Vyhľadávanie v aktualitách
Aktuality
Medzinárodný deň študentstva a demonštrácie v roku 1968
Kategória: Aktuality Autor/i: PhDr. Adam Bielesz, zdroj MšP 11/2022
17. novembra 1939 boli uzatvorené české vysoké školy nemeckými okupačnými vojskami. 17. novembra 1989 prišlo k potlačeniu študentského pochodu v pražských uliciach. 17. novembra sa však výrazne aktivizovali aj českí a slovenskí študenti v roku 1968.
V novembri 1968 od okupácie našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy ubehli skoro tri mesiace. Študenti boli jednou z hlavných síl podporujúcich demokratizačné reformy známe ako Pražská jar. Voči poriadkom, ktoré mali byť v Československu nastolené, preto vysokoškoláci v Bratislave, Trnave, Nitre, Žiline či iných mestách protestovali už od začiatku akademického roka 1968. Protesty sa uskutočnili v dňoch 16. októbra až 17. októbra 1968, 29. októbra 1968 a 6. novembra 1968 až 7. novembra 1968.1
Vedenie Komunistickej strany Slovenska (ďalej len „KSS“) počítalo s tým, že ďalšie nepokoje vypuknú okolo 17. novembra 1968. Jeho predsedníctvo na zasadnutí z 11. novembra 1968 uložilo vedúcim tajomníkom strany v krajoch a v Bratislave „urobiť potrebné opatrenia na zabezpečenie verejného poriadku, a to predovšetkým v období okolo 17. novembra 1968”.
Ondrej Klokoč, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady a člen predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, mal zabezpečiť zákaz verejných zhromaždení na Slovensku v čase od 14. novembra do 21. novembra 1968.2
Štátna bezpečnosť v jednej zo správ informovala, že už 14. novembra 1968 sa na bratislavských vysokoškolských internátoch objavovali výzvy k manifestácii. Tá sa mala uskutočniť 16. novembra 1968 pred Študentským domovom Jura Hronca a odtiaľ sa presunúť na neďaleké Gottwaldovo námestie (dnešné Námestie slobody).
Hlavnou témou bol protest proti vojenskej prítomnosti sovietskej armády, ale aj kritika vtedajšej politiky štátnych a straníckych štruktúr. Po rokovaní medzi zástupcami študentských organizácií a zrejme i tlaku zo strany akademických a politických miest sa protest mal uskutočniť len na pôde vysokých škôl. Po komunikácii s vysokoškolákmi v Prahe sa študenti rozhodli vstúpiť do ostrého štrajku. Ako prví začali štrajkovať poslucháči Chemickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT – dnes STU), nasledovali ju ďalšie fakulty SVŠT a ďalšie vysoké školy v Bratislave. K 18. novembru 1968 štrajkovali už všetky vysoké školy v hlavnom meste. O deň neskôr sa pridala i Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Nitre a Trnave. Štrajky pokračovali až do 22. novembra 1968.3
Riadiacim orgánom štrajkov boli štrajkové výbory na príslušných vysokých školách. Hoci formálne ich zastrešoval Zväz vysokoškolákov Slovenska, tento sa do celej akcie zapojil len v menšej miere. Študenti však neostali len na vysokých školách. Ich delegácie sa 19. novembra 1968 rozbehli získať podporu do priemyselných podnikov, stredných škôl, štátnych inštitúcií. Na stredných školách sa študenti po akciách vysokoškolákov pokúsili vstúpiť do štrajku, iniciatívu však zastavili riaditelia škôl.4 Podľa zistení ŠTB organizátori štrajku neboli s výsledkami spokojní. Medzi študentami sa vyskytovali návrhy trvať na odchode skompromitovaných politických predstaviteľov, či kritizovať politický vývoj po augustovej okupácii.5
