Školská a rovesnícka mediácia ako jedna z tém medzinárodnej vedeckej konferencie v Modre

V dňoch 7. - 8. apríla sa v Modre uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia "SÚČASNÉ TRENDY VZDELÁVANIA V MEDIÁCII", ktorej organizátorom bola Asociácia mediátorov Slovenska v spolupráci s ďalšími partnermi. Jednou z tém príspevkov a diskusií bola aj školská a rovesnícka mediácia. 

V úvodnom vstupe Aleš Bednařík opísal skúsenosť s peer mediačným programom v rokoch 1995 až 2001 na Slovensku, kedy tento program viedol pod hlavičkou Partners for Democratic Change Slovensko. Upozonil na riziká udržateľnosti programu, ktorý môže byť spôsobený nedostatkom motivácie učiteľov, ale aj základnou odlišnosťou v princípe zmýšľania o praktických kompetenciách pre život. Zaujímavou bola myšlienka, že poznanie študentov, že môžu riešiť konflikty aj inak, ako boli doposiaĺ zvyknutí, v nich okrem nadšenia môže vyvolať aj skepsu, a to s prihliadnutím na fakt, že školské prostredie vo veľkej miere využíva autoritatívnu časť spektra prístupov k riešeniu konfliktov.

S príspevkom, ako funguje školská a rovesnícka mediácia v Rakúsku, vystúpila Libuša Kanov, ktorá je školskou mediátorkou a registrovanou mediátorkou pri Ministerstve spravodlivosti Rakúskej republiky. V Rakúsku kurzy pre koučov mladých mediátorov sú organizované certifikovanými vzdelávacími inštitúciami spolupracujúcimi s Vysokou školou pedagogickou. Školskú mediáciu vykonávajú profesionálni mediátori registrovaní Ministerstvom spravodlivosti Rakúskej republiky. Ako externých expertov ich prizývajú triedni učitelia pri konfliktoch, ktorých riešenie je pre nich náročné a vyčerpávajúce. Mediácie sú financované mestskými časťami, mestami alebo obcami. Multiplikátormi výuky peer mediácie v školách sú priamo učitelia, ktorí sú v každodennom styku so žiakmi. Kurzy pre koučov v rámci Vysokej školy pedagogickej trvajú 4 semestre. Od roku 2016 sa môžu školy nechať certifikovať. Certifikát je platný v celej Rakúskej republike a potvrdzuje kompetenciu na vzdelávanie detí a mládeže v rovesníckej mediácii. 

O rôznych rovinách využitia mediačných zručností rovesníckych mediátorov v triedach rozprávala Dušana Bieleszová, mediátorka registrovaná na Ministerstve spravodlivosti SR. Môže ísť o zmierňovanie napätia v triedach prostredníctvom individuálnych rozhovorov rovesníckych mediátorov so spolužiakom, ktorý prežíva napätú situáciu, ale aj o schopnosť zastať sa spolužiaka v momente, kedy je svedkom ohovárania a intríg. Ďalšou možnosťou je posilňovanie submisívnejšieho správania spolužiakov smerom k odvahe povedať svoj názor, alebo aj tlmenie snahy presadzovať len jeden názor v triede. Rovesnícky mediátor môže pomôcť pedagógovi zvládať dynamiku triedy, môže ísť o pomoc v rovine konzultácií konfliktnej situácie. Súčasťou možného "zásahu" rovesníckeho mediátora je aj mediácia formou, akú poznáme z "dospeláckej" mediácie za predpokladu, ak je táto forma riešenia konfliktu využívaná v prostredí školy aj dospelými autoritami. Program rovesníckej mediácie v tejto podobe bol pilotne odskúšaný v ZŠ Park Angelinum v Košiciach v roku 2012 a úspešne funguje s podporou vedenia školy dodnes, každoročne aj s náborom novej skupiny rovesníckych mediátorov, keďže prví účastníci tréningu sú už na stredných školách. 

Prínosom v programe konferencie bol aj vstup rovesníckych mediátorov - Beáty Romaňakovej, Róberty Kormanovej, Filipa Bučeka a Miroslava Valacha zo Spojenej školy v Nižnej. V príspevkoch autenticky opísali svoje pocity, predsudky, očakávania od programu rovesníkej mediácie, aj proces prijímania nového alternatívneho spôsobu riešenia konfliktov. Venovali sa aj téme udržateľnosti programu rovesníckej medácie v prostredí školy, opísali aktivity zamerané na zvládanie skupinovej dynamiky, ktoré realizujú v nižších ročníkoch.

