28. október 1918 - Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov

Počas 28. októbra predstavitelia Národného výboru československého prevzali Obilný ústav v Prahe, zabránili odvozu obilia na front a nechali zamestnancov prisahať vernosť novému československému štátu. Zároveň sa šírila Prahou informácia o prijatí podmienok prímeria zo strany rakúsko-uhorskej vlády. Prímerie malo zastaviť boje, jeho súčasťou však bolo aj uznanie autonómneho vývoja národov v Rakúsko-Uhorsku. Obyvateľstvo si poslednú vetu vyložilo svojsky a začalo živelne demontovať zvyšky bývalej moci. Ešte v ten deň bol na Václavskom námestí vyhlásený československý štát a pätica mužov z Národného výboru československého (Antonín Švehla, Alois Rašín, Vavro Šrobár, Jiří Stříbrný a František Soukup) spísala zákon o založení samostatného štátu československého. V nasledujúcich dňoch sa nová štátna moc postupne konštituovala aj v ďalších miestach českých krajín.

Situácia na Slovensku bola podstatne komplikovanejšia. Predstavitelia slovenských elít o dianí v Prahe nevedeli, dňa 30. októbra sa však rozhodli stretnúť v budove Tatrabanky v Martine a reagovať na situáciu súvisiacu s prijatím podmienok prímeria zo strany Rakúsko-Uhorska. Uhorská štátna moc na Slovensku však stále existovala a do Martina odoslala vojenské jednotky. V nejasnej situácii sa prijal text vypracovaný Samuelom Zochom, modifikovaný Milanom Hodžom. Politickí zástupcovia Slovákov sa formálne rozhodli vystúpiť z Uhorska. Deklarovali, že "Slovenský národ je čiastka i rečove i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa" (Martinská deklarácia). Jedinou organizáciou oprávnenou hovoriť v mene slovenského národa mal byť orgán nazývaný Slovenská národná rada.

K definitívnemu upevneniu československej štátnej moci na Slovensku viedla ešte dlhá cesta nehovoriac o konečných hraniciach nového štátneho útvaru na mape Európy. Udalosti v Prahe a Martine sa však ukázali ako výrazné medzníky v budúcom vývoji českého a slovenského národa.