školského prostredia prináša. Nemôžeme predsa chcieť napríklad od dieťaťa s flegmatickou povahou, aby sa stále na hodinách hlásilo. „K“ predstavuje kooperáciu, teda schopnosť dieťaťa spolupracovať, byť súčasťou tímu a „O“ nám dáva pokyn, aby sme poskytli rodičovi odporúčanie na prípadnú pomoc, ktorú môžeme deťom poskytnúť tak, aby sme ho úspešne pripravili na vstup do základnej školy.

Spolupráca pedagógov všetkých zložiek Spojenej školy s rodičmi začína už tu, v materskej škole. Rodičia majú možnosť využívať konzultačné hodiny s učiteľmi, psychológom. Učiteľ 1. stupňa základnej školy navštevuje deti v materskej škole a venuje pozornosť ich predčitateľskej gramotnosti. Deti si už v tomto veku potrebujú predstavovať slová v kontexte. Naše dieťa napríklad už v materskej škole navštevuje odbor základnej umeleckej školy podľa nadania, ktoré v ňom objavíme. Deti chodia do základnej umeleckej školy nie preto, aby sme z nich vychovali nových Mozartov. Tým, že sa dieťa pripravuje na koncert, zúčastňuje sa výtvarných súťaží, vystupuje na predstavení v rámci literárno-dramatického odboru, tancuje, učí sa vlastnej zodpovednosti, disciplíne. Realizuje skutočný výkon. V tejto súvislosti rada spomínam výrok Platóna: „Umenie je nástrojom prípravy srdca na vládu rozumu.“

Novým prvkom, ktorý zavádzame v materskej škole od septembra, je rozvíjanie technického myslenia detí. Chceme deťom dávať také podnety, aby si všímali, čo a ako funguje, spoznávali, prečo to tak funguje, hľadali odpovede na otázky. Pre inšpiráciu sme zašli do Brna do materskej školy Pramínek, s ktorou spolupracujeme. Naším cieľom je, aby si deti mohli predmety skonštruovať, pripraviť, aby ich nedostávali hotové priamo do ruky. Takže v materskej škole intenzívne celý rok a celý tím učiteľov spoznáva dieťa prostredníctvom realizovaných edukačných aktivít.

V školskom vzdelávacom programe máte vytvorený predmet Ranné stretnutie v kruhu. Čo je cieľom a obsahom tohto predmetu?

Ide o špecifickú formu výchovnej práce s časovou dotáciou 2 krát 45 minút za týždeň. Máme záujem, aby sa v triede vytvorila komunita, v ktorej sa žiaci budú cíti bezpečne, kde sa naučia byť vnímavé voči iným, počúvať jeden druhého, rešpektovať sa, kde sa naučia zodpovednosti a disciplíne. Chceme, aby dieťa na primárnom stupni vzdelávania získalo potrebné pracovné návyky. V kruhu žiaci zdieľajú pocity, hovoria o skutočnostiach, ktoré sa ich dotýkajú.

Ako funguje prepojenie vzdelávacích programov medzi základnou školou a základnou umeleckou školou, resp. medzi teoretickou výučbou a praktickými cvičeniami?

Keď príde žiak do prvého ročníka, naši učitelia ho už poznajú. Žiakov sa snažíme zadeliť do tried podľa toho, aké majú pracovné tempo. Niektoré deti majú lepšiu pozornosť, vyššiu inteligenciu a potrebujú iné podmienky na vzdelávanie ako deti, ktoré majú pomalšie tempo práce a k tomu „batôžtek“ problémov. Každé z nich potrebuje „stretnúť“ v škole človeka, učiteľa, s ktorým sa bude cítiť bezpečne.

Učenie si vyžaduje dlhší časový priestor, ako je bežná hodina. Každá aktivita, ktorú realizujeme, musí mať spätnú väzbu. Snažíme sa prepájať vedomosti v súvislostiach, preto uskutočňujeme vyučovanie v blokoch.

