Narušenie kohézie sociálnych skupín v triedach

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi

Adekvátna dynamika školských skupín sa na konci minulého školského roka pomaly dostávala do starých koľají. Napriek tomu by sme takmer nenašli školu, kde by dynamiku skupiny v triedach nemuseli pedagógovia vytvárať nanovo.

Problematickou sa javila typovo temperamentná potencia žiakov, ktorá predstavovala bipolárnosť v rovine extroverzie a introverzie. Extrovertní žiaci boli nadšení z opätovného fungovania prezenčného vzdelávania a svojou sociálnou extrapotenciou predstavovali hrozbu pre introvertné, submisívne typy, ktoré cítili nebezpečenstvo sociálneho ataku, osobnostnej dynamiky a excentrickosti extrovertov, preto radšej volili únik z klasickej formy výučby. Množstvo vymeškaných hodín a apel rodičov, aby sa deti mohli vzdelávať dištančne, prinieslo nové výzvy:

• Ako harmonicky zladiť extrapolarity, ktoré v priebehu izolácie COVID-19 sa výrazne prehĺbili?

Do integrácie postcovidového syndrómu vzdelávania vstúpil nečakaný aspekt - noví žiaci v školách z radov odídencov z Ukrajiny. Introvertom pribudol ďalší rozmer zvládania interakcie s novými spolužiakmi, na ktorých sa extrovertné typy detí tešili a introverti si kládli otázky, ako budú akceptovaní novými spolužiakmi s nábojom extroverzie. Ide o silné podvedomé, ale aj vedomé obavy, ktoré deti riešili únikom zo školského prostredia, dôkazom čoho sú vysoké počty vymeškaných hodín i priama participácia rodičov využívajúcich možnosť rodičovského ospravedlnenia. 

Vedúci zamestnanci by mali orientovať svojich zamestnancov k maximálnemu využitiu pedagogicko-psychologického majstrovstva, viesť ich k znovu utváraniu nových dynamických celkov, sociálnych skupín, pričom treba veľmi citlivo integrovať submisívne typy detí a korigovať dominantných jedincov v triede.

Charakteristika a podstata sociálnej skupiny

Najcharakteristickejším znakom sociálnych skupín je spoločný cieľ, záujmy, opakovaný a trvalejší bezprostredný kontakt. Skupina predstavuje sociálnu formáciu, združenie jedincov. Skladá sa z určitého počtu osôb, ktorí sú prepojení a tvoria jeden celok. Súčasťou sociálnej skupiny môže byť na istý vymedzený čas aj ktokoľvek iný, kto zastáva tie isté alebo podobné hodnoty, má rovnaké ciele a akceptuje všetky normy, ktoré si skupina definuje a dodržiava, a to zvyčajne pod vedením konkrétneho riadiaceho článku. Výrazným znakom každej sociálnej skupiny je vzájomné pôsobenie. Nečlenovia akejkoľvek sociálnej skupiny musia členov určitej skupiny vždy vnímať ako tých, ktorí patria do danej konkrétnej skupiny.

Sociálna skupina plní dve veľmi podstatné funkcie. Ide o cieľovú a emocionálnu doménu, ktoré pomáhajú efektívnejšie dosiahnuť stanovený konkrétny cieľ.

Emocionálna funkcia predikuje, že skupina uspokojuje sociálne a psychologické potreby svojich členov, ktoré sú voči sebe vo vzájomne určených, získaných pozíciách. Skupina má vyšpecifikovaný systém hodnôt a noriem, ktorý reguluje správanie členov. V školách to bývajú triedy, záujmové krúžky, kluby, hudobné, športové, výtvarné, environmentálne, výchovné, pracovné a iné skupiny. Z pedagogicko-výchovného hľadiska možno sociálnu skupinu charakterizovať ako určité množstvo cieľavedome organizovaných jednotlivcov, ktorí sú v úzkej kooperácii smerujúcej k naplneniu vytýčených spoločných cieľov.

Sociálnu skupinu možno chápať ako celok, ktorý predstavuje:

• sociálnu interakciu (vzájomné pôsobenie) členov uskutočňujúcu sa podľa istých pravidiel; každá sociálna skupina má svoje vlastné pravidlá, pocit prináležitosti, príslušnosti ku skupine, stotožnenie sa so skupinou s jej hodnotami, názormi,
• skupinovú identitu (totožnosť), príslušnosť ku skupine. Uznávajú ju aj tí, ktorí do nej nepatria; členovia skupiny sú chápaní nie ako jednotlivci, ale ako ľudia patriaci do konkrétnej skupiny; ďalším dôležitým znakom sú spoločné ciele, činnosti, hodnoty, vzory, ideály.

