Aktuálne - Didaktika č. 6/2022

Myšlienky v hlave

Na čo si najviac dávam pozor? Na svoje myšlienky. Vytvárajú z mojej hlavy dom, v ktorom potom musím bývať.“ Jan Tříska

Koľkokrát v návale hnevu vyslovíme vety, ktoré ľutujeme? Ako často riešime v hlave veci, ktoré sa s odstupom času ukážu byť nepodstatné? V akej miere nám ego-vzťažné myšlienky významným spôsobom určujú vzťahy v tíme? Súdy, ktoré vyslovujeme nad inými, môžu byť vyjadrením našich vlastných neuspokojených potrieb, ale aj zlyhaní, ktoré si niekedy ťažšie priznávame. Mať pod kontrolou emócie, zvládnuť sebariadenie v situácii, o ktorej vieme, že môže byť pre nás riziková, sa ukazuje byť kľúčovým predpokladom úspešnosti vedenia tímu. Témy, ktoré sa môžu stať súčasťou našich myšlienok, sme starostlivo vybrali aj do 6. čísla časopisu Didaktika.

Sociálno-emocionálne učenie je súčasťou edukácie, v ktorej sa žiaci postupne učia zvládať vlastné správanie a učia sa vychádzať so svojimi spolužiakmi. Erich Petlák sa v príspevku k tejto téme venuje implementácii a stratégii sociálno-emocionálneho učenia do vyučovania. Príspevok obsahovo dopĺňa článok uverejnený v časopise DIDAKTIKA č. 4/2022.

Metodické orgány školy vznikajú s cieľom plniť úlohy, realizovať výchovno-vzdelávacie ciele. Riaditeľ školy poverí jedného zo zamestnancov vedením metodického orgánu. Zdenka Matulová Juríková sa v príspevku venuje predmetovým komisiám, ktoré sú súčasťou metodických orgánov školy.

Učiteľ by mal byť vybavený takými spôsobilosťami, aby žiakov vedel pripraviť na aktívny a zodpovedný život. Nejde len o to, aby mali jeho zverenci namemorovaných množstvo informácií, treba ich naučiť so systémom osvojených, pochopených a zapamätaných informácií pracovať, kriticky ich skúmať, predpokladať dôsledky, vytvárať analógie, dospieť k rozhodnutiu, vedieť interpretovať myšlienky a argumenty, používať vyššie kognitívne operácie. Stratégiám na rozvoj systematických zručností sa venuje Nina Bodoríková a Denisa Gunišová.

Hodnotenie je neodmysliteľnou súčasťou pedagogického procesu, prostredníctvom ktorého sa spolu so skúšaním preveruje zvládnutie zadaných cieľov. O vzájomnej kontrole ako prostriedku pedagogizácie vzdelávacieho procesu píše Natália Sadivová.

Martina Kosturková sa v článku s názvom „Intelektuálna autonómia a prispôsobivosť“ venuje téme kultivácie charakteru človeka 21. storočia. Upozorňuje, že intelektuálna autonómia by mala byť odrazom zdravo uvažujúceho človeka. Mala by sa vhodne prejavovať v osobnom i profesijnom živote.

Konštruktívnym a deštruktívnym prejavom moci v práci vedúceho metodického orgánu školy sa venuje Dušana Bieleszová. Opisuje základné typy moci, upozorňuje na charakteristiky mocenskej orientácie, situačné faktory zneužitia moci aj korekčné signály, ktoré vedúcim metodických orgánov môžu pomôcť vo vedení tímu.ň

„Šikanovanie a rovesnícke násilie“ je názov príspevku Petra Lengyela. V ňom sa pozrel na manažment rizík v rámci prevencie, poukázal na dôležitosť pravidelných filtrov psychickej pohody detí a žiakov. Upozornil aj na nevyhnutnosť účinnej spätnej väzby v rámci sociálnej klímy.

Mediačné zručnosti možno považovať za univerzálne a využiteľné v bežnom živote. Ich osvojenie pomáha človeku nielen v každodenných situáciách, s ktorými sa stretáva, ale značne uľahčuje aj zvládanie a riešenie rôznych konfliktov. Ich využitie v školskom prostredí opisuje Ivana Gerdová.

Vraví sa, že všímavosť nás posilňuje. Zároveň je dôležité, čo v našej všímavosti prevláda. To, čím zamestnávame našu hlavu, sa stáva zdrojom nášho smútku, frustrácie, ale aj radosti a nádeje. Voľba myšlienok je len a len na nás.

/redakcia/, 10 dňová demolicencia po registrácii užívateľského konta zdarma

Didaktika č. 6/2022 (online) a Eshop - odborný časopis (tlačená verzia) Didaktika - produkty - objednávka