Školstvo na Slovensku bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny

Dňa 8. mája 1945 sa podpisom nemeckej kapitulácie skončila na európskom kontinente druhá svetová vojna. Svet vstúpil do novej epochy a nielen svet. Do novej epochy vstúpilo aj Slovensko. Po šiestich rokoch sa stalo súčasťou obnovenej Československej republiky. V mnohom však obnovená republika neznamenala návrat do predvojnových čias. Táto zvláštna obnova sa dotkla i školského sektora. 

Nariadením Slovenskej národnej rady (ďalej len "SNR") zo 6. septembra 1944 bolo školstvo na vtedy povstaleckom území poštátnené. Na uvedený akt po vojne nadviazalo Nariadenie SNR zo 16. mája 1945. Zodpovednosť za školstvo na Slovensku prevzalo Povereníctvo školstva a osvety v čase skončenia vojny vedené komunistom Ladislavom Novomeským. K školstvu sa vyjadril aj dokument prvej povojnovej vlády tzv. Košický vládny program, ktorý uvádza, že: „Bude prevedená dôsledná demokratizácia, a to nielen umožnením prístupu do škôl čo najširším vrstvám a k iným prameňom vzdelávania a kultúry, ale aj v ideovom smere; v zľudovení samého systému výchovy i povahy kultúry, aby slúžila nie úzkej vrstve ľudí, ale ľudu a národu.“

Školy sa otvorili v klasickom dátume 1. septembra 1945. V niektorých regiónoch však nastal problém s nedostatkom priestorov vhodných na výučbu. Napríklad v okrese Svidník z celkového počtu 47 škôl, iba dve ostali v neporušenom stave, 38 bolo poškodených a 7 celkom zničených. Situáciu neuľahčovala ani nutnosť hostiť v školských budovách sovietskych vojakov. Podobne ako v súčasnosti, aj po druhej svetovej vojne bol dôležitou a kritizovanou oblasťou nedostatok učebníc či výška platov pedagógov. V prvých týždňoch prvého povojnového školského roka hlásili úrady absenciu časti učiteľského zboru. Jedna skupina učiteľov nenastúpila na svoje miesta zo zdravotných dôvodov a musela prejsť preverením zdravotného stavu. Druhá skupina nemala pre pracovnú absenciu žiaden špeciálny dôvod a musela to neskôr úradom vysvetliť. V prípade neobjasnenia mohla byť osoba zaradená do inej pracovnej činnosti v prospech republiky.

Po vojne sa súčasťou československého štátu stali opäť územia južného Slovenska pripojené v roku 1938 k Maďarsku. Otvorila sa problematika škôl pôsobiacich počas vojny v maďarskom školskom systéme. SNR prijala špeciálne pre dané teritórium niekoľko opatrení. Patrila sem napríklad otázka maturít prebiehajúcich v školských rokoch 1938/1939 až 1943/1944. Maturitné vysvedčenia sa uznávali automaticky v triedach s vyučovacím jazykom slovenským. V opačnom prípade museli študenti vykonať k uznaniu maturity ústnu a písomnú skúšku z jazyka slovenského a ústnu skúšku z dejepisu a zemepisu. 

Na povojnovom Slovensku sa nepočítalo s návratom českých pedagógov hromadne vyháňaných pred druhou svetovou vojnou. Ak chceli českí učitelia na Slovensku pôsobiť, museli si podať riadnu žiadosť podliehajúcu ďalšiemu preskúmaniu. Pôsobenie pred rokom 1938 však nemalo mať vplyv na rozhodnutie úradov. Zároveň však školské úrady mali odsúdiť akékoľvek krivdy napáchané na českých učiteľoch počas rokov 1938 – 1945.

V novom Československu sa nepočítalo s príslušníkmi nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny (predpoklad sa vyplnil iba v prípade nemeckej menšiny). Ešte počas povstania dňa 6. septembra 1944 boli zrušené menšinové nemecké a maďarské školy (s výnimkou ľudových škôl). Následne boli prepúšťaní učitelia maďarskej národnosti. Priaznivejšie sa situácia vyvíjala pre predstaviteľov ukrajinskej a rusínskej národnostnej menšiny. Pri Povereníctve školstva a osvety začal fungovať Referát pre ukrajinské školy. Na východe Slovenska vznikali menšinové školy pre Rusínov.

Výrazom zvláštneho spôsobu obnovenia Československa bolo aj oslavovanie štátnych sviatkov s účasťou žiakov. Niektoré sviatky ako vznik ČSR (28. október) ešte ostávali z predvojnových čias. Oslava Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie pripomínaná už v novembri 1945 však bola signálom novej zahraničnopolitickej orientácie republiky na Sovietsky zväz.

V priebehu prvých povojnových mesiacov sa školské dianie na Slovensku začalo vracať do koľají mierového života. Napriek objaveniu niektorých varovných signálov, školstvo fungovalo v rámci demokratického štátneho zriadenia. K výraznejším zmenám školského systému prišlo až tri roky po vojne, po definitívnom uchopení moci českými a slovenskými komunistami.

Zdroje literatúry

1. KUDLÁČOVÁ, Blanka (ed.). Pedagogické myslenie a školstvo na Slovensku od konca 2. svetovej vojny po obdobie normalizácie. Trnava, Trnavská univerzita v Trnave, 2017. ISBN ISBN 978-80-568-0062-1
2. ĎURKOVSKÁ, Mária – HREHOR, Henrich (eds.). Stredné školy na Slovensku v rokoch 1918 – 1948 Dokumenty. Košice, Spoločenskovedný ústav SAV, 2020. ISBN.978-80-89524-16-7