Skupinová štruktúra predstavuje sústavu sociálnych interakcií a vzájomných vzťahov, ktorá skupinu charakterizuje ako celok. Štruktúru sociálnej skupiny vnímame aj v rovine skupinových statusov a rolí členov skupín.

Štruktúru ovplyvňuje viacero faktorov, napr. charakter skupiny, jej funkcie v spoločnosti, veľkosť, ktorá ovplyvňuje vzťahy medzi členmi. Najjednoduchšiu štruktúru majú najmenšie skupiny, ktoré môže charakterizovať buď rovnocenný vzťah jej členov, alebo dominancia jedného člena a z toho formujúce rozdielne statusy a roly. Ide o bližšie a vzdialenejšie interakcie a ich kombinácie, ktoré sa môžu meniť v priebehu času. Čím väčší je počet členov a interakcií v skupine, tým je zložitejšia štruktúra. Rast počtu členov prináša problémy s organizovaním ich činnosti, ale aj regulovaním správania jej členov.

Formálna i neformálna moc v skupine sa sústreďuje do rúk niektorých jej členov, čím sa vzťahy medzi členmi dostávajú do roviny nerovnosti a postupne vzniká hierarchické usporiadanie ich statusov.

Sociálny status predstavuje sociálna pozícia v skupine, v triede, škole, v spoločnosti. Je spojená s určitými pravidlami, privilégiami a povinnosťami. Zvyčajne rozhodujúci je ten, kto výrazným spôsobom určuje sociálne postavenie jedinca v spoločnosti; sociálne ho determinuje a v svojej podstate aj definuje.

Podľa spôsobu nadobudnutia rozlišujeme status:

• vrodený - jednotlivci ho nemôžu ovplyvniť, napr. vek, pohlavie,
• získaný - možno ho nadobudnúť vlastným pričinením, napr. profesia, vzdelanie,
• vnútený - jednotlivcom ho vnúti spoločnosť alebo sociálna skupina, napr. nezamestnanosť.

Sociálna rola predstavuje vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami spojenými so sociálnymi statusmi. Ide o štandardné správanie, aké sa od nositeľa určitého statusu očakáva.

Spoločnosť i sociálna skupina prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách musia sa správať tak, ako sa od nich očakáva.

Mnohé sociálne roly možno vykonávať rôznymi spôsobmi; jednotlivci môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, pretvárať, meniť.

Existuje rola predpísaná, kde ide vždy o očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom; v školských podmienkach je to adekvátne správanie vedúceho zamestnanca vo vzťahu k pracovníkom školy, učiteľa vo vzťahu k žiakom, k rodičom, ku kolegom a pod. Pri výkone roly ide o reálne, aktuálne, skutočné správanie aktéra roly, ktorú v svojom profesionálnom živote zastáva. Vykonávanie niektorých rolí vyžaduje vzájomnú dohodu, interakciu v rovine profesionálneho zamerania, dôveru i kontrolu.

V rovine kontroly v každej sociálnej skupine vzniká určitá hierarchia, ktorá je definovaná a realizovaná vodcovským, riadiacim aparátom, pričom najčastejšie sa vyskytujú dva typy vodcov:

1. inštrumentálny - plní v sociálnej skupine rolu organizátora pri zabezpečovaní jej úloh a dosahovaní cieľov a
2. expresívny - utvára v skupine pohodu, dobré vzťahy, je facilitátorom, podporovateľom pozitívnych vzťahov.

Veľké skupiny potrebujú obidva typy vodcov, pričom prvý sa stáva formálnym a druhý neformálnym vodcom.

Trieda ako malá sociálna skupina

Trieda ako malá sociálna skupina predstavuje sekundárnu, administratívne organizovanú skupinu, v ktorej sa schádzajú deti v rovnakom veku, ktoré riadi triedny učiteľ a na ktorej participujú vyučujúci jednotlivých predmetov alebo učiteľ, ktorý vedie výučbu všetkých predmetov sám. Na deti výrazne pôsobí prostredie školy, triedy, chodby, špeciálnych učební, laboratórií, telocvične, auly, šatne, školský dvor. Sú dôležitými faktormi pozitívneho alebo negatívneho postoja žiaka k formovaniu príslušnosti k sociálnej skupine školy a triedy.

Významnú rolu zohráva dynamika triedy. Každá trieda svojim zložením žiakov má svoju vlastnú dynamiku, harmóniu či disharmóniu. Homogénna skupina v pomerne krátkom čase si vytvorí vlastnú štruktúru. Zloženie skupiny možno považovať za výsledok vzťahu medzi žiakmi navzájom, medzi učiteľom a jednotlivými žiakmi, medzi učiteľom a triedou ako jednoliatym celkom.

