Deň učiteľov

Narodil sa 28. marca 1592 a tento dátum sa v Československu (dnes už aj na Slovensku) od roku 1955 oslavuje ako Deň učiteľov. O miesto jeho narodenia sa už dlhé desaťročia vedie siahodlhý spor medzi obcami Komňou, Nivnicou a Uherským Brodom na moravsko-slovenskom pomedzí. Je doložené, že mal slovenských predkov. V ranom detstve osirel, no pestúni sa usilovali, aby dostal dobré základy vzdelania, ktoré mu potom spolu s jeho talentom a pracovitosťou umožnili pokračovať v ďalšom štúdiu na nemeckých univerzitách v Herborne a Heidelbergu. Po návrate domov začal pôsobiť ako učiteľ v Přerove, kde bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej a zakrátko ho povolali za rektora školy v moravskom Fulneku.

Udalosti po bitke na Bielej hore v roku 1621 (po porážke protestantských stavov) prinútili Komenského skrývať sa na rozličných miestach Čiech, pričom prežil viaceré osobné tragédie (smrť manželky a dvoch detí, stratu mnohých rukopisov), až bol nakoniec nútený odísť do exilu a usadiť sa v poľskom Lešne (1628 – 1641). Tu viedol zbor Jednoty bratskej, ktorý ho vyvolil za svojho biskupa. V Lešne bol zároveň zástupcom rektora tamojšieho gymnázia a začal sa sústavnejšie zaoberať pedagogickými otázkami. V nádeji na skorý návrat do vlasti napísal niekoľko originálnych reformných pedagogických diel, napr. Krátky návrh na obnovu škôl v Kráľovstve českom (1632), tu vznikla jeho Didaktika česká (1632), jeho vrcholné a najznámejšie pedagogické dielo Veľká didaktika (1638), základné dielo o predškolskej výchove Informatórium školy materskej (1632), ale aj učebnica Brána jazykov otvorená (1631) a ďalšie spisy, ktoré ho preslávili v celej vtedajšej nekatolíckej Európe. Neskoršia školská historiografia na základe týchto diel označila Komenského za tvorcu modernej pedagogickej vedy. Cestoval po mnohých európskych krajinách. Krátko pôsobil v Anglicku (1641 – 1642), vo Švédsku (usadil sa v pruskom Elblagu 1642 – 1648), znova v Lešne, v uhorskom Sárospataku (1650 – 1654), pričom niekoľkokrát navštívil aj slovenské mestá (Trnavu, Púchov, Levoču a Prešov), opätovne v Lešne a po roku 1656 nachádza svoje posledné útočište v holandskom Amsterdame, kde súhrnne vydal svoje pedagogické spisy pod názvom Opera didactica omnia (1657). V Amsterdame v roku 1670 aj zomrel a pochovaný je v neďalekom Naardene, kde vzniklo aj múzeum venované jeho pamiatke.

V čase jednotlivých pobytov mimo vlasti pokračuje vo svojej intenzívnej pedagogickej tvorbe (obsahuje mnoho desiatok kratších či rozsiahlejších pedagogických spisov a učebníc), pomáha reformovať školstvo v navštívených krajinách, ale zároveň sa všemožne usiluje získať morálnu podporu pre svoju cirkev a pre český národ a čoraz viac sa začína zamýšľať aj nad najzávažnejšími spoločenskými a politickými problémami svojej doby.

Ján Amos Komenský vynikol predovšetkým ako pedagogický mysliteľ. Na prahu novoveku vytvoril rozmerné vedecké dielo, ktoré sa stalo základným kameňov novodobej pedagogiky. Hlavnou Komenského myšlienkou bolo úsilie sprístupniť vzdelávanie najširším vrstvám detí a mládeže bez rozdielu sociálneho postavenia či vierovyznania.Premyslel aj celú organizáciu školstva, rozčlenil školské vzdelávanie do jednotlivých školských rokov, zaviedol systém tried a rad didaktických zásad uplatňujúcich sa aj v dnešnej škole (princíp názornosti, postupnosti, od jednoduchšieho k zložitejšiemu, vekovej primeranosti učiva, princíp opakovania a pod.). Presadzoval ideu, aby vyučovanie bolo zábavou (schola ludus), veľkú pozornosť venoval jazykovej výchove (koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom), geniálne predvídal, že učenie sa stane celoživotnou záležitosťou každého človeka.

Komenský však nebol len úzko zameraným pedagógom, ale jeho mysliteľské aktivity prerástli tento rámec. Ako kňaz, biskup Jednoty bratskej, ktorá čerpala z myšlienok husitizmu, sa neustále staral o blaho svojich cirkevníkov. Z pevného náboženského presvedčenia rezultoval Komenského hlboký záujem o sociálne otázky ľudstva, ktoré vrcholili nielen v jeho literárnom obraze sveta, v diele Labyrint srdca, raj sveta (1631), ale predovšetkým vo veľkolepom projekte sociálnej reformy sveta Všeobecná porada o náprave ľudských vecí (kompletne bola publikovaný po česky v r. 1966), v ktorom navrhoval premyslené kroky k odstraňovaniu najzávažnejších spoločenských problémov a zhrnul svoju predstavu renesancie ľudstva a naplnenia odvekých humanitných ideálov človeka. Komenského životom a dielom sa dnes zaoberá vedecká disciplína – komeniológia, ktorej zakladateľom sa stal Ján Kvačala.

PhDr. Vladimír Mihalička, Csc.

Fotografie: archív redakcie, Dom Zuzany Komenské v Strážnici, u ktorej žil J. A. Komenský ako chlapec v rokoch 1604 - 1605.