Na druhom stupni je najdôležitejšia práca s textom a ťažisková téma. Rozpracovali sme si obsahové charakteristiky tak, aby každý ročník mal svoju prierezovú tému. Napríklad v 7. ročníku vychádzame z prierezovej témy Multikultúrna výchova. Ja tam učím slovenský jazyk a literatúru a pre mňa v tejto téme sú dôležité rozhovory o človeku. Z každej strany rozoberáme človeka, píšeme si o ňom, hráme sa s týmto pojmom, aby žiaci prišli na to, že slovo „človek“ v sebe skrýva životnú energiu.

Čo sa týka prepojenia základnej školy a základnej umeleckej školy, nemyslím si, že je dobré, aby učiteľ, ktorý chce kvalitne odučiť 6 vyučovacích hodín, mal následne krúžkovú činnosť. Považujem za lepšie riešenie, aby sa v popoludňajšej činnosti venoval dieťaťu vitálny učiteľ, ktorý má energiu na rozdávanie práve poobede. Učiteľ základnej umeleckej školy túto predstavu spĺňa. Ja takých učiteľov mám a sú to ľudia s veľkým srdcom. Deti musia zažiť pozitívnu atmosféru. Potrebujú sa pre veci nadchnúť.

Príkladom môže byť projekt, ktorý sme v minulosti realizovali, kedy deti vytvorili knihu s názvom Poprad mám rád. Sprevádzali ju rôzne aktivity, napríklad scénické čítanie. Nápad na jej tvorbu priniesla do školy pani učiteľka ZUŠ Janka Kalixová, s obsahom a slovom sa pohrala pani učiteľka Alenka Váradyová, ktorá bola nedávno ocenená primátorom nášho mesta a obrazové šaty tejto knihe ušila na mieru pani učiteľka Svetlanka Justiniánová. Najcennejšia bola ale spolupráca všetkých, a preto sa toto dielko dostalo zásluhou popradskej radnice k dispozícii na vyučovanie do každej popradskej školy.

Inkluzívne vzdelávanie je veľmi náročnou témou. Napriek tomu, že by sa jej malo venovať viac pozornosti, aj vzhľadom k stále sa prehlbujúcim socioekonomickým rozdielom, je pre mnohé školy skôr strašiakom. Čo motivuje Vás vytvárať inkluzívne prostredie?

Raz som dostala lekciu od matky postihnutého dieťaťa s Downovým syndrómom. Žiadala ma, aby som zobrala jej dieťa do našej školy. Ja som sa tomu bránila, pretože školy sú v určitom zmysle pod tlakom verejnej mienky. To môže byť pre školu ohrozujúce. Rodičia povedia, že táto škola už berie hocikoho. Ale ja som to riskla, prijala som aj špeciálnu pedagogičku a teraz aj psychologičku. Zdravé deti potrebujú vidieť, že ich zdravie je dar, potrebujú vidieť, že nie všetky deti majú to šťastie, že sa niektoré môžu aj trápiť a že im je treba pomáhať. Treba deťom ukázať, aby si vážili svoje zdravie, aby sa pozerali na svet aj očami iných detí, pretože ich budúcnosť nebude v skleníku. Myslím si, že by sme nemali vytvárať centrá prevencie. Tí ľudia z poradní by mali byť tu, priamo v školách. Predsa, ak niečo chcete robiť dobre, musíte mať  vytvorené aj podmienky, musíte mať odborný personál. Bolo by fajn, ak by bol systém nastavený tak, že ak chce škola robiť inklúziu na profesionálnej úrovni, štát ju podporí, aj finančne.

Snažíte sa napĺňať výzvy modernej školy a moderného učiteľa. Aký učiteľ si nájde miesto vo Vašom tíme?

