Manažment školy v praxi č. 6/2017

V novom čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme sťažnostiam v školách a školských zariadeniach po novele zákona o sťažnostiach, záškoláctvu rómskych žiakov. Ponúkame tiež tému prevencie drogových závislostí v školských podmienkach. Nechýba ani prehľad dôležitých termínov pre manažment škôl a školských zariadení. 

Vyberáme z tém časopisu Manažment školy v praxi

Ingrid Veverková Konečná - Sťažnosti v školách a školských zariadeniach

Novela zákona o sťažnostiach reaguje na nové možnosti elektronickej komunikácie, ktoré spĺňajú požiadavky na dostatočné overenie elektronickej identity sťažovateľa (ak sťažovateľ disponuje občianskym preukazom s elektronickým čipom a úspešne sa autentifikuje (pristúpi) k elektronickým službám Ústredného portálu verejnej správy). Novelou zákona o sťažnostiach sa nevylučuje žiadna z foriem doručenia sťažnosti v elektronickej podobe, pričom jedinou podmienkou je autorizácia sťažnosti kvalifikovaným elektronickým podpisom (pečaťou) sťažovateľa alebo osoby oprávnenej konať v mene sťažovateľa.

Viac na: Sťažnosti v školách a školských zariadeniach

Drahoslava Vaščáková - Záškoláctvo rómskych žiakov

Žiaci zastupujú rodičov pri strážení mladších súrodencov a pri vykonávaní rôznych prác, ako je upratovanie, chodenie na drevo do lesa, zbieranie lesných plodov, zber kovov a pod. Rodičia sa vyhovárajú, že si potrebovali niečo vybaviť a nemali kde nechať mladšie deti. Ak takto nechá rodič dieťa štyrikrát do týždňa doma pri súrodencoch, je to v priemere 20 neospravedlnených hodín. Neprítomnosť dieťaťa v škole rodičia ospravedlňujú vymyslenými ospravedlneniami alebo otvorene priznávajú pravý dôvod absencie (napr. boli sme nakupovať, boli sme na návšteve, nemalo si čo obuť alebo obliecť, v škole ho bijú, v škole je mu zima a pod.). Často sa žiaci učiteľom sťažujú, že chceli ísť do školy, ale nemohli, lebo ich rodičia nepustili z nejakého dôvodu. Na druhej strane mnohé z týchto detí skutočne niekedy neprídu do školy, lebo si nemajú čo obliecť a obuť, alebo nemajú peniaze na cestu.

Viac na: Záškoláctvo rómskych žiakov - časopis

Tatiana Soroková - Prevencia drogových závislostí v podmienkach škôl

Učiteľ je dôležitým koordinátorom procesu vzniku postojov, názorov, prístupov, rozhodnutí a získavania vedomostí žiakov. Napriek tomu, že dnes každý žiak aktívne komunikuje na sociálnych sieťach a má možnosť diametrálne odlišného výberu informácii, je práve dôraz na osobnosti pedagóga, ktorý na žiaka bezprostredne pôsobí, ktoré z informácii v záplave ponúk si dieťa vyberie a zvnútorní so svojimi hodnotami. Tieto hodnoty sú krehké, sú v procese kreovania osobnosti a preto by učiteľ mal byť schopný a edukovaný v rovine tejto práce, správne identifikovať problémy dieťaťa a spôsoby ich zvládania. Tieto vedomosti a zručnosti musí nadobúdať už v priebehu prípravy na učiteľské povolanie, nakoľko po nástupe do praxe bude musieť tieto problémy riešiť. Jedným z predpokladovúspešného zvládania a riešenia tejto problematikyje cielená výchova a vzdelávanie v rovine preventívnej aj konatívnej.

Viac na: Prevencia drogových závislostí v podmienkach škôl

Rozhovor so Soňou Koreňovou - Láskavo ale nekopromisne

Keď som začínala pracovať s touto cieľovou skupinou, starší kolegovia mi pripomínali známe príslovie: „Starého psa novým trikom nenaučíš“. Kto ma však pozná osobne, vie, že pracujem prevažne na základe vlastnej skúsenosti, a tak som sa nedala odradiť. Keďže aj počas pôsobenia na základnej škole mi bola bližšia práca so staršími žiakmi, rozhodla som sa, že práve tejto cieľovej skupine sa chcem venovať viac. Mladšie deti majú na dosah o čosi viac možností, ako sa vymaniť z nepriaznivej situácie. Čím sú však deti staršie, my dospelí máme pocit, že to už dokážu aj samé. Puberta je obdobie, kedy 13 – 16 ročný mladý človek už nechce počúvať kázne dospelého o tom, ako sa má správať a čo má robiť. V tomto veku mladí ľudia potrebujú vzory, ľudí, ktorí si ich v prvom rade vypočujú, zaujímajú sa o ich pocity, snažia sa ich pochopiť. Potom sú oveľa viac otvorenejší akejkoľvek spätnej väzbe, pustia nás bližšie k sebe. Samozrejme, aj tu existuje pomyslená citová čiara, ktorú keď som prekročila, tak si žiaci mysleli, že budú môcť mnou manipulovať. Nie raz sa mi stalo, že keď zistili, že som veľmi otvorená a nastavená pomáhať im, tak vo mne chceli umelo vyvolať ľútosť, aby ma dostali tam, kde ma chcú mať. Dnes aj vďaka týmto skúsenostiam a môjmu partnerovi Kristiánovi z občianskeho združenia Cesta mladých viem, že pre všetkých zúčastnených je najlepším prístup ‒ „láskavo, ale nekompromisne“.

Viac na: Rozhovor so Soňou Koreňovovu