Hoci od invázie vojsk Varšavskej zmluvy ubehol len krátky čas a spoločenský vývoj ešte prial reformnému procesu, začali sa už postupne objavovať prvé náznaky normalizačného režimu tak, ako ich poznáme z neskoršieho obdobia. Ako sa dozvedáme zo spomienok študentského funkcionára Jindřicha Markusa: „Už vtedy ale príslušníci štátnej bezpečnosti sledovali činnosť študentov, ako napríklad na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre počas štrajkov v dňoch 18. – 20. novembra 1968, ostatných odvážali v noci na bratislavskú Februárku." 6
Iným fenoménom bol postupne sa šíriaci strach a z neho vyplývajúce reakcie na situáciu. Vtedajší študent psychológie na FF UK Mikuláš Sliacky opisuje to, že: „od štrajku sa nás pokúsili odradiť niektorí profesori aj funkcionári ČSM7, v pamäti mi utkvel najmä spomínaný Marián Babic. Tváril sa ako malý Napoleon, čo ma osobitne popudzovalo. Možno by sa to bolo skončilo aj fiaskom, ale za štrajk sa rozhodne postavili starší kolegovia – študenti psychológie najmä Stano Fila, Fero Šebej, Desanka Tatarková a ďalší, ktorých som dovtedy takmer nepoznal”. V danom období ešte vždy prevážila snaha vyjadriť svoj kritický názor.8
1 ŠOÓŠ, Mikuláš. Roky nádeje. Bratislava : Hronka, 2014, s. 108 – 118; Archív Ústavu pamäti národa (A ÚPN), f. Ministerstvo vnútra (MV), archívne číslo (arch. č.) OB-164, registračné číslo (reg. č.) 11 600, Vyhodnotenie poznatkov o študentských nepokojoch v dňoch 16.10. – 21.11.1968, s. 1 – 6. ; Slovenský národný archív (SNA), f. Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) – Predsedníctvo, škatuľa (šk.) 1215, Správa o narušovaní verejného poriadku v dňoch výročia vzniku ČSR a výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.
2 SNA, f. ÚV KSS – Predsedníctvo, šk. 1215, Správa o narušovaní verejného poriadku v dňoch výročia vzniku ČSR a výročia VOSR.
3 A ÚPN, f. MV, arch. č. OB-164, reg. č. 11 600, Vyhodnotenie poznatkov o študentských nepokojoch v dňoch 16.10. – 21.11.1968, s. 7 – 8.
4 ŠOÓŠ, M. Roky nádeje.., s.113; A ÚPN, f. MV, arch. č. OB-164, reg.č.11600, Vyhodnotenie poznatkov o študentských nepokojoch v dňoch 16.10.- 21.11.1968, s. 8 – 9.
5 A ÚPN, f. MV, arch. č. OB-164, reg. č. 11 600, Vyhodnotenie poznatkov o študentských nepokojoch v dňoch 16.10. – 21.11.1968, s. 9 – 10.
6 ŠOÓŠ, M. Roky nádeje.., s. 64; Označenie pre vtedajšie sídlo Štátnej bezpečnosti v Bratislave, dnes budova Prezídia Policajného zboru SR na Račianskej ulici.
7 Skratka Československého sväzu mládeže, jednotnej mládežníckej organizácie v Československu, po normalizácii pokračovala pod názvom SZM.
8 ŠOÓŠ, M. Roky nádeje.., s. 116.
Ďalšie články k téme
17. november 1939
14. marca 1939 vzniká Slovenská republika. Deň na to prichádzajú do Prahy nemecké vojská, vzniká Protektorát Čechy a Morava. Nacistická okupačná moc nastoľuje vlastný režim, demonštruje sa. Nacistické orgány pri pokuse o potlačenie demonštrácii strieľajú do davu. Zomiera robotník Václav Sedláček, niektorí ľudia sú zranení. Druhá obeť nacistického teroru, študent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity Jan Opletal zomiera 11. novembra 1939 na následky zranení. Opletalovo pochovávanie o štyri dni neskôr sa stáva dôvodom pre usporiadanie ďalšieho odporu voči nacistom. Okupačná moc pripravuje odvetnú akciu. Ráno 17. novembra 1939 na osobný rozkaz Adolfa Hitlera vtrhli na vysokoškolské internáty nemecké jednotky. Veľká časť študentov bola odvezená do koncentračného tábora. Deväť študentov bolo popravených. Ešte v ten istý deň vyšiel výnos, ktorým sa uzavreli všetky české vysoké školy. Pôvodne na obdobie troch rokov, napokon však do konca existencie Protektorátu.