Jedným z princípov fungovania našej školy je neustále skvalitňovanie procesov a v nich je najdôležitejší človek ‒ učiteľ. Dieťa vtedy napreduje, ak z učiteľa  ako sprievodcu niečo sála, ak ho na ňom niečo zaujme. V našej škole sú učitelia, ktorí majú v sebe energiu, baví ich pracovať, naučili sa veľmi veľa na rôznych školeniach a nebáli sa vyskúšať si nové veci. O spoločenský status musia učitelia bojovať svojou profesijnou znalosťou. My musíme rodičov a verejnosť presvedčiť, že sme tí odborníci, ktorým môžu dôverovať, ku ktorým môžu prísť sa poradiť. Veď predsa máme spoločnú cestu pre to „naše“ dieťa! Na našu školu sa nehlási každý, pretože kladieme na učiteľa vysoké nároky. Myslím si, že učitelia, ktorí si vybrali túto školu, prišli na to, že to, čo podstúpili, v konečnom dôsledku obohatilo ich život.

Školy zápasia aj s nepriaznivými situáciami, ktoré zhoršujú estetický vzhľad prostredia. Príkladom môžu byť počmárané steny na chodbách. Vy ste situáciu riešili netradične. Môžete povedať ako a ako sa to osvedčilo?

Keď prichádzate ráno do školy a vidíte, že ju máte znova nasprejovanú, hľadáte cesty, ako to zmeniť. Rado Turek, jeden z našich učiteľov, ktorý u nás učí ľudové tance, sa poznal s Františkom Radačovským, ktorý sa venuje umeleckým graffiti. Preto sme sa rozhodli, že ukážeme deťom, čo sú skutočné umelecké diela – graffiti. Prizvali sme ôsmich graffitistov z celého Slovenska a od piatka do nedele sme zorganizovali maľovanie  na budovu školy tak, aby sa do aktivít mohli zapojiť aj deti. Prepojili sme to s folklórom a projekt sme nazvali ako happeningové podujatie  Folklór verzus grafity. Odvtedy máme v škole pokoj.

Ako dôležitá je pre život detí spätná väzba? Pochopili rodičia, že všetko je o nejakom procese a že zmeny si vyžiadajú trpezlivosť?

V rámci hodnotenia sa musíme voči deťom naučiť voliť slová tak, aby boli pravdivé a jednoznačné. Ak naše deti príliš často hodnotíme slovami, že sú „super a úžasné“, často im škodíme. Potom príde deň D, keď dieťa príde na druhý stupeň a ideme po výkone. To „úžasné“ dieťa zrazu nevládze. Nastavili sme ho na pozitívne hodnotenia zo strany dospelých, nenaučili sme ho objektívnej spätnej väzbe. Dieťa chce počuť, že je úžasné, ale ono to tak nie je vždy. Preto je dôležité, aby už na 1.stupni dieťa a ich rodičia získavali objektívnu spätnú väzbu, aby dieťa samo dokázalo pomenovať aj svoje zlyhania. K tomu potrebujeme viesť aj rodičov.

Aké nové výzvy stoja pred školou, ktorej ste riaditeľkou?

Chceme vytvoriť Detský park Davida Husza, ktorým by sme nadviazali na program Škola pre každého žiaka – škola na každý deň. Tento popradský rodák budoval miesta, na ktorých sa ľudia stretávali. Školu by sme chceli prestavať tak, aby sa vytvoril interaktívny vzdelávací priestor. Naším cieľom je vyzbrojiť deti takými kompetenciami, aby sa mohli úspešne realizovať v živote v 3. tisícročí. Chceme naplniť právo detí na inkluzívne vzdelávanie. Chceme vybudovať Park objavov, kde deti môžu riešiť rôzne technické problémy, potom Park športu, Športových klubov, Dramkopark, Artepark, Park hudby, tanca, Park cudzích jazykov, Informačný a mediálny park s TV štúdiom,  ale aj Park občana demokracie, kde by sa deti učili, ako si treba všímať veci okolo seba tak, aby vedeli navrhnúť mestským poslancom, čo v našom meste chýba. Projekt má štyri nosné piliere,  východiská, ciele. Tešíme sa na jeho realizáciu.

Učenie musí byť o tom, aby dieťa dospelo do štádia, že pochopí, že ono je zodpovedné za svoje učenie, že každé slovo slúži na spoznávanie niečoho nového.

Ďakujeme za rozhovor. (red.)