Manažment školy č.7-8/2017

V novom čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme vybavovaniu sťažností v školách a školských zariadeniac, rozoberáme prípravu metodické dňa pedagogických zamestnancov. Ponúkneme návod zapojenia sa školy do projektu Erazmus+. Informujeme o prepojení formálneho a neformálneho vzdelávania a upozorňujeme na možnosť zriadenia žiackej školskej rady, ktorú priniesla nová legislatíva. Nechýba ani prehľad dôležitých termínov pre manažment škôl a školských zariadení. 

Vyberáme z tém časopisu Manažment školy v praxi

Oľga Pivarníková - Metodický deň pedagogických zamestnancov

Realizácii vzdelávacích aktivít organizovaných v rámci metodického dňa predchádza so značným časovým predstihom organizačná príprava na úrovni zriaďovateľa. Zriaďovateľ spracuje písomný návrh organizačného zabezpečenia metodického dňa, ktorý administratívne schváli vedúci odboru školstva.

Organizačné zabezpečenie metodického dňa je predmetom pracovného stretnutia, na ktoré zriaďovateľ pozýva pracovný tím riaditeľov škôl a školských zariadení. Pracovné stretnutie sa nesie v duchu vzájomnej komunikácie s cieľom pripraviť optimálne podmienky pre prácu v sekciách.

Viac v článku: Metodický deň pedagogických zamestnancov v sekcii časopis Manažment školy v praxi

Renáta Brédová - Projekt Erazmus+

Projekt „Schoool can be fun – Škola môže byť zábavná“, sa zameriava na dopad vyučovacích metód techník, osnov, štruktúr vyučovacích hodín na žiakov u nás aj v partnerských školách. Porovnávaním vzdelávacích systémov a vyučovacích metód v partnerských krajinách s priamou účasťou zapojených žiakov sa budeme spoločne so žiakmi usilovať vytvoriť model ideálnej európskej školy a vyučovania z pohľadu žiakov.

Prvé skúsenosti s overovaním vyučovacích stratégii v rámci zrealizovaných mobilít našich žiakov v Holandsku a Poľsku a návštevy partnerov u nás potvrdzujú, že výber témy je dostatočne atraktívny pre žiakov aj pedagógov.

Plánovanie všetkých aktivít je prispôsobované vekovej štruktúre zapojených žiakov. Podstatnú časť tvoria modelové hodiny v hostiteľskej škole s aktívnou účasťou všetkých zahraničných návštevníkov. Okamžitá spätná väzba je vytváraná vo forme žiackych prezentácii, či rôznych dotazníkov.

Žiaci pracujú v zmiešaných tímoch, učia sa riešiť problémy a podporovať sa pri zdolávaní počiatočných komunikačných problémov. Vzájomným spoznávaním sa hľadajú spoločné rovesnícke témy bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú.

Každá návšteva je spojená s predstavením tých najdôležitejších miestnych pozoruhodností a tradícií, ktoré vedú žiakov k rešpektovaniu rozdielov a úcte k tradíciám iných krajín.

Viac v článku: Projekt Erazmus+ v sekcii časopis Manažment školy v praxi

Ingrid Konečná Veverková - Vybavovanie sťažností v školách a školských zariadeniach (2.)

Po novele zákona o sťažnostiach sa ruší možnosť podania ústnej sťažnosti do záznamu a možnosť podávania sťažností prostredníctvom telefaxu.

Sťažnosť musí byť podaná písomne, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe.

Po novele zákona o sťažnostiach, ak sa sťažovateľ dostaví k riaditeľovi školy osobne podať sťažnosť, ktorú nemá vyhotovenú písomne, riaditeľ školy alebo iný zamestnanec školy musí sťažovateľa prijať a umožniť mu, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovil. Ak sa k riaditeľovi školy dostaví osoba, ktorej zdravotný stav bráni, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovila sama, za túto osobu ju vyhotoví zamestnanec školy.

Viac v článku: Vybavovanie sťažností ....v sekcii časopis Manažment školy v praxi

Soňa Koreňová,  Kristián Berecs - Prepojenie formálneho a neformálneho vzdelávania

Správanie žiakov zo SZP je častokrát považované zanevychované, či menej prispôsobivé. Dôvod môže byť absolútne prostý – žiak sa snaží upriamiť pozornosť na jeho osobu, pretože sa nevie vnútorne vysporiadať so zložitou situáciou v súkromnom živote a s nedostatočnou pozornosťou blízkych ľudí. Na vyučovaní pôsobí deštruktívne, zásadne odmieta plniť požiadavky autorít, alebo robí zámerne opak, ignoruje vyzvania, jeho správanie môže prerásť do agresie voči svojmu okoliu. Pri takýchto žiakoch treba jednať s pochopením, no nekompromisne vymedzovať hranice.

Pomáha časté objasňovanie príčin a dôsledkov.

Príklad: „Je mi to ľúto, ale nemôžem ťa vziať na tento výlet, pretože si na rozdiel od zvyšku triedy nedodržal našu dohodu rešpektovať ostatných – slovne si napadol spolužiačku aj napriek dvojnásobnému upozorneniu“.

Pomáha objasňovanie zmyslu toho, o čo žiaka žiadame.

Príklad: „Prosím ťa prihlás sa, keď chceš niečo povedať. Keď niekomu skočíš do reči, nie je to pre neho príjemné, môže mať pocit, že si ho nechceš vypočuť alebo ťa nezajíma, čo chce povedať. Pri najbližšej príležitosti sa môže stať, že si nevypočuje on teba“.

Viac v článku: Prepojenie formálneho a neformálneho vzdelávania v sekcii časopis Manažent školy v praxi