Josef Matoušek (1906 - 1939), Marek Frauwirth (1911 - 1939), Josef Adamec (1909 - 1939), Jan Černý (1914 - 1939), Jaroslav Klíma (1913 - 1939), František Skorkovský (1909 - 1939), Bedřich Koula (1913 - 1939), Václav Šaffránek (1920 - 1939), Jan Wienert (1914 - 1939).
O dva roky neskôr v Londýne bol 17. november vyhlásený Medzinárodným dňom študentstva.
Udalosti predchádzajúce 17. novembru 1939
Rok 1939 bol v českých krajinách komplikovaný. Počas marca 1939 zaniká Česko-Slovensko. Na troskách bývalej republiky zriaďujú nacisti Protektorát Čechy a Morava. Napriek proklamovanej autonómii českých orgánov, fungovaní protektorátnej vlády, protektorátneho prezidenta, pánom situácie je nacistické Nemecko formálne zastupované ríšskym protektorom, bývalým nemeckým diplomatom a ministrom zahraničných vecí Konstantinom von Neurathom.
Dianie po marci 1939 sa neupokojovalo, skôr naopak. Široké zložky obyvateľstva rozličnými spôsobmi prejavovali nesúhlas s novovzniknutou situáciou. Formy odporu sa rôznili. Najradikálnejším spôsobom vymedzenia sa bola činnosť v odbojovom hnutí, väčšina obyvateľstva sa však zmohla na mäkšie formy odporu, napr. spievanie národných piesní, prerušovanie nemčiny kýchaním či kašlaním počas vysielania nemeckých týždenníkov.
Verejnosť mala silu aj na väčšie akcie, ktoré sa viazali spravidla k významným osobám či dátumom v českých dejinách. V máji 1939 sa ako protest proti nacistom využil prevoz telesných pozostatkov básnika Karla Hyňka Máchu na cintorín v Pražskom Vyšehrade. Na prvé výročie podpísania Mníchovskej dohody vyjadrilo svoj odpor bojkotom električkovej dopravy pražské obyvateľstvo. Električky premávali v ten deň bez pasažierov. Nový význam získal 28. október, výročie vzniku Československa. Do ulíc vyšli protestovať najmä českí študenti.
Viac tu: https://www.direktor.sk/sk/riadenie-skoly/medzinarodny-den-studentstva-1.zs-1614.html
Udalosti predchádzajúce 17. novembru 1989
Situácia vo východnom bloku sa v druhej polovici osemdesiatych rokov výraznejšie skomplikovala. Sovietsky zväz sa pod vplyvom generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova a jeho politiky otvorenosti (glasnosť) a prestavby (perestrojka) začínal vnútorne meniť a demokratizovať. Bolo len otázkou času, kedy vplyvy sovietskej politiky začnú prenikať aj do satelitov Sovietskeho zväzu. V Poľsku a Maďarsku sa postupný prechod k demokracii odštartoval ešte v roku 1988. Vo východnom Nemecku padol 9. novembra 1989 Berlínsky múr, jeden zo symbolov rozdelenej Európy.
Gustáv Husák, dlhoročný generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ďalej len "ÚV KSČ") sa síce vzdal najvyššej straníckej funkcie (ponechávajúc si funkciu prezidenta), jeho nástupca Miloš Jakeš však prijateľný nebol. Oficiálne sa deklarovala prestavba a demokratizácia, v realite však navrhované zmeny mali viac formálny charakter. Mocenský monopol naďalej držala v rukách komunistická strana. Zmeny v okolitých krajinách neunikli ani obyvateľstvu žijúcemu v Československu. Čoraz odvážnejší ľudia vyšli niekoľkokrát do ulíc pri rôznych príležitostiach. Na Slovensku sa do pamätí vryla Sviečková manifestácia z marca 1988. V Čechách vyšli do ulíc ľudia pri príležitosti 20. výročia upálenia študenta Jana Palacha v januári 1989. Podobná situácia sa opakovala v auguste toho istého roku, a to v čase 21. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy.
Viac tu: https://www.direktor.sk/sk/riadenie-skoly/medzinarodny-den-studentstva-2.zs-1619.html
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Archív článkov
Kategórie
Aktuality
Najnovšie publikácie