O novodobých potrebách detí a rovesníckej mediácii hovorila vo svojej prezentácii aj riaditeľka ZŠ sv. Cyrila a Metoda v Košiciach, Mária Čačková. V ich škole funguje program rovesníckej mediácie od roku 2013. Upriamila pozornosť aj na to, že jedným zo špecifík rovesníckej mediácie je snaha viesť študentov k tomu, aby sa naučili riešiť konflikty v chránenom prostredí školy a triedy formou výhra - výhra. Ďalším špecifikom je neformálnosť procesov, prevencia a morálny rozmer prijatých záväzkov a dohôd. Cieľom rovesníckej mediácie je, aby sa žiaci - mediátori naučili počúvať, pozorovať, predvídať a vhodne vstupovať do konfliktu. Motiváciou školy pri vstupe do programu rovesníckej mediácie bolo naučiť učiteľov a žiakov pravidlá a metodiku mediačných rozhovorov, poskytnúť žiakom dostatok osobnej komunikácie a priamych skúseností, podporiť preventívny systém na škole, kultivovať kultúru a podporovať kvalitný hodnotový systém školy. 

O aspektoch vysokoškolskej edukácie v mediácii prostredníctvom peer dobrovoľníctva hovorila Kristína Liberčanová z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave spolu so svojimi študentami. Zdôraznila, že práve osvojenie práve takýchto foriem práce je potrebné zaradiť do pre/-graduálnej prípravy budúcich odborníkov. Využívanie peer-mediácie prispieva k vlastnej angažovanosti, vedie k empatii, podporuje a rozvíja životné kompetencie v procese socializácie a zároveň ponúka príležitosť mladým ľuďom preberať zodpovednosť za organizovanie a riadenie sociálnych situácií v reálnom svete. O mediácii ako súčasti sociálno-edukačného programu hovorili študenti, dobrovoľníci skupiny JAMA PEER. Nosné oblasti programu tvorí efektívna komunikácia, riešenie konfliktov, peer mediácia, tolerancia, inklúzia, rovnosť, rôznorodosť, pričom aktivity predstavujú nadstavbu k bežnej príprave študenta sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva. 

Ing. Soňa Ďurčová, ktorá v rokoch 2013 až 2014 realizovala prednáškový projekt "Školskej mediácie" pre SŠ na vyše 60 školách v rámci Bratislavskom samosprávnom kraji a Trnavskom samosprávnom kraji, vystúpila s príspevkom o význame praktického mediačného vzdelávania na stredných školách. Porovnávala dve rôzne metódy, ktoré využívala, a to klasickú prednášku a vzdelávanie v skupinách pomocou praktických ukážok mediácie pri riešení rôznych sporov. Vo svojom dotaznáku prišla k záveru, že pri aktívnom zapojení študentov bola od začiatku tvorivá, priateľská atmosféra, väčšina študentov sa aktívne zapájala.

Zaujímavým príspevkom v textovej podobe recenzovaného zborníka je príspevok Lenky Holej, ktorá rozoberala možnosti zavedenia rovesníckej mediácie v prostredí českých škôl. Neobišla ani vývoj implementovania programu v zahraničí. Prvý školský program riešenia konfliktov bol realizovaný v roku 1972 v New Yorku a v 80-tych rokoch 20. storočia tiež v San Franciscu a Chicagu. V Kanade bol prvý program zahájený v roku 1987 v Ottawe. V Európe v polovici 20. storočia vzniká program inšpirovaný USA aj vo Veľkej Británii. Autorka ponúka tri cesty implementovania peer mediácie v Čechách. Prvou je zmena školského zákona, kde by bola vložená povinnosť umožniť žiakom prístup k peer mediácii s následnou metodikou. Druhou možnosťou je zaradenie peer mediácie do výuky v Rámcovom vzdelávacom programe a následne i v Školskom vzdelávacom programe jednotlivých škôl a poslednou variantou je forma školského klubu, príp. záujmového krúžku.

Školská a rovesnícka mediácia je na začiatku svojej cesty. Udržateľnosť programu na školách závisí od množstva faktorov. Pozitívne príklady dobrej praxe však naznačujú, že ako implementácia, tak udržateľnosť programu na školách možná je. V situácii, kedy sa mnohé školy s konfliktami vysporadúvajú ťažko, je mediácia jednou z ciest efektívnej prevencie a pomoci.