Aj v školských podmienkach platí, že nie všetci žiaci sú si rovnako sympatickí, niektorí sa tešia väčšej obľube ako iní.

Americký psychológ Bogardus zaviedol pojem „sociálny odstup“ (dištanc). Z neho obyčajne vzniká antipatia. Opakom sociálneho odstupu je „sociálna blízkosť“ (intimita). Z pozitívnej sociálnej blízkosti sa spravidla rodí sympatia, ochota spolupracovať, vytvárať bližšie vzťahy. V súčasne ponímanej interaktívnej škole má v triede dochádzať k vzájomným kontaktom medzi žiakmi, a to nielen v prostredí školy, ale aj mimo nej.

Prostredníctvom triednických hodín by mal učiteľ v spolupráci so žiakmi organizovať rôzne „team buildingové“ skupinu posilňujúce aktivity, ktoré pomôžu deťom sa lepšie poznať, spolupracovať, prežívať pozitívne emócie mimo školských tried. V mimotriednych aktivitách by mal so žiakmi komunikovať nielen o dosahovaných výsledkoch, ale predovšetkým o ich vzájomnom spolužití ako jedinečnej sociálnej skupiny.

Učiteľ by sa mal snažiť spoznať štruktúru svojej triedy napr. využitím metódy sociometrie, na základe ktorej zisťuje status a obľúbenosť, sympatickosť, odmietanie jednotlivých žiakov. Ďalšími vhodnými metódami sú štrukturovaný i voľný rozhovor so žiakmi, vypĺňanie dotazníkov, situačné kresby, riešenie prípadových štúdii či hra.

Je dokázané, že v každej skupine sa časom vytvoria 3 vrstvy, ktoré vytvárajú akúsi hierarchiu. Vrstvy sú od seba oddelené istou medzerou. 

• Najvyššie miesto zaberá elita – vodcovská skupina, ktorá udáva celej triede tón a vytvára atmosféru triedy. Sú to najviac traja - štyria žiaci. 
• Strednú vrstvu tvorí väčšina žiakov. Je to priemer a na rozdiel od vedúcich žiakov sú to žiaci, ktorí sú vedení. Keď niekto z tejto vrstvy chýba, na charaktere skupiny sa nič nezmení. Ak ale triedu opustí niekto z elity, v pomerne krátkom čase sa na jeho miesto dostane člen zo strednej vrstvy.

Texaský strelec ako výsledok herostratizmu

• Spodná vrstva je tvorená žiakmi, ktorí sú spravidla inými málo rešpektovaní, resp. vôbec nerešpektovaní. Tu patria skutoční alebo zámerní záškoláci, zbabelci, žalobníci, excentrici a niekedy submisívni jedinci, ktorí prekvapia herostratizmom. 

Ich činy sa zapíšu do čiernych kroník miest a škôl, ako sa udialo v Texase, kde bývalý žiak školy zastrelil 19 detí v škole, 2 učiteľky i rodinných príslušníkov a zranil niekoľko ďalších osôb. Tento problém nie je len otázkou ľahkého prístupu k zbraniam v USA, čo je veľmi nebezpečné, ale hlavne problémom existencie nebezpečia myšlienky i činu. Chorobná potreba stať sa známym za každú cenu môže byť výsledkom pocitu menejcennosti, neakceptácie, možného ponižovania, osočovania i šikanovania či posmechov v sociálnej skupine, ktorá v patologickom fungovaní nikdy nie je pozitívna pre vývin osobnosti.

Rola učiteľa je nesmierne dôležitá, aby socializácia, integrácia, adaptácia a adjustácia každého žiaka bola dôstojná, úprimná, akceptujúca, aby nevznikala potreba kompenzačných reakcií, ktoré môžu mať multi tragickú podobu.

Typy vodcovstva, spolupráca a normy v rámci sociálnej skupiny

Vodcovstvo v skupine môže byťprepojene s dominanciou či konformizmom; kryštalizuje sa pri vzniku skupiny.

Typy vodcov:

• formálny vodca - vodcovstvo ako formálna funkcia, napr. riaditeľ, triedny učiteľ, predseda triedy,
• neformálny vodca - vypracoval sa na vodcu vlastnými schopnosťami, prednosťami, atraktivitou; získal postavenie mocou, silou peňazí, charizmou, reciprocitou a pod.

Podľa uplatňovania vodcovstva rozlišujeme:

• autoritatívneho vodcu – ťaží zo svojej funkcie, rozhoduje direktívne;
• demokratického vodcu - opiera sa o názory podriadených; snaží sa spolupracovať, prihliada na potreby členov skupiny.

