Dôležité je chrániť deti a povýšiť všetko ostatné nad tento záujem (Peter Lengyel)

Peter Lengyel ‒ po štúdiu na Trnavskej univerzite začal pôsobiť ako jeden z prvých školských sociálnych pracovníkov v základnej škole na Slovensku, kde pôsobil desať rokov. Neskôr pracoval a publikoval v regionálnych médiách a odborných časopisoch. Externe vyučoval na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a na Trnavskej univerzite. Po odchode zo školstva začal v rámci súkromného sektora realizovať cestovateľské vzdelávacie programy pre školy, neskôr aj školenia a ďalšie aktivity pre učiteľov a žiakov, ktoré realizuje dodnes. V súčasnosti tiež pracuje ako koordinátor ochrany detí pred násilím.

„Analýzy prípadov poukazujú na to, že školy váhajú často aj dva roky, kým problém začnú riešiť s príslušnými inštitúciami, a to napriek tomu, že o problémoch dieťaťa preukázateľne vedia.“

Pôsobili ste ako sociálny pracovník v škole. Potrebujú školy sociálnych pracovníkov?

Veľmi ich potrebujú! Doba sa zmenila, rozšírili sa komunikačné rámce, spôsoby komunikácie a túto komunikačnú expanziu majú dnešné deti aj dospelí problém zvládať. Sociálny pracovník mal význam aj vtedy, keď sa základné školy trápili „len“ so šikanovaním, záškoláctvom a kriminalitou. V súčasnosti týmto trom veľkým problémom kontruje kyberšikana, sebapoškodzovanie, pokusy o samovraždu, depresívne stavy detí, rizikové správania na internete, extrémizmus, prostitúcia za drogy, dopady nezvládnutej striedavej starostlivosti a ďalšie problémy. Ak príjme detské oddelenie v nemocnici v menšom meste desať detí za päť mesiacov, ktoré sa netaja tým, že už nechcú žiť, je to výrazný signál, že niečo zlyháva. Toto sú už témy, ktoré nemôže pokryť učiteľ na triednickej hodine alebo počas prestávky. Deti v dnešných školách potrebujú komunikovať s dospelými, ktorým dôverujú, ktorí sú na pomedzí ich sveta a sveta dospelých. Musia mať možnosť zdôveriť sa neutrálnemu človeku, ktorý má nadhľad. Práve títo ľudia majú možnosť u žiakov budovať postoje, ventilovať s nimi napätia v rodine, v škole aj v komunite. Možno sa niekto pýta, či toto je úloha školy, keď ju skôr vnímame z pozície vzdelávacej inštitúcie. Ja však tvrdím, že vzdelávanie nemôže byť úspešné, pokiaľ nie je dieťa zdravé, vyrovnané a šťastné.

Nedávno sme sa vracali zo školského výletu a pýtal som sa jednej žiačky, či pre ňu prídu rodičia. Povedala, že áno, ale že nevie kto, pretože sa rodičia nevedia zhodnúť, kto ju dnes „má“. Dieťa žijúce v takomto existenčnom strese musí mať vo svojom prirodzenom prostredí možnosť zaklopať niekomu na dvere a to, čo prežíva musí dať niekde von. Rodine sa zdôveriť nemôže a za cudzími nepôjde. Ak jej myseľ bude zamestnávať práve spomínaný problém, vzdelávanie pre ňu môže stratiť zmysel. Takže vhodným prostredím, ktoré prichádza do úvahy, je škola. Toto prostredie je jedinečné a nenahraditeľné.

V súčasnosti pracujete ako koordinátor ochrany detí pred násilím na ÚPSVaRe. Ako má postupovať vedenie školy, pri podozrení, že dieťa je v domácom prostredí vystavené násiliu?

Škola, resp. vedenie školy a učitelia by sa mali riadiť legislatívou, ktorá jasne pomenúva, že každý je povinný oznámiť porušovanie práv dieťaťa orgánu sociálnoprávnej ochrany. A to nielen vo fáze, kedy si je učiteľ istý situáciou, ale aj vo fáze podozrenia. Môže tak urobiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na polícii, ale aj prostredníctvom bezplatnej telefónnej linky 0800 191 222.

Dôležité je, aby si dospelí v kontakte s deťmi uvedomovali potrebu chrániť ich a povýšili tento záujem nad všetky ostatné záujmy. Často sa stáva, že školy nenahlásia problém, pretože sa boja reakcie rodiča, vyšetrovania, potreby vypovedať a ďalších úkonov, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie ochrany dieťaťa. Týrané, zneužívané, či zanedbávané dieťa tak potom ostáva bez potrebnej pomoci. Analýzy prípadov poukazujú na to, že školy váhajú často aj dva roky, kým problém začnú riešiť s príslušnými inštitúciami. A to napriek tomu, že o problémoch dieťaťa preukázateľne vedia.

Viac v rozhovore - časopis Manažment školy v praxi č. 7-8