Vyhľadávanie v aktualitách
Aktuality
Nežná revolúcia v slovenskom študentskom prostredí očami vybraných dokumentov ŠTB
Kategória: Aktuality Autor/i: PhDr. Adam Bielesz
Pre každý totalitný režim, komunistický nevynímajúc, bola mládež jednou z najrizikovejších skupín. Mladí ľudia majú ideály, sú radikálnejší a spravidla majú málo toho čo stratiť. Kontrola či práca s mládežou v totalitnom systéme bola teda komplikovanejšia, o čom sa i Štátna bezpečnosť (ďalej len "ŠtB") počas viac ako štyridsať rokov existencie komunistického režimu opakovane presviedčala. Hoci koncom osemdesiatych rokov poklesli perzekučné praktiky zo strany ŠtB, neklesala snaha tajnej polície získavať informácie o dianí v skupinách, hoci len potenciálne protirežimovo zameraných. Zber informácií nezastavila ani kríza komunistického režimu po 17. novembri 1989.
Udalosti sa na Slovensku dávali do pohybu ešte pred pražskými udalosťami 17. novembra. Medzinárodný deň študentstva si deň predtým uctili pochodom cez hlavné mesto vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky bratislavskí vysokoškoláci. Informácie o dianí na pochode máme i z hlásenia Štátnej bezpečnosti. Dozvedáme sa napríklad, že na pochode odzneli heslá ako napríklad Chceme demokraciu! Nechceme zbrane! Chceme voľne cestovať do zahraničia!
Pred dav zhromaždený pri budove Ministerstva školstva predstúpil vtedajší tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka. Podľa správy však Šlapkovu snahu o dialóg odbili výkriky študentov.[1] I v ďalších miestach Bratislavy sa však situácia radikalizovala. Okolo 300 študentov sa podpísalo pod výzvu s názvom Prečo nie SZM [2] , ktorá sa objavila v priestoroch Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského (ďalej len "UK"). Medzinárodný deň študentstva však nebol na Slovensku ignorovaný ani oficiálnou štátnou mocou. Zorganizované boli rôzne oficiálne študentské oslavy. Oficiálna manifestácia zorganizovaná 17. novembra na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave bola však strážená už aj bezpečnostnými orgánmi, nakoľko podľa informácii ŠtB existovala šanca, že manifestáciu prevezmú rebelujúci študenti. Bezpečnostné opatrenia sa na Hviezdoslavovom námestí mali držať i ďalšie dva dni , a to vzhľadom na informácie o ďalších pripravovaných a zároveň nepovolených manifestáciách.
Zásah bezpečnostných zložiek v Prahe vyvolal reakciu i na Slovensku a vývoj udalostí nabral novú dynamiku. Ako ŠtB v hláseniach zachytila, začali v pondelok 20. novembra 1989 nabádať študentov UK k protirežimovým vystúpeniam pražskí vysokoškoláci. Študenti Právnickej a Filozofickej fakulty UK sa odmietli ďalej zúčastňovať vyučovacieho procesu a vstúpili do štrajku. Na nádvorí Vysokej školy múzických umení (ďalej len "VŠMU") sa zhromaždili študenti, ktorí zahájili zber podpisov na petíciu ku generálnemu štrajku, ktorý sa chystal 27. novembra. Revolučné dianie sa presunulo i na študentské internáty. Autor hlásenia ŠtB uvádza výskyt nápisov ako Smrť komunistom či Jakeša do koša. [3]
Zaujímavé udalosti sa však odohrávali i mimo hlavného mesta. V Žiline pred internátmi Vysokej školy dopravnej a spojovej (ďalej len "VŠDS") mala prebiehať manifestácia asi 300 študentov nasledovaná diskusiou medzi študentami na strane jednej a vedením školy a internátu na strane druhej. Ďalších 500 študentov sa podľa dobového hlásenia malo stretnúť v areáli internátu Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici.
Štátna bezpečnosť mala prehľad o dianí vo vysokoškolskom prostredí i nasledujúci deň. Zhruba 5000 študentov sa malo zhromaždiť na Šafárikovom námestí pred budovou UK. Ďalších 5000 študentov sa objavilo i na neďalekom Hviezdoslavovom námestí, kde bola odsúhlasená požiadavka na okupačný štrajk na vysokých školách.
Medzitým v Žiline na manifestácii študentov VŠDS padali ďalšie vyjadrenia o zorganizovaní generálneho štrajku. Časť študentov bola významnou zložkou všetkých protikomunistických manifestácii. Správa získaná príslušníkmi Štátnej bezpečnosti v Košiciach napríklad tvrdí, že existuje snaha, aby študenti neopúšťali internáty, ale sa zúčastnili na ďalšej manifestácii plánovanej na východe Slovenska na 25. november. Odstúpenie najvyšších predstaviteľov Komunistickej strany Československa (ďalej len "KSČ") bolo podľa študentských lídrov iba počiatkom zmien, nie však jedinou podmienkou.
Štátna bezpečnosť sa ešte i v posledných novembrových dňoch pohybovala vo vysokoškolskom prostredí. Prinášala tak informácie o názoroch študentov na ďalšie pôsobenie KSČ v politickom systéme, fungovanie Ľudových milícií [4]. Študenti spolu s ďalšími zamestnancami vysokých škôl sa tiež začali spájať a tlačiť na dekanov v snahe presadzovať zmeny v akademickom prostredí. Členovia štrajkového výboru na Vysokej škole technickej v Košiciach sa zase obávali o likvidačný zásah zo strany príslušníkov ŠtB.
Aktivita ŠtB začala v decembri postupne ochabovať. Strácala sa ochota vytipovaných spolupracovníkov podávať informácie a i samotní príslušníci upúšťali od dovtedajšej činnosti. Ani uvedené kroky však ŠtB neuchránili od definitívneho konca. Rozkazom federálneho ministra vnútra Richarda Sachera bola Štátna bezpečnosť dňa 1. februára 1990 zrušená.
[1] Do značnej miery odlišný pohľad študentov na dianie počas novembra 1989 možno nájsť v publikácii: HOMZA, Martin – MIKOVÁ, Mária – NOVOTNÝ, Milan (eds.). Študentský prológ k Nežnej revolúcii: Bratislava 16. november 1989. Budmerice: Slovenské dejiny, o.z., 2019, 131 s. ISBN 978-80-89929-21-4.[2] SZM – Socialistický zväz mládeže t.j. jediná povolená a zároveň štátom a komunistickou stranou kontrolovaná mládežnícka organizácia.
[3] Miloš Jakeš bol v novembri roku 1989 najvyšším predstaviteľom Komunistickej strany Československa.[4] Ľudové milície boli ozbrojená organizácia fungujúca v rámci KSČ.
Viac aj tu: BALUN, Peter - Strešňák, Gábor. November - Očami ŠtB a ulice. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2019, s. 267. ISBN 978-80-89335-22-0
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk