Kritické myslenie ako téma regionálnej konferencie vo Zvolene

V utorok 3. apríla 2018, v čase vedľajších prázdnin, organizovala Základná škola P. Jilemnického 2 vo Zvolene regionálnu vzdelávaciu konferenciu pod názvom UČIACA SA ŠKOLA. Nosnou a vysoko aktuálnou témou konferencie bolo Kritické myslenie dospelých i detí.

Z úvodného príspevku riaditeľky školy, Mgr. Ľuboslavy Bielikovej, vyberáme:

Zručnosti čítania, písania a myslenia tvorili oddávna základ vzdelania človeka. Kritické myslenie sa nedá oddeliť od ďalších zručností, úzko súvisí s logikou, argumentáciou, s tvorivosťou, so schopnosťou vcítiť sa do prežívania iných, ale i s morálnymi hodnotami, ktoré často dávajú argumentom tú najväčšiu váhu.

Kritické myslenie by sme mohli definovať ako určitý postoj k svetu, ku konkrétnym situáciám, voči konkrétnym názorom. Keď kriticky premýšľame, v podstate sa len riadime múdrym príslovím DÔVERUJ, ALE PREVERUJ.

V škole vnímame kritické myslenie ako stratégiu uchopenia poznávania. Človek sa prostredníctvom kritického myslenia učí zaobchádzať s informáciami. Je dôležité, aby žiaci vedeli hľadať a filtrovať informácie, budovať si argumenty, či presvedčivo komunikovať. Pri príprave na viacsmernú diskusiu musia žiaci rozmýšľať nad možnými protiargumentmi a pripraviť sa na ne, čím sa učia vnímať problém z viacerých perspektív.

Kritické myslenie je skutočne tou schopnosťou, ktorá oddeľuje lídrov od ich nasledovateľov.

Vzdelávanie vo všeobecnosti sa zameriava na zapamätanie si informácií. Svet sa rýchlo mení a prístup k informáciám je takmer neobmedzený. Preto je dôležité vedieť sa v takom prostredí zorientovať. Často nám chýba schopnosť vyberať si medzi informáciami, pracovať s faktami a na ich základe sa rozhodovať.

Ak chceme pripravovať žiakov na budúce výzvy, je nutnosťou veku primerane učiť tvorivé a kritické myslenie na všetkých typoch škôl.

 Medzi najčastejšie nedostatky v praxi v rozvoji kritického myslenia môžeme zaradiť:

• stereotypy vo vzdelávaní, zameranosť na obsah a na nižšie kognitívne funkcie, ale i pretrvávajúce dominantné postavenie učiteľa pri sprostredkúvaní obsahu,
• obmedzené využívanie rozmanitých učebných a informačných zdrojov,
• nedostatočná kompenzácia rozdielov medzi žiakmi, ktoré sú dané odlišnou úrovňou podnetnosti ich domáceho zázemia,
• absencia kvalitných podporných nástrojov pre učiteľov (učebnice, metodiky, webový portál, poradenská činnosť).

Z okolia sa zvyšuje tlak na zmeny obsahu vzdelávania, z praxe prichádza požiadavka aj na posilnenie takých oblastí ako kritické myslenie, finančná či spotrebiteľská gramotnosť, ale i tzv. mäkkých zručností ako je prezentovanie, riešenie konfliktov, motivácia, tímová spolupráca a rozvoj komunikačných zručností.

Škola nereaguje na tieto požiadavky nahradením tradičných akademických disciplín, do kurikula ich zavádza v podobe tzv. prierezových tém. Tých už začína byť viac ako samostatných predmetov, čiže o efektivite nie je možné hovoriť.

Takmer všetci učitelia i rodičia si uvedomujú, že deti vzdelávame pre budúci svet, o ktorom prirodzene veľa nevieme. Veď kto zodpovedne vyhlási, čo bude o 30 - 40 rokov? V čase, keď dnešní šiestaci budú riadiť nielen svoj život, ale aj svet okolo seba...

V školách je ešte vždy zaužívané transmisívne vyučovanie, žiaci nie sú vedení myslieť sami za seba, verejná obhajoba názoru je skôr výnimkou ako pravidlom.

Čo treba v školách podporiť?

Predovšetkým zdravú zvedavosť, umenie prezentovať, modelovať variabilné nástroje pre rozhodovanie, ale aj prirodzene učiť žiakov overovať zdroje.

