Poučenie z augusta 1968

Vráťme sa však na začiatok roku 1968. Zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ďalej len „ÚV KSČ“) z prelomu rokov 1967 a 1968 zlomili väz vtedajšiemu prvému tajomníkovi ÚV KSČ, prezidentovi Antonínovi Novotnému. Vo funkcii ho nahradil Slovák Alexander Dubček.

Zmena v straníckom vedení v priebehu krátkeho času priniesla aj konkrétne zmeny v spoločnosti. Začalo sa hovoriť o potrebe väčšej demokratizácie strany a spoločnosti. Novotný však naďalej ostal prezidentom a členom ÚV KSČ. Jeho kariéru definitívne ukončila až tzv. Šejnova aféra. Generál Ján Šejna bol najvyšším predstaviteľom strany v armáde a Novotného chránenec. Stal sa hlavnou postavou v korupčnej kauze nelegálneho predaja armádnych zásob ďatelinových semien. Ako poslanec Národného zhromaždenia bol zbavený imunity. Pred zatknutím však utiekol na západ a neskôr sa dal do služieb CIA. Dňa 21. marca 1968 Novotný odstúpil a o pár dní neskôr sa na čelo štátu dostal vojak, hrdina z čias druhej svetovej vojny, armádny generál Ludvík Svoboda. Obrodný proces sa komunistickej strane vymkol z rúk. Hlavným dokumentom obrodných snáh československých komunistov bol tzv. Akčný program. De facto nefungujúca cenzúra bola zrušená aj de iure. Prijali sa nové ekonomické opatrenia. Do akčného programu sa dostal aj plán na federálne usporiadanie Československa.

Krátke obdobie roku 1968 treba vnímať aj v dvoch ďalších rovinách. V Čechách bola dôležitá demokratizácia verejného života a požiadavky na federalizáciu boli len jednou zo súčastí Akčného programu. Na Slovensku federalizácia patrila k výrazným požiadavkám spoločenského pohybu a predpokladalo sa, že bez federalizácie demokratizačné snahy nemôžu dosiahnuť očakávaných výsledkov. Daný spoločenský pohyb predstavoval nebezpečenstvo pre straníckych dogmatikov. Množili sa varovania o strate kontroly nad vývojom. Varovania išli aj z iných štátov východného bloku. Hrozby zosilneli obzvlášť po tzv. Manifeste 2000 slov, ktorú v danom období muselo odsúdiť aj reformné krídlo KSČ.

Prakticky od počiatku reformného procesu vstupoval do dejov aj Sovietsky zväz na čele s Leonidom Brežnevom. Sovietska strana požadovala ústup z reformných pozícii. Vrcholom jej snáh bolo stretnutie československých a sovietskych komunistov v Čiernej nad Tisou na prelome júla a augusta 1968. Napriek obhajobe reformy prisľúbila československá strana ústup od častí reforiem. V tom čase už vedenie Sovietskeho zväzu počítalo i s možnosťou vojenského zásahu ako jednej z alternatív riešenia a napokon k okupácii aj pristúpilo. K invázii prizvalo aj spojencov z Varšavskej zmluvy - Bulharsko, Poľsko, Maďarsko. Nemecká demokratická republika vzhľadom na udalosti z 2. svetovej vojny napokon do Československa vyslala len niekoľko vojenských špecialistov.

Pre mnohých bol vpád vojsk Varšavskej zmluvy zlomovým momentom, stratou dlho budovaných ideálov. Pre iných zase potvrdením, že komunistický režim je nereformovateľný a ako taký aj nefunkčný. S ohľadom na minulosť si treba stále pripomínať, že sloboda a pluralizmus názorov sú dôležitým aspektom demokracie, ktorý by sme si mali chrániť. Pokiaľ nedokážeme vytvoriť a dodržiavať systém rešpektujúci pluralitu a slobodu, naša spoločnosť nebude vedieť napredovať a nebude vedieť čeliť nástrahám totalitných režimov. 

PhDr. Adam Bielesz

Literatúra: PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa, Praha, Albatros Media a.s., 2018. ISBN 978-80-259-0871-6.

Výstupy ÚPN k okupácii Československa v auguste 1968

Zdroj: https://www.facebook.com/ustav.pamati.naroda/