Spolupráca v sociálnej skupine a jej rozmery:

• adaptácia - všeobecné prispôsobenie novým podmienkam, napr. zmena zamestnania, školy, miesta bývania,
• asimilácia - postupné splynutie s väčšinovým obyvateľstvom - kultúrne, etnicky, profesionálne,
• súperenie - snaha prekonať výsledky iného jednotlivca alebo skupiny za účelom zisku, spokojnosti, víťazstva,
• konflikt - dôsledok nedorozumení v sociálnej alebo komunikačnej sfére,
• kooperácia - spolupráca, ktorá prináša najväčší spoločný zisk; môže mať podoby interpersonálne (jednotlivec – jednotlivec) a sociálne (jednotlivec – skupina),
• koexistencia - označenie faktu, resp. názoru, že sa spoločnosť skladá z mnohých koexistujúcich a vzájomne si konkurujúcich sociálnych skupín (záujmov, životných štýlov),
• kompromis – vzájomná dohoda na základe obojstranných ústupkov,
• konsenzus - súhlas, zhoda, zdieľanie súboru významov; najmenší spoločný menovateľ diskutujúcich alebo sporiacich sa strán.

Význam sociálnej skupiny spočíva v mnohých atribútoch, najčastejšie ide o uspokojovanie socializačných potrieb; únik od zameranosti k vlastnej individualizácii; v sociálnej skupine jedinec sa stotožňuje s ďalšími členmi skupiny, zabúda na svoje problémy, včleňuje sa, rieši úlohy, zabáva sa, tvorí, vyjadruje názor, schopnosti, produkuje myšlienky.

Každá skupina si časom vytvára svoju ideológiu, ktorú tvoria presvedčenia, názory a normy. Normy predstavujú písané i nepísané pravidlá, podľa ktorých by sa mal jedinec správať. Niektorí autori zdôrazňujú určité atribúty, ktoré pomáhajú harmonicky fungovať v sociálnej skupine. Ide o tézy v zmysle: nesmieš robiť viac/menej ako ostatní; nesmieš sa vyťahovať, že si viac ako ostatní; nesmieš škodiť skupine alebo jej členom; nesmieš mať lepší alebo bližší vzťah so svojim šéfom ako ostatní a pod.

Za najvýznamnejšie normy považujeme solidaritu ako výraz pochopenia, vzájomnosti a konformitu, podľahnutie tlaku skupiny.

Konformita môže mať niekoľko rozmerov:

• nepravá - jedinec sa iba navonok správa podľa noriem, ale vo vnútri s nimi nesúhlasí,
• pravá - navonok aj vo vnútri sa prispôsobí,
• negativizmus - odpor proti všetkému, absolútna negácia,
• nonkonformita - jedinec sa prispôsobí iba určitým normám, ktoré mu vyhovujú. Ide o správanie, ktoré sociálna skupina síce pokladá za odchýlku, narušenie noriem, nepresahuje však hranice tolerancie skupiny, nevyvoláva reakcie proti nonkonformným osobám zamerané na ich prispôsobenie a nápravu, napr. výstredné obliekanie, image, nezvyčajný štýl život a pod. Skupina zvyčajne toleruje iba odklon po určitú hranicu. Ak sa odklon opakuje, hovoríme o deviácii. Ide o správanie, ktoré považuje sociálna skupina za porušenie spoločenských či skupinových noriem, a preto vyvoláva negatívne reakcie jednotlivcov. Dôsledok spočíva vo vytváraní sociálnych skupín zameranej na izoláciu, liečenie, prevýchovu, nápravu alebo sankcie porušovateľov noriem.

Záver

Sociálna skupina predstavuje jedincov, ktorí majú určitý spoločný cieľ, participujú pri riadení či existencii skupiny a zároveň pri uspokojovaní svojich potrieb. Každá sociálna skupina je dynamická jednotka. Zmena akejkoľvek časti môže zmeniť stav všetkých ostatných, preto môže byť vítaná, ale aj ohrozujúca. Existencia spoločných cieľov, vedomie súdržnosti a spolupatričnosti, určitá organizovanosť miesta, postavenia a statusu, role má spoločný menovateľ s existenciou spoločných hodnôt, ktoré regulujú správanie jednotlivých členov skupiny. Charakter noriem a kontroly dodržiavania predstavujú istotu a bezvýhradnú akceptáciu, ktorá je pre členov skupiny dôležitá a signalizuje vymedzenie vo vzťahu k iným skupinám, ktoré môžu byť konkurenčné alebo ohrozujúce v pracovnom aj v školskom prostredí.