Je potrebné realizovať aktivity podporujúce vyššie kognitívne funkcie, napr. vytvárať fiktívne krajiny, simulácie parlamentu a zákonov, analýzy demokratických krajín. Osvedčené je aj vyučovanie v projektových blokoch a hlavne v teréne. Je možné, že by v školách pomohli aktivity zamerané naslušné a vecné vyjadrenie nesúhlasu, uskutočnenie pozitívnej zmeny v okolí, realizáciu riešenia vyplývajúceho zo školského prieskumu, reálne učenie hrou a tréningy na podporu racionality.

Podobne ako iné školy - aj my - sme začali učiť tvorivé a kritické myslenie ako nadpredmetovú tému v jednotlivých predmetoch, spolupracovali sme aj s rodičovskou a odbornou komunitou.

Variabilné časti hodín vystriedali bloky vyučovacích hodín, zážitkové učenie v škole i v teréne. Potom sme tému komplexnejšie riešili cez projektové dni a postupne sme získavali skúsenosti z okolia.

Rovesnícke učenie, tímová spolupráca, terénne outdoorové učenie, ale aj učenie sa z príbehov, z histórie, učenie v múzeu, v galérii, v informačnom centre a iné sociálne formy učenia boli žiakmi oceňované. Zameriavali sme sa na prípadové štúdie z reálneho života, rozprávanie príbehov, budovali hodnotový systém aj s generáciami rodičov a starých rodičov. Snahy o systematizáciu kritického myslenia vyvrcholili zavedením predmetov Tvorba projektov a prezentačných zručností v ŠkVP v 4. ročníku, Manažment osobných financií v 6. ročníku, Mladý vedec v 7. a 8. ročníku či vyučovanie robotiky deviatakov.

Školy za demokraciu je názov celoročného projektu žiakov V.C triedy, garanta Haralda Weilnböcka, európskeho odborníka na témy radikalizácie mládeže a extrémizmu v Európe. Od októbra beží dlhodobý projekt Otvorené školy pre žiakov v 7. ročníka, ktorý sa zameriava na zlepšenie participácie detí a mladých ľudí na živote školy a jej rozhodovacích procesoch. V júni plánujeme dvojdňový kurz kritického myslenia pre žiakov 9. ročníka.

Ciele konferencie

Pri príprave konferencie sme si stanovili dva ciele. Tým prvým je popularizovať kritické myslenie tak, aby prítomní účastníci boli ambasádormi dôležitosti rozvoja detí a dospelých práve v tejto oblasti. Druhým cieľom je, aby účastníci zažili konkrétne stratégie ako svoju racionalitu a kritické myslenie posilňovať, čo by mal človek urobiť preto, aby nepodliehal klamom, polopravdám, aby selektoval informácie a žil pokojným, šťastným životom.

Pripomínam, že najcennejším kapitálom Slovenska sú ľudia - ľudia vzdelaní, tvoriví a kultivovaní. Súčasné spoločenské poslanie plnia školy v dynamicky meniacom sa prostredí, kde na pozadí zmien školstva sa mení aj samotná spoločnosť.

Mgr. Ľuboslava Bieliková

Už 6. ročník konferencie otvorila svojim príspevkom riaditeľka školy, Mgr. Ľuboslava Bieliková. Ďalej zazneli príspevky z oblasti kritikého myslenia lektorov Ondreja Gažoviča, Martina Burgra a Arnolda Kissa. Následne paralelne prebiehali tvorivé workshopy na témy - Ako rozvíjať kritické myslenie na školách (Ondrej Gažovič), Ako argumentovať so žiakmi (Martin Burgr), Dnešná generácia a kritické myslenie – princípy, problémy, riešenia (Arnold Kiss), Prečo je kritické myslenie u žiakov dôležité (Dušana Bieleszová).

V ZŠ P. Jilemnického 2 vo Zvolene nečakajú, že základné zmeny prebehnú len zhora nadol. Nečakajú na pokyny a zmeny z ministerstiev, práve naopak, oceňujú a vyzdvihujú zmeny lokálne, t.j. zdola nahor. Podľa slov riaditeľky školy: "Zmena je cesta. Zmenou sa učíme. Zmena systému začína u každého z nás."