Deň vzniku Slovenskej republiky

1. januára 1993 samostatná Slovenská republika začala písať svoju históriu. Bola uznaná susedmi i medzinárodným spoločenstvom.

Jej vznik sa spája so zánikom Československa. V posledný decembrový deň roku 1992 zaniklo Československo. Existencia štátu, ktorý trval takmer 70 rokov, sa zrútila na probléme národností. Probléme, ktorým bolo Československo zmietané od svojich začiatkov a vyriešiť ho nedokázali ani dohody národností, druhá svetová vojna či rôzne politické ideológie.

K prvému porevolučnému národnostnému sporu medzi Čechmi a Slovákmi prišlo krátko po opadnutí ošiaľu z konca komunistického režimu. Keď československý prezident Václav Havel navrhol zmenu názvu štátu z Československá socialistická republika na Československá republika, zrejme netušil, akú búrku nevôle vyvolá na slovenskej politickej scéne vnímajúcej navrhovaný názov ako návrat do čias pražského centralizmu. Padali rôzne alternatívy, o otázke sa začalo rokovať. Dňa 20. apríla 1990 schválil československý parlament nový názov. Štátny útvar sa po novom volal Česká a Slovenská Federatívna Republika. Problém, hoci bol zažehnaný, naznačoval neľahkú budúcnosť spoločnej štátnej existencie.

To sa ukázalo i pri ďalších rokovaniach uskutočnených po voľbách v júni 1990. Novým problémom sa stalo rozdelenie kompetencií medzi federálne a národné orgány. Zatiaľ čo česká reprezentácia sa prikláňala k návrhu silnej federácie prepúšťajúcej národným orgánom niektoré kompetencie, slovenská reprezentácia videla zmysel v silných národných orgánoch vzdávajúcich sa časti svojich právomocí v prospech federácie. Nový zákon o rozdelení kompetencií bol prijatý 12. decembra 1990. Právomoci federálnych orgánov proti národným boli silno obmedzené. Všetky otázky vzájomných vzťahov sa však nedoriešili. Diskusie pokračovali ďalej.

Za kľúčové možno označiť parlamentné voľby konané v júni 1992. V Čechách sa víťazom stala Občianska demokratická strana (ďalej len "ODS"), na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (ďalej len "HZDS"). Víťazi volieb sa výrazne líšili v nazeraní na spoločnú budúcnosť v Československu. ODS reprezentovaná jej predsedom Václavom Klausom presadzovala buď funkčnú federáciu alebo rozdelenie na dva samostatné štáty. HZDS reprezentovaná Vladimírom Mečiarom chcela síce spoločný štát, avšak s funkciami, ktoré existenciu spoločného štátu vylučovali. Napriek rozdielnym postojom vstúpili obe politické strany do rokovaní o zostavení federálnej vlády deklarujúcej záujem udržať Československo. Čoskoro sa však ukázalo, že prienik pohľadov na spoločný život v jednom štátnom útvare nie je možný. Československo smerovalo k rozdeleniu. Zákonnou bodkou za procesom sa stalo prijatie ústavného zákona o zániku Československej federácie zo dňa 25. novembra 1992.

Úderom polnoci dňa 31. decembra vznikli dva samostatné štátne útvary - Česká republika a Slovenská republika. Hoci oslavy obyvateľov zo zisku samostatnosti neboli príliš bujaré a ľudia sa netajili obavami z budúcnosti, formát akým sa Československo rozdelilo, sa stal vzorom pre riešenie národnostných sporov. Sporov, na ktoré v strednej Európe životom doplatilo počas 20. storočia až príliš veľa ľudí.